Valčania si pripomenuli obdobie olejkárstva v Turci a ste výr.od smrti S. H.Vajanského


//Valčania si pripomenuli obdobie olejkárstva v Turci a ste výr.od smrti S. H.Vajanského

Valča (okr. Martin), 16. 10. 2016

S významným obdobím olejkárstva v Turci sa oboznámili účastníci podujatia, ktoré pripravil MO Matice slovenskej vo Valči. V literárno-dramatickom pásme sa dňa 16. októbra 2016 oboznámili s históriou olejkárstva a jeho uplatnením aj v obci Valča. Zaujímavý scenár a výzdobu pódia pripravil a navrhol predseda MO Ján Lučan. Úvodnú časť o histórií olejkárstva  predstavili členky MO MS Vierka Švecová a Katka Kulichová.
Pre vznik a rozvoj olejkárstva v Turci boli priaznivé prírodné podmienky. Na tunajších lúkach a v lesoch rastie množstvo liečivých rastlín a plodov vhodných na  prípravu  rôznych druhov olejov, mastičiek.
Počiatky olejkárstva sa v dobových materiálov spomínajú už v 15. a 16. storočí. Podstatný rozvoj sa spája s jezuitským Kláštorom v Kláštore pod Znievom, kde od 16. storočia existovala významná lekáreň a kde sa zaoberali najmä prípravou olejov proti rôznym chorobám. Známe boli najmä oleje – terpentínový, rozmarínový, bobkový, horčicový, rascový, kosodrevinový, šuškárový a ďalšie, ktoré sa používali na jednotlivé ochorenia.
Turčianski olejkári podnikali cesty po celej Rakúsko-uhorskej monarchie, do Francúzska,  Holandska,
Švajčiarska,Nemecka.
Po cisárskom nariadení z roku 1786 sa ich cesty obrátili smerom na východ. Odchádzali najmä do Ruska, na Kaukaz, Sibír, Turecko a časť Číny. Na cesty museli mať  vybavené olejkárske pasy, posledné boli vydané Turčianskou stolicou v roku 1830. V roku 1831 Miestodržiteľská rada habsburskej monarchie odobrala stoliciam právo vydávať olejkárske Cestovné pasy, čo bolo dôsledkom  rozvoja štátom organizovanej lekárskej starostlivosti.
Postupne sa z olejkárov stavali tzv. šafraníci, ktorí začali pestovať šafran ako liečivu rastlinu doma vo väčšom napr. aj ako koreninovú prísadu do jedál.  Začiatkom 19.storočia mohli šafraníci podomovo obchodovať na základe Vycestovacích pasov, ktoré vydávala Dvorská kancelária vo Viedni a Budapešti, Rakúsko-haličský prezident vo Ľvove, ale aj Turčianska stolica. Šafraníci  postupne priberali okrem liečiv aj drobné výrobky spotrebného tovaru potrebné do domácnosti.
Po vybudovaní železničnej siete v Rusku si zriaďujú obchodné domy zvané slavianske magazíny napríklad vo Varšave, Moskve, Petrohrade, Smolensku, Charkove, Odese a inde. Takto sa z pôvodných olejkárov a šafraníkov stávajú obchodníci – kupci. Koncom 19. a na začiatku 20. stor. si jednotlivci z týchto obchodných podnikov zakladajú obchodné spoločnosti kartely a zakladajú obchodné domy, Zo známych obchodných domov bol napr. bratov Országhovcov, založený v roku 1878 vo Varšave. Tu si kupovali tovar najmä obchodníci predávajúci tovar vo vzdialenejších krajoch od železničných tratí.
Hodno spomenúť, že turčianski olejkári a šafraníci sa výraznou mierou pričinili a prispeli v roku 1868 k založeniu Sporiteľne v Martine. V Kláštore p. Zn. vznikla v r.1885 Znievska vzájomná pomocnica a Gazdovské úverové družstvo. Koncom 19. stor. vzniká na Slovensku niekoľko priemyselných akciových spoločnosti a tak v r. 1893 bol v Martine založený Pivovar, pričom majiteľmi najväčších účastín boli šafránici Jozef Calko a Jozef Peťko. Obdobne bola v r.1895 založená stoličková továreň na ohýbané drevo. Taktiež pri založení Kníhtlačiarenského účastinárskeho spolku, Matice slovenskej a gymnázií v Martine a Kláštore p. Zn. dôležitý vklad vniesli turčianski šafránici.
