Neoblomný Andrej Hlinka


//Neoblomný Andrej Hlinka

Andrej Hlinka: politik, kňaz a národovec, ktorý predbehol svoju dobu

Autor: JUDr. Marián Gešper, predseda Matice slovenskej

Celoživotná práca a nasadenie Andreja Hlinku v prospech slovenského národa je titanského charakteru a plným právom ho zaraďujeme medzi legendy slovenského národného hnutia. Trojica Ľudovít Štúr, Milan Rastislav Štefánik a Andrej Hlinka sú nespochybniteľne na piedestáli moderných slovenských dejín. Hlavne ak uvážime, aké ťažké až beznádejné boli ich východiskové podmienky a s čím všetkým museli zápasiť v dobe Rakúsko-Uhorska a v prípade Hlinku aj v prvej Česko-Slovenskej republike.

V dnešnej dobe Slovenskej republiky, ktorú často berieme ako samozrejmosť, nám unikajú prvenstvá Hlinku v modernej slovenskej politike – najmä tie, ktoré by mali byť inšpiratívne aj pre súčasných politikov. Hlinka bol predovšetkým nepodplatiteľným a vnútorne neotrasiteľne presvedčeným slovenským národovcom i kresťanom. Pochádzal z roľnícko-robotníckych pomerov, no ani v ťažkej dobe 19. storočia neskĺzol k umelým marxistickým ilúziám, a zároveň nebol zaslepeným reakcionárom. Dôsledne bojoval za sociálne práva a celkové povznesenie slovenského ľudu rovnako ako za práva národné. Trápila ho bieda aj bezuzdné využívanie jednoduchého slovenského človeka. Postavil sa na čelo slovenských roľníckych más v čase, keď sme boli na pokraji kultúrnej genocídy zo strany uhorského polofeudálneho režimu. Ideálne spojil svoje kňazské a politické pôsobenie, čo sa jeho ďalším kolegom, obzvlášť jeho nemenej zanietenému spolubojovníkovi a národovcovi Ferdinandovi Jurigovi, tak optimálne nepodarilo.

Andrej Hlinka prvýkrát v našich dejinách vybudoval politickú stranu s dôsledným národným a politickým programom, ktorá dokázala konečne strhnúť slovenské masy, ale čo je hlavné, aj vyhrávať parlamentné voľby. Všetko, o čom snívala stará garda štúrovského hnutia, teda o širokej podpore slovenského ľudu, sa naplno realizovalo až počas Hlinkovho politického pôsobenia. Mali sme odhodlané Slovenské povstanie 1848/49, prelomové memorandové zhromaždenie 1861 a vytrvalú Slovenskú národnú stranu neoblomných národovcov Pavla Mudroňa a Matúša Dulu, no masívny nástup podpory slovenskej národnej politiky za podpory širokej verejnosti je dielom Andreja Hlinku. Zabúda sa, že bol jedným z mála národných politikov, ktorý vedel vytvárať majoritnú politickú väčšinu. Skĺbenie národných a kresťanských ideálov, boj proti pragocentrizmu a sekularizmu, zachovanie tradičných národných hodnôt, ale aj dôsledný zápas za sociálne práva a napokon spojenie všetkého v organický celok, to si vyžadovalo skutočne geniálnu osobnosť.

Andreja Hlinku zároveň vnímame ako národovca, ale aj katolíckeho kňaza. No jedným dychom musíme povedať, že tieto dve presvedčenia mal vo vzájomnej rovnováhe. Jedno neprevažovalo nad druhým. Andrej Hlinka sa aktivizuje počas Uhorska v ľudovej strane Néppárt. Akonáhle táto strana zradila slovenské požiadavky, aj napriek výzvam o udržaní jednoty Uhorskej ľudovej strany, nekompromisne vystupuje zo strany. Nezastaví ho ani prepojenia Néppártu s uhorským klérom. Rozchádza sa s nimi a pokračuje v urputnom v zápase za Slovákov.

Bol súčasne osobnosťou vývojového typu. Spolu s Martinom Rázusom predbehli svoju dobu, keď v slovenských podmienkach spoločne žiadali v mene slovenských katolíkov aj evanjelikov autonómiu Slovenska. Vo veciach slovenskej jednoty a nadkonfesionálnosti nadväzoval na našu Maticu slovenskú. My, matičiari, môžeme byť hrdí, že Hlinka bol aj aktívnym členom Výboru Matice slovenskej a v neposlednom rade bol činný aj na poli kultúry.

Dnes sa akosi obchádza Hlinkovo slovanské presvedčenie. Zasadzoval sa za vznik Česko-Slovenska, pričom jeho vystúpenie 30. októbra 1918 počas zasadnutia SNR v Martine je už legendárne a nový štát chápal ako štát slovanských národov. Preto tvrdo kritizoval krátkozrakosť českej politickej reprezentácie, ktorá upierala úplné rovnoprávne postavenie Slovenska. A keď sa v jedno obdobie pokúšali čechoslovakistické sily dohodnúť s predstaviteľmi sudetských Nemcov, prorokoval, že ide o dočasnú politickú ilúziu. V tomto dal vývoj Hlinkovi v roku 1938 nemilosrdne za pravdu. Sledoval aj situáciu v Európe v 30. rokoch 20. storočia a nemecký nacizmus odmietol ako novopohanskú ideológiu, ktorá nemá nič spoločné so slovenským národom.

Nakoniec, podobne ako Svetozár Hurban Vajanský, ktorý sa nedožil oslobodenia Slovenska spod Rakúsko-Uhorska po prvej svetovej vojne, otec národa Andrej Hlinka taktiež zomiera pred zavŕšením svojho celoživotného diela autonómie Slovenska. Jeho výročie smrti 16. augusta 1938 bude už navždy spojené s autonómiu Slovenska v roku 1938 a vznikom Česko-Slovenska v roku 1918, za ktoré sa odvážne zasadzoval.

2020-09-10T08:41:03+00:004 septembra 2020 |Osobnosti slovenských dejín|
X