ZVOŇME V ROKU JOZEFA MILOSLAVA HURBANA

thumbnail

Šestka na konci letopočtu sa opäť na nejaký čas z tohto miesta stratila a my si zvykáme na ,,kosáčik" sedmičky. Je to vraj šťastné číslo a z istého veľmi podstatného hľadiska je naozaj nesmierne šťastné pre celý slovenský národ. Pred dvesto rokmi sa totiž narodil významný muž. Kňaz, národný buditeľ, vedúca osobnosť povstania 1848/49, politik, prozaik a vydavateľ, spolutvorca dôležitej časti dejín a spisovnej slovenčiny. Jozef Miloslav Hurban sa síce narodil 19. marca 1817 (v Beckove v rodine evanjelického farára), čiže gratulácie bude takpovediac ,,prijímať" o niekoľko týždňov, no my už teraz žijeme v Roku Jozefa Miloslava Hurbana, v roku muža, ktorého život ,,zvonil" zvonmi mimoriadnych činov.

Azda pri jazyku je najlepšie začať našu spomienku na Hurbana - a hlavne jeho košaté dielo - pri 200. výročí narodenia. Či si to uvedomujeme, alebo nie, dobrá znalosť a používanie slovenčiny nie je vlastne ničím menším ako rýdzim prejavom vlastenectva, ktoré zákonite musí mať aj ďalšie piliere takéhoto pomyselného ,,domu". Nielen obvodové, ale aj oporné. Múry v podobe cieleného organizovania podujatí či až ich cyklov a prípadne rokov venovaných osobnostiam a ich dielu. Stačí spomenúť relatívne cyklicky sa opakujúce Roky Ľudovíta Štúra či nedávno skončený (no vieme, že napríklad v edičnej oblasti stále pokračujúci pripravovaným zborníkom o ňom, ktorý sa práve pripravuje na vydanie) Rok Svetozára Hurbana Vajanského. Našťastie, máme na Slovensku inštitucionalizované celky (Maticu slovenskú a ďalšie), ktoré sa vedia zomknúť k takýmto cieleným činom a myslieť na budúcnosť národa. Pretože tou budúcnosťou národa máme na mysli mladých ľudí (hlavne žiakov a študentov), ktorí musia vidieť pozitívne ľudské príklady v našej histórii a majú o nich vedieť čo najviac.

Napríklad Trnavský samosprávny kraj programovo a systematicky podporuje prirodzené vlastenectvo a prihliada na to, aby sme nezabúdali na oných velikánov. Na ľudí dokonaných myšlienok, bez ktorých by minulosť strácala priame národné smerovanie a súčasnosť, tým v logickej (ne)postupnosti zdravé a silné aktuálne podoby. Tak kraj organizuje a podporuje podujatia, na ktorých si pripomíname (a tu treba zvýrazniť pozitívny presah do celej slovenskej verejnosti!) významné udalosti dejín a svetlé osobnosti. Ľudí, ktorých životné príbehy a činy sú úzko prepojené tak s regiónom, ako aj s pozitívami celého národa. Je zákonité a zrejmé, že tieto širokospektrálne podujatia sú postavené na pevných oporných múroch rešpektu a úcty k národnej histórii a nasledovaniahodným tradíciám. Ale aj na snahe pripomínať odkaz minulosti členom mladších generácii a zhmotniť ho v priemete do aktuálnej prítomnosti.

Rok Jozefa Miloslava Hurbana bol v Trnavskom samosprávnom kraji vyhlásený už 6. októbra. V Divadle Jána Palárika uviedli výstavu o Hurbanovom živote a diele, konal sa úspešný cyklus besied so študentmi. Vieme, že sa chystá vedecká konferencia, pribudne pamätná tabuľa v Hlbokom aj busta v priestoroch Úradu TSK... Rok J. M. Hurbana vyvrcholí 5. októbra 2017 a za ten čas prinesie veľa zaujímavého aj podnetného. Literárny týždenník určite bude pri všetkom podstatnom a na svojich stránkach bude aj o konaní informovať.

