Veľká noc ide...

thumbnail

Poprad, 20. 3. 2018

Aj keď sa to nezdalo, v ostrej zime prežívať očakávaný prvý jarný deň, druháčikom zo ZŠ Komenského v Poprade to veľmi neprekážalo. Nahrnuli sa s krikom do sídla Matice slovenskej, kde sa žiaci tejto školy už tradične zúčastňujú na tvorivých dielňach. Tentoraz prišli aj so starými mamkami a čas si našli aj mamička. O chvíľu sa už činili a na stoloch s pomocou spomínaných skúsených dospelých zdobili vajíčka, ktoré potom vystavili na podložke z polystyrénu. Dozvedeli sa aj o tom, že biele vajíčka sa farbili v cibuľových šupkách a cviklovej vode. Aby sa leskli, potom ich natierali slaninkou.
Miestnosť bola plná všakovakých farbičiek, stužiek, pestrých obrázkov, ktoré sa vynímali na vajíčkach. Pri okne zas pani učiteľka Beáta Kalinová strojila Morenu, Marmorienu alebo Smrtku – takú ozajstnú, zo slamy, oblečenú do kroja a zabalenú do šatky. Jej tradičnú funkciu si deti pozreli vo videoprojekcii filmu Rok na dedine. Deti sledovali jarné zvyky rovesníkov spred storočia – veselé šantenie a pohybové hry na pažiti pri vyvádzaní Moreny za dedinu, ktorú zbavili kroja a podpálili – slama sa rýchlo chytila od ohňa. Potom ju so spevom zhodili do potoka. Rovnako aj tu, v našich krajoch, vynášali dedka, ktorého bili palicami a poslali za Morenou. To aby už zima čím skôr odišla a s ňou všetko zlé.
A potom s veľkou radosťou a spevom vítali slniečko a prinášali vetvičky s letkom, so známym veršíkom: „Slnko, slnko, poď na naše líčko, dáme ti vajíčko...“
Tieto staré zvyky sú už iba spomienkou na minulé, zašlé časy. Deti už žijú v inej dobe a len ťažko by sa vžili do minulosti, keď bola zima najťažším obdobím pre ľudí aj statok. Takto im to sprítomnilo video „Rok na dedine“, časť Jaro s našimi výbornými hercami – Karolom Zacharom a ešte malým chlapcom Martinom Ťapákom.
Rozprávalo sa aj o očistnej úlohe vody, o čistení studničiek, potokov a riek, ktoré sú často v dnešnej dobe zapratané haraburdím a žalostne pripomínajú smetisko. Poučením je nám súžitie našich predkov s prírodou a zjednotenie sa s ňou vo všetkých fázach ročného obdobia aj svojho ľudského veku. Možno aj preto je potrebný návrat k našim tradíciám a ich pripomínanie. Deti odkráčali víťazoslávne so spevom, nesúc Morenu do svojej školy, kde ju umiestnia v týchto dňoch na viditeľnom mieste.

Ľudmila Hrehorčáková