Výstava o živote rímskokatolíckeho kňaza Andreja Hlinku v Dome Matice slovenskej v Žiline


//Výstava o živote rímskokatolíckeho kňaza Andreja Hlinku v Dome Matice slovenskej v Žiline

V decembri 2018 a január 2019 bola v Dome Matice slovenskej v Žiline inštalovaná výstava vedúcej osobnosti slovenského národného hnutia Andreja Hlinku. Andrej Hlinka bol jedným zo signatárov Martinskej deklarácie a tiež spoluautorom Memoranda národa slovenského. V auguste 2018 uplynulo 80 rokov od úmrtia tejto významnej osobnosti slovenských dejín.
Andrej Hlinka sa narodil v roku 1894. Politik, katolícky kňaz, náboženský spisovateľ, zakladateľ a predseda Slovenskej ľudovej strany (neskôr HSĽS) ANDREJ HLINKA, významná postava slovenského politického života v prvej polovici 20. storočia a hlavný predstaviteľ slovenského autonomistického hnutia. Zomrel 16. 8. 1938.
Pôsobil aj vo vedení Slovenskej národnej strany (SNS). Po roztržkách so slovenskými evanjelikmi a liberálmi však stranu opustil. V júli 1913 obnovil v Žiline SĽS a stal sa jej predsedom. V Ružomberku založil kníhtlačiareň Lev. Jej úlohou bolo nábožensky, kultúrne a národne formovať slovenského človeka. Bol spoluzakladateľom Slovenskej národnej rady (SNR), ktorá sa v Martine 30. októbra 1918 vyslovila za vznik česko-slovenského štátu. Po vzniku Československej republiky (ČSR) však ostro kritizoval zánik slovenských reprezentatívnych orgánov a neriešenie štátoprávneho postavenia Slovenska v spoločnej republike. Požadoval autonómiu na základe výsledkov Pittsburskej dohody z mája 1918. Keď odpor voči autonomistickému hnutiu zo strany vlády na Slovensku zosilnel, tajne vycestoval v roku 1919 na mierovú konferenciu do Paríža, aby informoval o práve Slovákov na samosprávu. Po návrate domov bol zaistený a sedem mesiacov väznený v Čechách. Prepustili ho až koncom apríla 1920, keď bol zvolený za poslanca Národného zhromaždenia ČSR v Prahe.
Od roku 1920 bol Andrej Hlinka predsedom Spolku sv. Vojtecha. V roku 1924 dostal titul pápežského komorníka, v roku 1927 sa stal apoštolským protonotárom. V roku 1925 sa SĽS premenovala na Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu (HSĽS). Bol jej poslancom v pražskej poslaneckej snemovni a v rokoch 1921 – 1938 predsedom jej parlamentného klubu. Prežil niekoľko pokusov o atentát (1919 fara Ružomberok, 1921 zhromaždenie v Krupine a i.).
Počas svojej štyridsaťpäťročnej publikačnej činnosti napísal stovky článkov a prejavov. Publikoval ich v Národnom hlásnikovi, Katolíckych novinách, Slovenských novinách, Národných novinách. Písal aj pod pseudonymami Kostolan, Lipták, Mešťan, Výborník. V roku 1901 založil a redigoval mesačník Ľudové noviny. V rokoch 1917 – 1938 bol hlavným redaktorom mesačníka Duchovný pastier, po obnovení SĽS založil v roku 1919 týždenník a v roku 1920 denník Slovák.
Andrej Hlinka zomrel 16. augusta 1938 v Ružomberku. Jeho pozostatky boli najskôr uložené na miestnom cintoríne, 31. októbra 1939 ich slávnostne preniesli do mauzólea pri farskom kostole. Po jeho smrti boli po ňom pomenované organizácie Hlinkova mládež a Hlinkova garda. V marci 1945 dal vtedajší minister vnútra Alexander Mach príkaz previezť rakvu s balzamovaným telom Hlinku do Bratislavy (vláda sa obávala postupujúcich sovietskych vojsk). Rakva mala byť údajne týždeň v Prezidentskom paláci, neskôr bola uložená v katakombách Dómu sv. Martina v Bratislave. Koncom päťdesiatych rokov minulého storočia ju mali odtiaľ traja kňazi vyniesť a umiestniť na neznáme miesto v blízkom okolí Bratislavy.
Panelová výstava o Andrejovi Hlinkovi v DMS Žilina prechádza životom a významnými medzníkmi jeho národného pôsobenia. Výstavu navštívilo päť stredných škôl v rámci vyučovacej hodiny dejepisu a verejnosť. Výstavou sprevádzala riaditeľka DMS Žilina p. Ing. Kalanková, ktorá študentom porozprávala o živote a pôsobení Andreja Hlinku, významného katolíckeho kňaza, spisovateľa, zakladateľa a predsedu Slovenskej ľudovej strany.

Ing. Kalanková,
riaditeľka Domu Matice slovenskej v Žiline

2019-01-16T13:34:39+00:0016 januára 2019 |Žilinský kraj|
X