Z vedeckej konferencie Rok 1919 a Slovensko vznikne monografia


/, Košický kraj/Z vedeckej konferencie Rok 1919 a Slovensko vznikne monografia

Na pripomenutie si storočnice prelomového roku 1919 v slovenských dejinách Matica slovenská a Štátna vedecká knižnica v Košiciach usporiadali 10. júna 2019 vedeckú konferenciu s názvom Rok 1919 a Slovensko.

Konferenciu v mene riaditeľky hostiteľskej inštitúcie Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach otvorila Viera Nagyová. Účastníkov privítal úvodným slovom a prvý blok referátov uvádzal vedecký tajomník MS PhDr. Pavol Mičianik, PhD.  Predseda MS JUDr. Marián Gešper sa vo svojom referáte Štátoprávne aspekty začleňovania Slovenska do Československej republiky v roku 1919 zameral na právne normy, ktoré charakterizovali rok 1919, najmä zrušenie Slovenskej národnej rady 8. januára 1919, čomu predchádzalo obnovenie Matice slovenskej, pričom sa zmienil aj rozporuplných tendenciách v súvislosti s pôvodným zámerom vytvoriť spoločný štát Čechov a Slovákov a s právnou realitou októbra 1918, keď vznikol unitárny československý štát  bez náznaku národného dualizmu.

PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD., sa zaoberala vrcholnou spomienkovou matičnou  udalosťou tohto roka, oživotvorením Matice slovenskej. Spomenula podnety na tento akt, aj jeho realizáciu od zákona z 1. januára 1919 cez niekoľko pokusov zvolať valné zhromaždenie MS až po slávnostné augustové zhromaždenie oživotvorenej Matice. Priblížila aj jej prvé aktivity, kde ako novota boli miestne a vedecké odbory.

So zaujímavou témou M. R. Štefánik v roku 1919 vystúpil PhDr. Pavol Kanis, CSc., ktorý celú problematiku skúmania Štefanikovej osobnosti, ako aj jeho vzťahov s T. G. Masarykom a E. Benešom priblížil z netradičného, inovatívneho pohľadu.

PhDr. Pavel Mičianik, PhD., sa zameral na vznik a existenciu Slovenskej republiky rád, pričom priblížil aj jej nevyhnutnú súvislosť s Maďarskou republikou rád. Zdôraznil, že po intervencii Sovietskeho Ruska sa musela Slovenská republika rád chápať ako samostatný sovietsky štát. Zaujímavým faktom sú jej južné hranice, ktoré zahŕňali  nielen Košice, ale aj Lučenec a Rimavskú Sobotu, čo bolo neskôr  maďarskou iredentou považované za maďarské.

Doc. PhDr. Ivan Mrva, CSc., témou Bratislavská župa v roku 1919 obrátil pozornosť na dôležitosť multietnického Prešporka, ktorý sa ako Bratislava stal hlavným mestom nie celkom jednoznačne definovaného Slovenska. Problematické etablovanie československého štátu v Bratislavskej župe, ktorý nie vždy mal podporu u samotných Slovákov, spôsobovalo celý rad konfliktov (aj krvavých).

PhDr. Peter Mulík, PhD., hovoril o  zmenách v katolíckej cirkvi,  spôsobených prevratom  v roku 1919. Najväčšou zmenou bolo vypovedanie katolíckych biskupov z územia Slovenska pre ich údajné a aj dokázateľné prouhorské a protislovenské postoje. Katolícki kňazi – národovci, signatári Deklarácie slovenského národa z 30.10. 1918 Anton Hlinka, Ferdiš Juriga a František Jehlička, vytvorili „revolučný orgán“ kňazskú radu, ktorá na valnom zhromaždení katolíckeho duchovenstva  22. januára 1919 vydala memorandum s ich požiadavkami, ktoré  obsahovali poslovenčenie celého cirkevného života.

V Žiline sa v dňoch 21. a 22. januára 1919 konali porady oboch rozhodujúcich slovenských cirkví: rímskokatolíckej a evanjelickej a. v. Ako zástupcovia československej štátnej moci sa na nich zúčastnili Vavro Škrobár a Anton Štefánek. Ako o tom referoval ďalší prenášajúci  Mgr. Lukáš Krajčír, PhD., predstavitelia evanjelickej cirkvi a. v. sa zišli v budove miestneho reálneho gymnázia pod predsedníctvom Jána Vanoviča. Ich rokovanie prebehlo v pokojnej atmosfére. Prítomní zástupcovia slovenských evanjelikov augsburského vyznania požiadali československú vládu, aby využila svoju vrchnostenskú inšpektorskú moc nad ich cirkvou a dočasne zrušila autonómiu evanjelickej cirkvi na Slovensku a aby správu cirkvi namiesto generálneho konventu prevzala vládou vymenovaná 24-členná generálna rada. Táto je poverená zvoliť dištriktuálne a seniorátne rady. Namiesto biskupov vymenovala dištriktuálnych administrátorov za duchovný, ako aj za svetský stav. Všetky konventy, okrem miestnych, budú na prechodnú obdobie zrušené. Tieto opatrenia vytvorili predpoklady pre ustanovenie nových slovenských dištriktov, voľbu nových biskupov a dozorcov (inšpektorov). Napomohli zároveň pokojnému prijatiu rozpočtu cirkvi a presnému definovaniu svojho pomeru k národu a k novému štátu.

Prof. JUDr. Jozef Klimko, DrSc. je odborník na tému hraníc Slovenska a v referáte sa venoval vytyčovaniu južnej hranice Slovenska. Výsledkom zdĺhavých a zložitých rokovaní boli hranice, ktoré s výnimkou Dunaja viedli severnejšie od požadovanej čiary. Novému štátu pripadol (Veľký) Žitný ostrov, ale zo Zadunajska sa v prospech ČSR vyčlenilo len malé územie (Petržalka) ako predmostie Bratislavy. Pri stanovení hraníc sa neuplatnili len etnické alebo geografické zásady, ale napríklad aj hospodárske hľadisko, aby nástupnícke štáty Uhorska boli životaschopné. Najvyššia rada mierovej konferencie brala do úvahy aj vzájomnú vyváženosť menšín v oboch štátoch. Najvyššia rada mierového kongresu rozhodla o hraniciach Československa s Maďarskom už 19. júna 1919 s tým, že dva menšie úseky označila za problematické. Dovtedy rozdeľovali oba štáty len prechodné demarkačné čiary. Vystriedalo sa ich niekoľko, jedny išli o niečo severnejšie, iné južnejšie od súčasných hraníc.

Všetky príspevky na vedeckej konferencii boli na vysokej odbornej úrovni a budú vydané v Matici slovenskej ako kolektívna monografia.

Pri prípravách konferencie pomáhal aj Dom MS v Košiciach, ktorému aj touto cestou ďakujeme.

Peter Mulík

 

X