Život a dielo Františka Jozefa Fugu - 30. výročie úmrtia predsedu zahraničnej Matice slovenskej

thumbnail

Život a dielo Františka Jozefa Fugu - 30. výročie úmrtia predsedu zahraničnej Matice slovenskej

„Nič pre seba, všetko pre národ“

 

 Z príležitosti 30 rokov od úmrtia Monsignora Františka Jozefa Fugu, rodáka z Vinného, národovca, kňaza, tretieho predsedu ZMS,autora slovenskej vlajky sa uskutočnila dňa 14. 12. 2017 vo Vinnom spomienková slávnosť za účasti významných predstaviteľov cirkevného a občianskeho života, zástupcov Matice slovenskej, veriacich, rodinných príslušníkov monsignora, občanov, pedagógov i  žiakov tunajšej školy.
Organizátormi boli obec Vinné a Matica slovenská prostredníctvom Miestneho odboru Matice slovenskej vo Vinnom a Dom Matice slovenskej v Michalovciach. MS uskutočnila akciu v rámci svojich hlavných aktivít. Podujatia sa zúčastnili vzácni hostia, ktorí participovali svojimi aktívnymi vystúpeniami na napĺňaní obsahových cieľov zmysluplnej spomienky  –  Marián Gešper, predseda Matice slovenskej, Mons. Alojz Tkáč, košický emeritný arcibiskup, Vladyka Milan ChauturCSsR, košický eparcha, a  Peter Cabadaj, vedecký tajomník Matice slovenskej. Za rodinu vystúpil v hlavnom programe František Cupák, synovec Mons. Fugu.
Sviatočné stretnutie sa začalo svätou omšou v Rímskokatolíckom kostole sv. Anny vo Vinnom a následne pietnym zhromaždením pri pomníku Mons. Fugu, kde Tibor Hlaváč, predseda MO MS, starosta obce Marián Makeľ, predseda MS Marián Gešper a riaditeľ DMS Emil Čurma položili spomienkové vence. Slávnosť potom pokračovala v kultúrnom dome. Jej začiatok umocnila zaspievaná hymna Matice slovenskej všetkými účastníkmi. Hlavnú prednášku mal Peter Cabadaj, ktorý priblížil prítomným život a dielo Mons. Fugu. Na jeho výklad nadviazal Mikuláš Jacečko pri prezentácii Pamätnej izby Monsignora Fugu v Základnej škole s materskou školou, ktorá nesie jeho čestný názov, kde sa pozvaní hostia po prednáške presunuli.

Pamätná izba prítomných zaujala svojím hodnotným obsahom a potvrdila sa opodstatnenosť jej modernizácie najmä v uchovaní vzácnych originálnych exponátov a artefaktov. Pietna spomienka bola ukončená slávnostným obedom, ktorý zabezpečil starosta obce a odovzdaním darčekových pozorností pre prizvaných hostí od obce Vinné, MO Matice slovenskej a miestnej školy.
Kultúrne obohatenie stretnutia na vysokej úrovni stvárnenia a interpretácie v dramatickej scénke poskytli  predstavitelia Mladej Matice v podaní Barbory Repkovej a Petra Švantnera, členovia FskViňančan, členovia Zboru sv. Anny a školáci a škôlkari zo ZŠ s MŠ F. J. Fugu vo Vinnom. Aj touto cestou je potrebné im poďakovať za umelecky nezabudnuteľný zážitok, ktorý smeroval k posilneniu národného povedomia. V závere nedá nám vypovedať, za nás všetkých, že Mons. F. J. Fuga ostane v našich srdciach a v pamäti národa ako vzor verného Kristovho kňaza a zápalistého vlastenca - matičiara, ktorý verne slúžil do poslednej chvíle Bohu i národu. Česť jeho pamiatke, ktorá ostane drahou a svetlou a najmä ako trvalý prameň národnej inšpirácie.
Prečítajte si nasledujúce riadky, ak chcete vedieť viac – kto bol Mons. Fuga, mecén krajanského života, šíriteľ slovenčiny za veľkou mlákou, ktorý praktizoval žitie a prácu bohatým a pestovaným slovenským duchom, ktorý bol naplnený bezbrehou  láskou k slovenským veciam a osobitne k Matici slovenskej.