V ďalšej časti  programu sa pripomenulo významné obdobie olejkárstva vo Valči, ale aj v ďalších  obciach s pohľadu na typické znaky budovania obytných domov. Takéto stavby si mohli dovoliť najmä olejkári a šafraníci, ktorí neraz aj po viacročnom putovaní si nadobudli značný  kapitál a mohli si postaviť honosnejšie domy. Stavali sa prízemné ale aj poschodové domy s masívnym  murivom prevažne z tufového kameňa s uzatvoreným dvorom veľkou murovanou bránou. Čelná štítová strana bývala zdobená plastickým orámovaním okien, strecha sedlová. prešli už rôznymi úpravami, rekonštrukciami prípadne niektoré sú zbúrané.
O nástrahách na cestách olejkárov, neskoršie šafránikoch a obchodníkov – kupcov sa dozvedáme napríklad na životnom príbehu valčianskeho rodáka Matúša Filu. O svojich zážitkov a spoločenských pomeroch tej doby a z rôznych miest pobytu v rokoch 1885 až 1904 na Ukrajine, v európskom Rusku a strednej Ázií posielal často listy do Národných novín v Martine.
Podrobnejšie o živote Matúša Filu a odosielaných listoch do Národných novín a Slovenských pohľadov sa dočítame v knihe „Nepokojná krv“, ktorú vydala Matica slovenská v roku 1971.
Zaujímavé príbehy opísal Matúš Filo aj v listoch do Slovenských pohľadov, ktoré tam vyšli ako zvláštny výtlačok pod názvom „Slovenský obchodník v ruskom kraji“ a vyšli Tlačou a nákladom kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku v Turč. Sv. Martine v roku 1888.
Pomerne rozsiahly program zameraný na históriu  bol obohatený aj hudobnými vstupmi Ing.Katky Skoršepovej s akordeónom, vedúcej spevokolu Valčan, o.i. napr. pieseň „Keď sa Slovák preč do sveta poberal…“ ďalej olejkárskymi a šafraníckymi básňami a piesňami v podaní Mirky Froľovej a Mirky Slezakovej. Tieto predniesli aj veršovanú povesť Majoránový koreň od autora Blažeja Beláka z knihy „To Poleriecke pole“.
V záverečnej časti pripomenula Gitka Ďurčányova ste výročie od úmrtia S. H. Vajanského. Okrem jeho životopisu a dielu zarecitovala ukážku  zo zbierky Tatry a more. Ďalej pripomenula text epitafu od Vajanského na  pomníku Mateja Čvíkotu na miestnom cintoríne.
Potrebné pripomenúť, že Matej Čvíkota sa narodil v známej kupeckej rodine dňa 2.2.845 a zomrel 25.4.1903. Obchodoval s tovarom, ktorý kupoval v obchodnom dome Országhovcov vo Varšave.  Svoj nadobudnutý majetok odkázal na úhradu tlačových sporov. Je preto pravdepodobné, že sa mohol osobne poznať so S. H. Vajanským.
Za zaujímavé a hodnotné podujatie poďakovala organizátorom starostka obce JUDr. Mária Ondráčková s tým, že je žiaduce významné obdobie histórie obce pripomínať a odovzdávať mladšej generácií. Podobné hodnotenie odznelo aj od prítomného zástupcu MS  Viliama Komoru, predsedu Oblastnej rady MS  Turiec .
Na záver účastníci spoločne zaspievali  matičnú hymnu Kto za pravdu horí…

 Ján Lučan

článok neprešiel jazykovou úpravou

Článok spolu s fotografiami (doc)

2016-11-06T16:10:32+00:006 novembra 2016 |Žilinský kraj|
X