Skôr ako sa tak bude diať, aspoň v stručnosti predošleme pohľad na najdôležitejšie body života a diela nášho - lebo odkazom sa zaslúžil o životy nás všetkých - Jozefa Miloslava Hurbana. Pripomeňme teda, že ide o muža, ktorého život, po boku Ľudovíta Štúra, naozaj zvonil silnými činmi. Ide o politika, národného buditeľa, kodifikátora spisovnej slovenčiny, prvého predsedu SNR (vznikla až vo Viedni a nájdete tam v centre mesta aj pamätnú tabuľu), vedúcu osobnosť povstania v revolučných rokoch 1848/49, prozaika (napr. historický román Gottšalk či povesť Olejkár) a vydavateľa {Cirkevné listy, almanach Nitra -II. ročník bol vôbec prvou ,,knihou" v novej podobe slovenčiny, Slovenské pohľady), evanjelického kňaza... V obci Hlboké prežil podstatnú časť svojho plodného života (43 rokov), tu kodifikoval vo hviezdnej trojici so Štúrom a Hodžom spisovnú slovenčinu ako jeden z najdôležitejších znakov samostatného národa, tu sa mu narodili aj deti (napr. prvorodený syn Svetozár Hurban Vajanský). V Dobrej Vode navštívil barda Jána Hollého, ktorý súhlasom posvätil novú podobu jazyka, a v Hlbokom sa môžeme pokloniť aj miestu jeho posledného odpočinku pri mohyle vybudovanej významným architektom D. Jurkovičom či pri soche od akademického sochára F. Motošku pred farou. Dôležitým bodom na mape histórie slovenského národa.

Predsa ešte niečo. Vrcholným obdobím Hurbanovho života a literárnej tvorby boli štyridsiate roky 19. storočia, keď bol plný elánu a zároveň sa prejavil ako jeden z hlavných bojovníkov za sociálny, národný a kultúrny pokrok. Vysokým oceňovaním ľudovej kultúry aj národného jazyka reálne bojoval za demokratizáciu aj kultúrne povznesenie. Jeho literárne dielo z tohto obdobia ho radí k zakladateľom novodobej prózy. V Korytnických pohárikoch napísal aj tieto slová: ,,Naša láska má svoj predmet, a to predmet najbližší, to jest národ náš, z ktorého sme pošli, na tento svoju lásku obraciame. " Muž činu Hurban má nezastupiteľné miesto y našich národných dejinách. V ich azda najrozhodujúcejšej fáze, keď sa lámala pomyselná kôrka na chlebíku národného osudu. V neprekonateľnej generácii štúrovcov stojí hneď vedľa Ľudovíta Štúra, o čom svedčia viaceré dobové dagerotypie. Po jeho boku, spolu s ním sa preteká (bez nárokovania na vavrínový veniec pre víťaza, pretože o osobné víťazstvo nešlo nikomu z nich!) v posvätnom zápale národného horlenia. Po Štúrovej smrti bol Hurban vedúcou postavou slovenského národného života. Muž, ktorý polstoročie svojho plodného života (nebol ďalší taký v našich dejinách!) nezištne venoval verejnej práci a blahu. Keď sa pozrieme pozorne okolo seba, uvedomíme si, že za mnohé dobré, čo vidíme, cítime a prežívame, vďačíme aj J. M. Hurbanovi - veľkému rodákovi z neveľkého Beckova. Kde (a potom aj na všetkých miestach života) v ňom postupne dozrieval a upevňoval sa silný charakter a predovšetkým čin. O Hurbanovi sa často hovorí ako o otcovi národa v tom najpozitívnejšom zmysle slove, neprejavme sa v jeho roku teda ani my ako nehodní potomkovia. Aj život každého z nás môže ,,zvoniť" podobnými pozitívnymi činmi, o akých sme hovorili. Stačí sa rozhodnúť a robiť všetko pre tento cieľ, prekonať ťažkosti a prekážky, hoci - zákonité i umelo vytvorené - vždy boli, sú a budú. Za ich prekonaním totiž stojí nemalá odmena: osobný, rodinný, národný, ba až všeľudský pokrok...

[Literárny týždenník; 05/2017,06/2017; 15/02/2017; s.: 14; IGOR VÁLEK ; Zaradenie: ROK J.M.HURBANA ÚVAHA]

IGOR VÁLEK