Život a dielo

 

 František Jozef Fuga (vlastným menom Figa) sa narodil 9. júna 1923 vo Vinnom ako druhý syn v rodine obuvníka Emila Figu, pochádzajúceho zo Stropkova a Heleny,  rod. Butalovej.  Základné vzdelanie získal na ľudovej škole vo Vinnom. Ďalej pokračoval na meštianskej škole v Michalovciach.  V roku 1939 sa stal študentom gymnázia v okresnom meste, kde aj úspešne skončil a svoju ďalšiu budúcnosť nasmeroval, aj s požehnaním svojich rodičov, ku kňazskému povolaniu. Teologické štúdia absolvoval na bohosloveckej fakulte v Bratislave, v pápežskom kolégiu Nepomucenum v Ríme, na Lateránskej univerzite, tamtiež i v pražskom seminári. V roku 1948 ukončil bakalárske štúdium teológie a o dva roky neskôr z nej získal licenciát. Rok 1950 bol rokom Fugovej  vysviacky za kňaza Katolíckej cirkvi a Košickej diecézy. Vysvätil ho kardinál Traglio v Lateránskej bazilike v Ríme. Už 5. marca 1950 slúžil prvú svätú omšu v Bazilike sv. Kríža Jeruzalemského, jeho manuduktorom bol Jozef Tomko. Po vysviacke František dokončil piaty ročník a pokračoval na doktorskom stupni, ktorý však podľa dostupných prameňov pravdepodobne nedokončil. Štúdia na Lateránskej univerzite ukončil v roku 1952.
Ako novokňaz sa Fuga dostal za spovedníka do pútnického mesta Montenero v Toskánsku, neskôr pôsobil v severotalianskej farnosti Sedico  a Pedaveny do roku 1953. Jeho ďalšie kňazské kroky smerujú na základe listu od sekretára Coussa z Posvätnej kongregácie pre Východnú Cirkev do kanadského Toronta, kam ho povolal na odporúčanie Michala Rusnáka Izidor Borecký, ukrajinský biskup. K realizácii došlo na základe požiadavky tunajších slovenských gréckokatolíkov a priateľa Michala Lacka, ktorý ho presvedčil, aby sa opätovne venoval štúdiám, tentokrát gréckokatolíckeho obradu v seminári sv. Jozafáta v Ríme. Fuga do Toronta prišiel v marci 1954 a 25. apríla bol už úradne inštalovaný za duchovného osady sv. Petra a Pavla v Hamiltone. V júli 1955 sa premenovala na svätyňu k úcte Panny Márie Klokočovskej, ktorá dostala novú budovu  dňa 17. marca 1963. Nový chrám bol postavený v byzantskom slohu a každoročne sa tam konali odpusty.
 V tom čase už Fuga píše a vydáva slovenské farské brožúrky, pozdravné a cyrilo-metodské pohľadnice, spisy, články, náboženské časopisy a knihy vo vlastnej tlačiarni a vo svojom slovenskom vydavateľstve. Napríklad časopisy Mária, Milovníkom sv. Ruženca, Modrá armáda, Fatimské jubileum, knihy Spas dušu svoju – prvá 618 s. poučno-modlitebná kniha pre gréckokatolíkov, Po stopách sv. Františka, Lucia hovorí, trilógia Slovenská otčina a veľa ďalších. Angažuje sa v celosvetovom hnutí Modrá armáda, ktorá šírila fatimské posolstvá a v Kanadskej slovenskej lige. Fuga bol jej členom v 11. zbore v Hamiltone. Ich hlavnou činnosťou bolo usporadúvanie festivalov slovenskej mládeže a osláv Slovenskej republiky. Známe sú jeho vyjadrenia národovca: „Aj ten najväčší oheň uhasne, ak naň neprikladajú polienka národného uvedomenia. Preto čítajme slovenskú tlač, schádzajme sa a buďme si istí, že my, Slováci, môžeme aj iným slúžiť ako vzor.