Zabudnuté výročie


//Zabudnuté výročie

L. Mikuláš, 12. 7. 2015

Na Slovensku sme akosi pozabudli v horúcich letných mesiacoch na jedno významné výročie. Pred šesťsto rokmi 6. júla 1415 na hranici v meste Kostnici skončil svoju pozemskú púť cirkevný reformátor Jan Hus. I keď nebol Slovák, bol príslušníkom bratského českého národa, hlavne u slovenských evanjelikov sa teší veľkej úcte. Stál na začiatku cesty ktorú zavŕšil ďalší významný reformátor Martin Luther.
Jan Hus sa narodil okolo roku 1378 v Husinci pri Prachaticiach. Pochádzal z chudobných pomerov. Študoval na pražskej univerzite a v roku 1396 získal titul magistra slobodných umení. V roku 1401 je dekanom filozofickej fakulty a v roku 1409 zastával funkciu rektora univerzity. Veľkou mierou sa zaslúžil o vydanie tzv. „ Kutnohorského dekrétu“ českým kráľom Václavom IV. Týmto dekrétom sa zrušilo na univerzite výsadné postavenie cudzincov, hlavne nemeckej menšine a českým profesorom a študentom sa poskytol rozhodujúci hlas. Hus sa stal oddaným stúpencom učenia anglického reformátora Johna Viklefa, ktorý rozvádzal teoreticky zásadu o práve iba spravodlivého a cnostného pána vládnuť poddaným. Od roku 1402 kázal Hus v Betlehemskej kaplnke v Prahe. Vo svojich kázňach ostro pranieroval hriešne kňazstvo, rozvádzal myšlienku, že hriešni preláti a vôbec členovia vládnucej triedy nie sú z božej milosti a preto ich netreba poslúchať. Hus čoskoro narazil na odpor cirkevných hodnostárov a pražský arcibiskup vydáva v roku 1409 zákaz rozširovať Viklefove spisy . Hus v roku 1412 ostro vystúpil proti predávaniu odpustkov, obhajoval sa tým, že odpusť môže len Boh a nikto si nemôže odpustenie svojich hriechov kúpiť. Pápež ho dal do kliatby a vyhlásil za kacíra. Hus musel odísť do južných Čiech na Kozí Hrádok a potom na Krakovec. Tu pokračoval vo svojej kazateľskej činnosti a povzbudzoval vidiecky ľud, napísal aj niektoré svoje diela. Medzitým sa v Kostnici zišiel cirkevný snem ktorý mal vyriešiť neľahkú situáciu v cirkvi. Vládli totiž až traja pápeži a to bolo neúnosné. Na koncil odišiel brániť svoje učenie aj Jan Hus. Mal ochranný glejt od cisára Žigmunda Luxemburského, brata českého kráľa Václava IV. Tu bol uväznený a mučený. Svoje učenie na verejnom zasadnutí neodvolal a 6. júla 1415 bol ako kacír upálený. Zanechal po sebe rozsiahle dielo presiaknuté vlasteneckým citom. Okrem latinského spisu De ecclesia (O cirkvi) jeho české spisy Výklad viery, Dcérka, Postila, O svätokupectve, patria medzi vrcholné literárne výtvory svojej doby. Hus bojoval aj za čistotu českého jazyka a bol autorom úpravy českého pravopisu. Zaslúžil sa aj o preklad biblie do češtiny.
Túto osobnosť si pripomenuli liptovskí evanjelici v nedeľu 12. júla 2015. v popoludňajších hodinách sa konali slávnostné služby Božie v evanjelickom chráme ktoré slúžil biskup Východného dištriktu Slavomír Sabol.  Potom pred evanjelickým chrámom matiční divadelníci zahrali dramatické pásmo o živote a diele Jána Husa pod názvom Život v pravde. V úlohe Husa sa predstavil Jozef Sálus, ako kardinál Zarabela Milan Stromko, cisára Žigmunda Peter Vrlík, študentov Jozef Vozár a Ivan Hudák, komentár čítala Kvetoslava Staroňová. Réžiu predstavenia mal Marek Nemec. Toto predstavenie bolo veľmi sugestívne a umelecky veľmi dobre spracované. Divadelníci za svoje výkony zožali zaslúžený potlesk. Všetci ocenili, že matičiari vedia pripraviť naozaj kvalitné programy a prispeli dôstojným spôsobom pripomenutiu si výročia upálenia Majstra Jána Husa.

(PSV)

článok neprešiel jazykovou úpravou

2015-08-18T11:28:49+00:0018 augusta 2015 |Žilinský kraj|
X