Vatra zvrchovanosti v Štrbe horieť neprestáva


//Vatra zvrchovanosti v Štrbe horieť neprestáva

Štrba, 25. 7. 2015

23. výročie vyhlásenia zvrchovanosti slovenského národa si pripomenuli vlastenci v Štrbe 25. júla. Pri tejto príležitosti štrbský odbor Matice slovenskej , obec Štrba, urbár, hasiči, opäť pripravili Vatru zvrchovanosti, ktorá sa aj napriek dažďu rozhorela.
Vatru zapálil tradične starosta obce Michal Sýkora, generálny manažer Slovenskej národnej strany Stanislav Kmec, riaditeľ Členského ústredia Matice slovenskej v Martine PhDr. Martin Fejko. Pri tejto príležitosti odovzdal pánovi starostovi najvyššie vyznamenanie – Zlatý odznak Matice slovenskej.
Pre výdatný dážď sa účastníci podujatia uchýlili pod strechu pohostinného zariadenia v blízkosti vatry.
Organizátori – štrbská Matica slovenská pripravili obsahovo bohatý program. V ňom účinkovala ženská spevácka skupina s národnými piesňami a veršami Ľudmily Podjavorinskej.
Michal Pavela, predseda MO MS v Štrbe a hýbateľ tohto 100-členného odboru privítal početných hostí Slovenskej národnej strany s celoslovenskou, krajskou a okresnou pôsobnosťou – Stanislava Kmeca, Mgr.Cyrila Leška, Mgr. Eda Markoviča,Ing. Pavla Klebana, Mgr. Pavla Goriščáka, Ing. Jaroslava Regeca, Rudolfa Urbanoviča, prvého viceprezidenta Policajného zboru SR Milana Lučanského, predstaviteľov Matice slovenskej PhDr. Martina Fejka, RNDr. Jána Semana, Mgr. Rastislava Zachera a matičiarov z Batizoviec, Levoče, Popradu a Veľkej Lomnice.
Vo svojich príhovoroch sa hostia prihlásili k významnej Deklarácii o zvrchovanosti slovenského národa zo 17. júla 1992, k dejinným udalostiam SR a k osobnostiam, ktoré projektovali našu národnú existenciu. K nim patrí Ľudovít Štúr, ktorého 200. výročie si pripomíname 28. októbra a Milan Rastislav Štefánik a jeho nedávne 135. výročie narodenia /21. júla 1880/.
Medzitým utíchla búrka a spoza mrakov sa vynorila panoráma Tatier a Kriváň, náš národný symbol.
Zaznela fujara v podaní bratov Petra a Juraja Marecových, ľudová pieseň Kopala studienku pozerala do nej, ktorá sa stala nápevom slovenskej štátnej hymny, spievala aj batizovská folklórna skupina Lajblik, po čom sa rozprúdila družná zábava.
A rodili sa aj spoločné plány, ako znova vztýčiť na Trigante na Štrbskom plese slovenský dvojkríž násilne odstránený v roku 1960 na pokyn Antonína Novotného, vtedajšieho prezidenta ČSR. Ako oživiť a starostlivo uchovať hodnoty národného bytia v podtatranskom kraji oživením matičných odborov. Okolo gulášu sa už usilovali dobrovoľní kuchári v modrých matičných tričkách. S pribúdajúcim večerom vatra naberala silu, žiaru a svoje mystické čaro.
Tak ako v minulosti, keď v nej naši otcovia nachádzali nádej na prajnejšie časy bytia v rokoch neslobody. Aj my dnes potrebujeme rovnako čerpať silu z koreňov svojho národného bytia, z dedičstva našich otcov. Úctu a váhu si nezískame nekritickým prispôsobovaním sa cudzím, zaliečaním sa, stratou vlastnej tváre, ale pevnosťou, sebavedomým zotrvaním na svojich pôvodných hodnotách a na ich ochrane.

Ľudmila Hrehorčáková

článok neprešiel jazykovou úpravou

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

2015-07-29T10:02:22+00:0029 júla 2015 |Prešovský kraj|
X