http://matica.sk/news/2017/10/mulitkulturalizmus-nepolavuje/http://snn.sk/news/suverenita-s-novou-trhlinou/
http://matica.sk/news/2017/06/aj-v-narodnostnych-skolach-treba-dejepis-ucit-po-slovensky/
http://matica.sk/news/2017/05/slovaci-na-jazykovo-zmiesanych-uzemiach-slovenskej-republiky/
http://matica.sk/news/2017/05/cinnost-aj-pre-zahranicnych-slovakov-a-slovensky-juh/
http://matica.sk/news/2017/03/vyhlasenie-a-vyzva-k-protizakonnej-dvojjazycnosti/

Národnostné vzťahy: Slováci a Rusíni

Adolf Ivanovič Dobriansky a súčasná Matica

Viliam Komora, Foto: internet – certizne.eu

Adolf  Ivanovič Dobriansky, tento významný činovník, ako aj jeho najbližšia rodina, sú doposiaľ vnímaní ako dôležití predstavitelia, ktorí sa výraznou mierou pričinili a pôsobili pre blaho a v oblasti rusínskeho národa, avšak aj národa slovenského, ruského, českého, srbského, ba dokonca rumunského, no predovšetkým slovanstva a Slovanov všeobecne.

Podujatia na viacerých miestach

V tomto roku uplynulo 115 rokov od jeho odchodu do večnosti vo veku nedožitých 84 rokov. V polovici septembra sa v Rudlove, Michalovciach, Humennom a Čertižnom uskutočnilo viacero podujatí, ktoré boli venované tomuto aj matičnému predstaviteľovi. Medzi organizátormi akcií boli Matica slovenská, Rusínske záujmové združenie, Vihorlatské múzeum, mestá Humenné a Michalovce, obce Rudlov a Čertižné a Klub Zemplínčanov. Počas vedeckej konferencie v Humennom vystúpili s odbornými referátmi za Maticu slovenskú predseda Marián Tkáč, podpredseda Marián Gešper a predseda komisie výboru MS pre národnostné vzťahy Viliam Komora.

Filozof, právnik a inžinier

Dobriansky nadobudol vzdelanie vo filozofii, práve a technické inžinierske štúdium v baníctve a v lesníctve. Pôsobil ako banský úradník, vynikal v tejto oblasti, podával zlepšovacie návrhy, bol nápomocný pri stavaní kanálov, regulácii riek, vysúšaní močiarov, činný v oblasti banskej mechaniky, dokonca bol od roku 1846 členom korešpondentom Kráľovskej inžinierskej spoločnosti. Tieto a iné činnosti vykonával a to v rôznych pozíciách a miestach, ako aj v iných oblastiach a odvetviach.

Štúrovec, slovenský a slovanský vlastenec

Spomeňme však predovšetkým jeho národné, vlastenecké a slovanské aktivity, ktoré vykonával počas celého plodného činorodého života. Úzko spolupracoval so štúrovským hnutím, slovenským národným životom, pri kodifikácii spisovnej slovenčiny, azda aj preto bol takýto aktívny, keďže detstvo prežil na etnicky zmiešanom území. Spolupracoval s takými slovenskými velikánmi ako J. M. Hurbanom, A. Radlinským, či s českými F. Palackým, V. Hankom, K. Havlíčkom-Borovským, F. Riegrom. Zasadzoval sa zvlášť za svojbytnosť a jednotu Rusínov či už v Haliči a v Uhorsku, aj keď sa od nej neskôr odklonil a priklonil sa k jazykovej a kultúrnej jednote s Rusmi, avšak všeobecne obraňoval slovanské národy v rámci Uhorska a monarchii. Nápomocný bol pri nábore do výpravy slovenských dobrovoľníkov. Z dôvodu vynikajúcej znalosti ruského jazyka bol v roku 1849 účastný na viedenských rokovaniach medzi Ruskom a Rakúskom na prípravách intervencie proti maďarskej revolúcii, kde aj sám osobne bojoval.