“ Bol to práve Fuga, ktorý bojoval za znovuoživenie  kultúrno-národnej činnosti Zahraničnej Matice slovenskej po smrti jej druhého predsedu Stanislava Mečiara od roku 1971. Považoval to za svoju kňazskú a národnú povinnosť. Po jeho ustanovení 12. marca 1974 za tretieho predsedu ZMS, ťažisko matičnej osvety presunul z Argentíny do Hamiltonu. Národnú a náboženskú filozofiu a znášanlivosť medzi veriacimi šíril aj prostredníctvom nástenných ekumenických kalendárov, ktoré vydával viac ako desať rokov. Za oduševnené šírenie kresťanských myšlienok František  Fuga získal od pápeža Pavla VI. 23. novembra 1973 titul pápežského komorníka – Very Reverend Monsignor a o rok neskôr bol menovaný za dekana slovenských farností v Kanade. Za dušpastiersku horlivosť a oddanosť katolíckej cirkvi, zvlášť torontskému biskupstvu, mu bolo v roku 1975 biskupom Boreckým udelené najvyššie vyznamenanie – mitrát (mitredarchpriest). Fuga sa tak stal prvým gréckokatolíckym kňazom, ktorý takéto vyznamenanie získal.   Ďalším ocenením za jeho zásluhy bolo vymenovanie  za generálneho vikára, radcu a člena eparchiálnej ekumenickej a liturgickej komisie Michalom Rusnákom, biskupom Eparchie. V roku 1984 mešťanosta Morrow odovzdal Fugovi plaketu za jeho prácu pre dobro Slovákov v Hamiltone a tým aj pre samotné mesto.
Zobrazenie súčasnej Slovenskej zástavy má počiatky spojené s Fugom. On si uvedomoval, že v rámci prezentácie slovenského národa v zahraničí je potrebné, aby slovenská zástava zahraničných Slovákov sa odlišovala od ostatných trikolór národov - Slovincov a Rusov.  Jeho snahy vyvrcholili v návrhu zástavy, ktorá mala podklad troch farieb, bielej, modrej a červenej. Do stredu umiestnil cyrilo-metodský dvojkríž na troch modrých vŕškoch. Začiatkom decembra 1980 sa už tento návrh tlačil v malom formáte, vydávali sa nálepky a odznaky pre členov Zahraničnej Matice slovenskej a bola vyhotovená aj veľká zástava na umelom hodvábe s rozmermi jedenkrát tri metre. 13. októbra 1984 bola zástava oficiálne uzákonená ako zástava MSA Inc. Po ôsmich rokoch používania v zahraničí sa zástava dostala na Slovensko. S malou obmenou (zmenšenie a posunutie štátneho znaku smerom doľava) sa predmetná vlajka stala štátnym symbolom Slovenskej republiky. Pomer strán súčasnej štátnej vlajky je dva ku trom.

Odchod Františka Fugu z plodného života bol rýchly, nečakaný, i keď zákerná choroba zlomila jeho zdravie. V posledných dňoch života pre zhoršenie zdravotného stavu bol hospitalizovaný v hamiltonskej nemocnici, kde vo veku 64 rokov zomrel dňa 9.  novembra 1987.  Navždy sa s ním v Hamiltone, kde dodnes stojí jeho pomník, rozlúčili priatelia, veriaci, predstavitelia ZMS a občianskeho života slovami piesne „Hej Slováci“ a hymny Matice slovenskej „Kto za pravdu horí“.

           

JUDr. Tibor Hlaváč, PhD.

predseda MO MS Vinné

článok neprešiel jazykovou úpravou

fotografia z podujatia
fotografia z podujatia
fotografia z podujatia
fotografia z podujatia
fotografia z podujatia
fotografia z podujatia