„Ak pomyselnému slovenskému domu dali bernolákovci kamenné základy, generácia Všeslávie stĺpy a idey, tak štúrovci dokončili celú stavbu, zastrešili ju a vytvorili moderné Slovensko, v ktorom žijeme dodnes. Čerpáme a žijeme zo štúrovských snov a plánov… Predstavte si, čo všetko museli štúrovci zorganizovať, zmenežovať… a toto dokázali v dobe bez mobilov, bez áut a vymožeností. Udržte toto štúrovské dedičstvo, štúrovskú ideu… „ – Dr. Marián Gešper
Hlásenia počasia predvídali upršané, veterné a chladné počasie, nič vhodné na hradné výstupy. A tak aj bolo. Marek Nemec to však pomenoval ako určitú satisfakciu za príkoria, ktoré museli zažiť v časoch národnostného útlaku predstavitelia tretej vlny národného obrodenia – štúrovci. Napriek počasiu prišli študenti z celého Slovenska vzdať úctu tejto – slovami predsedu Matice slovenskej Mariána Gešpera –najintelektuálnejšej a najorganizovanejšej skupine národných dejateľov 19. storočia. Študentsko-matičné výstupy na Devín sa stali milou tradíciou, ktorú sa pred rokom snažili narušiť „progresívni“ aktivisti zákazom slovenských vlajok na žrdi. „Strážcovia hradu“ však vtedy dosiahli iba to, že sa znemožnili pred celým Slovenskom virálnym videom, ktoré si pozrelo neuveriteľných 188 tisíc ľudí, k tomu 1500 komentárov a 3600 reakcií. Dokonca vznikol aj spontánny občiansky protest s vynesením obrovskej slovenskej vlajky na hrad Devín (aj táto udalosť získala tisíce a tisíce sledovateľov na Youtube).
Toho roku sa teda zákaz nekonal, no bolo naozaj smutné, že napriek počasiu študentom nebol umožnený voľný vstup (ba dokonca bola zatvorená aj stála expozícia hradu). Študenti cestovali cez celé Slovensko (cestovali po boku podpredsedov Matice Mareka Nemca a Mareka Hanusku až z Banskej Bystrice, Zvolena, Zvolenskej Slatiny, Liptovského Mikuláša, Valaskej, Vranova nad Topľou, Zlatých Moraviec, Lučenca či Pezinka) – niektorí dokonca na vlastnú päsť, plus pripojili sa neorganizovane a dobrovoľne aj starší účastníci. Na vypýtanie vstupného študenti vyjadrili protest symbolickým bučaním.
Výstup na Devín sa napriek príkoriam počasia podaril a všetci si odniesli skutočne autentický zážitok s neopakovateľnou atmosférou. Opäť sa prejavil matičný kolektivizmus nakoľko podujatie spoluorganizovalo celé vedenie Matice slovenskej v spolupráci s evanjelickou cirkvou, divadelníkmi a vedcami Matice. Krátky, ale úderný program na hrade, kde vystúpil predseda Matice Marián Gešper s prejavom, kde vyzdvihol prvenstvá štúrovcov pre slovenskú kultúru a politiku, podpredseda Marek Nemec s charizmatickým prevedením Chalupkovej básne Mor ho!, vystriedal pokojnejší, ale taktiež pestrý program v interiéroch reštaurácie neďaleko hradu. Napokon, aj výlet štúrovcov na Devín pokračoval práve diskusiami v pohostinstve, keď zaťatú sekeru musel vyplatiť Čendekovič a Bórik. Túto vtipnú udalosť spomenuli predseda Gešper, a bližšie rozvinul historik Rado Žgrada, ktorý okrem iného porozprával aj o prastarej histórii hradu Devín a celej lokality. Správca Matice Maroš Smolec vo svojom príspevku pripomenul analógiu medzi otcami zakladateľmi v Amerike a štúrovcami, slovenským vlastenectvom a americkým patriotizmom. Mimoriadne precítený a erudovaný príspevok si pripravil aj evanjelický kaplán Ondrej Baranec, ktorý našiel analógiu medzi významnými biblickými udalosťami na vyvýšených miestach (konkrétne prečítal Evanjelium podľa Matúša, 17. kapitolu o biblickej hore Tábor, ale aj Mojžiša na vrchu Sinaj) s výstupom štúrovcov na Devíne, ktorý zase evokuje Cyrilo-Metodskú a Veľkomoravskú tradíciu: „A tak ste počuli príbeh o biblickej hore Tábor… Devín je pre Slovákov miesto, kde sa aj oni obrodili. Pripomeňme si kniežaťa Rastislava, vierozvestcov, ako sa stali zapálenými Slovákmi pre národno-kresťanskú vec…“
Zavŕšením programu bola divadelná scénka podľa Petra Vrlíka, ktorá bola rekonštrukciou diskusie medzi Štúrom, Hurbanom a Červenákom. Videá sú k dispozícii na Youtube. Po obede sa študenti postupne presunuli do bratislavského Domu Matice, kde ich čakala prehliadka moderného výtvarného umenia v Galérii Matice slovenskej, ktorú založil Dr. Ladislav Skrak. Aj v tejto galérii si študenti mohli pozrieť štúrovské a vlastenecké motívy ako napr. kubistickú bustu Štúra od Martina Palu, dva Štúrove portréty (Kamenický, Kvašňovská), či obrazovú fantáziu k Cyrilovi a Metodovi (doc. Harangozó) a artefakt so sv. Gorazdom (Polonský). Moderné diela pripomínajúce tradície, ktoré si štúrovci spolu pripomínali práve na Devíne. V Matici tak študenti videli tradičné, poňaté výtvarne a moderne. Výstavou sprevádzal – s radosťou zo záujmu najmladších návštevníkov tejto galérie – autor tohto článku. Podpredsedovia Nemec a Hanuska tiež sprevádzali študentov po onom hlavnom meste, ktoré má v názve slávu a bratstvo. Kiežby sa navrátil tento slovanský axiologický význam mesta a nahradil ten dominujúci individualizmus. Ak by Štúrovci boli individualisti ako je tomu u mnohých intelektuálov a umelcov dnes, nikdy by neboli schopní obetovať sa pre národné a sociálne idey. Nádej však možno hľadať práve v mladých ľuďoch, a je dobre, že Matica stále myslí na túto kontinuitu nielen týmto podujatím, či existenciou Mladej Matice, ale aj pravidelnými výjazdovými prednáškami na slovenských školách.
Lukáš Perný
