„V ZRKADLE ČASU...“

thumbnail

Klenovec, 25.8.2017

„Nie moc, ktorá je pominuteľná, ale duch, ktorý trvá: to je naša cesta, náš zmysel, náš osud!“ napísal v roku 1970 Vladimír Mináč, jeden z našich najvýznamnejších spisovateľov 20. storočia, v legendárnej knihe esejí „Dúchanie do pahrieb“.
Koncom augusta si Klenovčania spolu s matičiarmi okresu Rimavská Sobota v obci Klenovec pripomenuli nedožité 95. narodeniny významného rodáka, novinára, excelentného esejistu, literárneho kritika, scenáristu a redaktora Vladimíra Mináča. Jeho študentské časy sú spojené s Tisovcom, Rimavskou Sobotou a Slovenskou univerzitou v Bratislave. Štúdium však nedokončil, pretože ako mladý študent sa aktívne podieľal na bojoch v partizánskej brigáde Jánošík, až kým ho v roku 1944 nezajali fašistický Nemci. Do konca vojny znášal neľudské podmienky v koncentračných táboroch v Mauthausene a Dachau.
Ako spisovateľ debutoval románom „Smrť chodí po horách“, neskôr románovou trilógiou „Generácia - Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi a Zvony zvonia na deň“, ktorá je považovaná za vrchol jeho prozaického úsilia. Z Mináčovej scenáristickej tvorby sú známe jeho námety k filmom „Boj sa skončí zajtra“, „Pole neorané“, „Žena z vrchov“ a samozrejme „Kapitán Dabač“. K jeho esejistickým a kultúrnopolitickým knihám patria „Sub tegmine“, „Návraty k prevratu“ a „Hovory M.“. Takmer tri desaťročia pracoval vo významných spisovateľských a politických funkciách, bol poslancom Národného zhromaždenia a poslancom Slovenskej národnej rady. Vladimírovi Mináčovi bol v roku 1975 udelený titul národný umelec a bol tiež laureátom Ceny Ľudovíta Štúra.
Meno Vladimíra Mináča je nerozlučne spojené nielen s Klenovcom, ale aj s Maticou slovenskou. V rokoch 1974 - 1990 bol jej predsedom.  Za 16 rokov jeho pôsobenia v Matici slovenskej veľmi dobre vedel, čo táto národná inštitúcia Slovákov potrebuje. Už v začiatkoch sa obklopil, ako sám často zdôrazňoval, odborne veľmi zdatným a dobrým kolektívom ľudí, v ktorom pracovali aj vylúčení straníci. Jeho najväčšou pýchou bola matičná budova na Hostihore - Národná knižnica, hoci dnes už prívlastok matičná nemá.
Pri tejto pietnej príležitosti bola odhalená pamätná tabuľa  Vladimíra Mináča, ktorú venovali obci členovia Miestneho odboru Matice slovenskej v Klenovci pod vedením jeho predsedníčky pani Ľubice Husmanovej. Pozvanie na slávnostné podujatie prijal aj syn tejto významnej osobnosti PhDr. Vladimír Mináč ml. s rodinou, ktorý vo svojom príhovore priblížil zaujímavý život svojho otca. Hovorí sa, že jablko nepadá ďaleko od stromu. Je tomu tak aj v tomto prípade. Vladimír Mináč mladší sa narodil v Bratislave a vyštudoval archeológiu. Pôsobil v Slovenskom národnom múzeu a neskôr v Slovenskej filmovej tvorbe v oblasti krátkeho a spravodajského filmu. Po revolúcii pracoval ako zástupca šéfredaktora, vedúci publicistiky a editor periodík Slovenský národ, Slovenská republika a Slovenka. Je autorom asi šesťdesiatich krátkych filmov, cestopisnej knižky „V krajine gumeného času“ a mnohých reportáží a publicistických príspevkov. V súčasnosti je na dôchodku.Svojho času považovaný za velikána slovenskej kultúry, Vladimír Mináč zomrel v roku 1996 vo veku 74 rokov a v roku 1998 mu vtedajší prezident Slovenskej republiky Michal Kováč prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam.

Mgr. Ingrid Šulková

riaditeľka DMS Rimavská Sobota