Činovník Matice slovenskej

V oblasti činnosti, pôsobenia a práce slovenského národa a Matice slovenskej, v roku 1860 v Budapešti rokoval okrem iných aj s J. Franciscim, J. Palárikom, V. Paulinym-Tóthom a zaslúžil sa o povolenie Pešťbudínskych vedomosti. Zásluhy má o povolenie stanov Matice slovenskej, nápomocný bol pri jej financovaní a následne po celý čaj jej jestvovania pôsobil v matičnom výbore. V Paríži v roku 1861 anonymne vydal knihu Les Slaves d`Autriche et les Magyars, ktorá bola omylom pripisovaná Františkovi Ladislavovi Riegerovi. Bolo to však vyvrátené, keďže nachádzame, že jeho autorom vôbec nebol F. L. Rieger, ako sa dovtedy predpokladalo, ale ním bol buditeľ podkarpatoruský A. I. Dobrjanskij, čo bolo preukázané vlastne až v roku 1921, kde je od Františka Tichého článok uverejnený v 5. čísle Naší Doby, roč. XXVIII. (1921) dosť podrobne a rozšírené na základe viacerých, a to šiestich preukázaných faktoch, a bol takto vyvrátený dovtedajší názor. V tomto diele priblížil vlastné historické a politické základné názory na národnostnú problematiku, prikláňal sa k austroslavizmu a rovnoprávnosti všetkých národov v rámci monarchie so zabezpečením na základe prirodzeného a nie historického práva.

Uhorský poslanec

Taktiež s pomocou slovenského politického tábora bol dvakrát v rokoch 1861 a 1865 zvolený za poslanca uhorského snemu. Keď Slováci po roku 1865 nemali vlastného poslanca a boli pod tlakom zosilnenej maďarizácie a tlakom uhorských vládnucich kruhov, spoločne so Srbom S. Miletićom kritizovali dualizmus, národnostný zákon ako aj poukazovali na útlak Slovákov a predložil snemu Liptovskú a Spišskú petícii, tlmočil slovenského národné požiadavky. Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní sa stiahol do ústrania na svoj majetok v Čertižnom. Aktivity v politickom a kultúrnom hnutí vystupňoval a rozšíril na spoluprácu s predstaviteľmi slovanských národov v Rakúsko-Uhorsku a v cárskom Rusku, ktoré viackrát navštívil. Z dôvodov straty podmienok pre činnosť v Uhorsku, odišiel v roku 1881 do Ľvova, no po obvinení z panslavizmu a vykonštruovanom procese z protištátnej činnosti a vlastizrady v roku 1882 odchádza do nútenej izolácie vo Viedni, kde žil v rokoch 1882 – 1887, po čom odchádza v rokoch 1887 až do svojej smrti v roku 1901 do Innsbrucku, kde vytvoril bohatú publicistickú tvorbu v českej, rusínskej i ruskej tlači. Vyjadroval sa k medzinárodnej politike, k situácii v Rakúsko-Uhorsku, poukazoval na jeho neperspektívnosť, k politickému táboru českému, k historickým, religióznym problémom Slovanov, ich pevnejšej spolupráci a hľadania opory v cárskom Rusku. Ruský jazyk povyšoval na diplomatický jazyk Slovanov.

Dosiahnuté ocenenia

V roku 1849 bol vyznamenaný ruským cisárskym Rádom sv. Vladimíra, Rádom sv. Anny Rytierovi a v roku 1857 rakúskym cisárskym Rádom železnej koruny. Dosiahol postavenie vo vysokej Námestnej Rade kráľovstva uhorského ako skutočný radca, poslanca na sneme uhorskom. J. M. Hurban ho nazýva ako prebuditeľa a priateľa slovenského národa atď. atď. veľkoryso ospevuje a obetuje mu vlastné lyrické, básnické texty a piesne.

Slováci a Rusíni v súčasnosti

Sám, ako aj jeho blízki, rodinní príslušníci, úzko, tvrdo a húževnato pracoval v oblasti národnostných a národných vzťahov. Zároveň to všetko platí aj v rámci súčasnej spolupráce medzi Slovákmi a Rusínmi. V rámci Matice slovenskej to je predovšetkým pracovisko, ktorým je Stredisko národnostných vzťahov MS, ktoré je organizačnou zložkou našej najstaršej národnej ustanovizne. Pôsobí ako koordinátor výskumu a dokumentácie vzťahov medzi slovenským národom a národnostnými menšinami žijúcimi v Slovenskej republike, a taktiež aj na konzultovanie otázok z tejto problematiky so zainteresovanými subjektmi.

Podľa Stanov Matice slovenskej „Stredisko národnostných vzťahov pôsobí v spolupráci s regionálnymi i celoslovenskými organizáciami národnostných menšín a oblastnými strediskami na jazykovo zmiešanom území. Zabezpečuje zjednocovanie občanov Slovenskej republiky bez ohľadu na národnostnú a jazykovú príslušnosť v záujme slovenskej štátnosti. Sleduje dodržiavanie platných zákonov s cieľom upevňovania slovenskej štátnosti, používanie štátnej symboliky a slovenského jazyka, chráni slovenskú kultúru a duchovný život národa.“

V súlade s Programom Matice slovenskej:    „Stredisko národnostných vzťahov bude udržiavať systematické vzťahy s inštitúciami národnostných menšín v Slovenskej republike, skúmať vzťahy týchto inštitúcií so slovenským prostredím, ich aktivitu na jazykovo zmiešaných územiach, postavenie Slovákov v týchto oblastiach, koordinovať výskum a robiť dokumentáciu vzťahov medzi štátotvorným národom a národnosťami, dodržiavanie platných zákonov o národnostnej otázke, upevňovanie štátnosti a používanie štátnej symboliky a jazyka. Na problémy a nedostatky bude vedenie Matice slovenskej upozorňovať príslušné štátne orgány.“, čo Stredisko i Matica neustále napĺňa.

Rusínske organizácie a Matica

Stredisko národnostných vzťahov a Matica slovenská celkovo sa už niekoľko ostatných rokov usiluje úzko spolupracovať okrem iných národností taktiež s Rusínmi a ich organizáciami. Spomeňme aspoň Múzeum kultúry Rusínov Slovenského národného múzea v Prešove, kde dosahuje vynikajúcu spoluprácu s jeho riaditeľkou pani PhDr. Oľgou Glosíkovou, DrSc. a to aj pri viacerých výstavných, vzdelávacích a kultúrnych aktivitách a to s MS, SNV či s Domom MS v Prešove, za čo aj jej veľmi pekne môžeme poďakovať. Potrebné je vysloviť nádej, že do budúcnosti sa budú vzťahy medzi našimi národmi, a to medzi Slovákmi a Rusínmi len zlepšovať, čo bude pôsobiť ako pozitívny príklad aj k vzťahu k našim ostatným slovanským národom, ako aj medzi národmi a národnosťami všeobecne u nás, nevynímajúc uchovanie či rozvoj rusínskeho jazyka, ale pravdaže aj slovenského. Prirodzene, toto je len jeden z viacerých príkladov, pretože aj v radoch členskej základne, či v rámci miestnych odborov Matice slovenskej je množstvo príslušníkov tohto nášho bratského národa a pokračuje neustále prospešná a osožná spolupráca čo úzko nadväzuje na odkaz Adolfa Ivanoviča Dobrianskeho. Práve aj v radoch organizátorov humenskej konferencie boli takéto osobnosti a za všetkým načim spomenúť aspoň folkloristu, vedúceho folklórnych súborov Chemlon a Chemloňáčik, člena vedenia Rusínskej obrody na Slovensku, Rusínskeho záujmového združenia, ako i iných spolkov a to  pána Mgr. Miroslava Kerekaniča. Za čo je potrebné sa srdečne v mene Matice slovenskej poďakovať jemu i ostatným našim slovanským bratom.

portret_dobriansky