Ján Levoslav Bella – osobnosť, ktorá položila základy slovenskej národnej hudby


//Ján Levoslav Bella – osobnosť, ktorá položila základy slovenskej národnej hudby

Pred 90 rokmi, 25. mája 1936, navždy odišla jedna z najvýznamnejších osobností slovenskej hudobnej kultúry – Ján Levoslav Bella. Jeho meno sa dodnes spája so vznikom profesionálnej slovenskej hudby a s dielami, ktoré výrazne ovplyvnili vývoj národného hudobného umenia.

Narodil sa 4. septembra 1843 v Liptovskom Mikuláši ako Ján Ignác Bella v rodine organistu Jána Bellu a Terézie Veselovskej. Už od detstva vyrastal v prostredí hudby, ktorá sa stala neoddeliteľnou súčasťou jeho života. Študoval na gymnáziách v Levoči a v Banskej Bystrici, neskôr pokračoval v teologických štúdiách doma i vo Viedni. V roku 1866 bol vysvätený za kňaza.

Hudobný talent rozvíjal už počas štúdií. Pôsobil ako organista, dirigent a skladateľ, organizoval spevácke zbory i komorné hudobné telesá. Významnou etapou jeho života bolo pôsobenie v Kremnici, kde sa stal mestským kapelníkom. Od roku 1881 žil takmer štyridsať rokov v rumunskom meste Sibiu, kde pracoval ako organista, pedagóg a dirigent Hudobného spolku Hermania.

Bella sa výrazne angažoval aj v slovenskom národnom živote. Pod vplyvom predstaviteľov slovenského národného hnutia sa stal podporovateľom kultúrneho a národného uvedomenia Slovákov. Jeho tvorba pomohla pozdvihnúť slovenskú hudbu na profesionálnu úroveň a zaradiť ju medzi európske hudobné tradície.

Do dejín sa zapísal najmä ako autor prvej slovenskej opery Kováč Wieland, ktorú komponoval v rokoch 1880 až 1890. Premiérovo bola uvedená až v roku 1926 v Slovenskom národnom divadle. Okrem opery vytvoril rozsiahle dielo zahŕňajúce orchestrálne skladby, komornú hudbu, chrámové kompozície, zbory, piesne či skladby pre organ. Významnú úlohu v živote a umeleckom raste Jána Levoslava Bellu zohral banskobystrický biskup Štefan Moyzes, ktorý sa stal jeho mentorom, podporovateľom i mecenášom. Práve Moyzes rozpoznal Bellov mimoriadny hudobný talent a umožnil mu štúdium vo Viedni, kde mladý skladateľ v rokoch 1863 – 1865 získal kvalitné teologické aj hudobné vzdelanie. Po návrate zo štúdií našiel Bella zázemie v biskupskom sídle vo Svätom Kríži nad Hronom, dnešní Žiar nad Hronom, kde sa mohol intenzívnejšie venovať hudobnej tvorbe. V roku 1866 ho Moyzes vysvätil za kňaza a ustanovil za prebendáta v Banskej Bystrici. Bellu výrazne ovplyvnili aj národné a kultúrne ideály, ktoré presadzovala Matica slovenská, na čele ktorej stál práve Štefan Moyzes ako jej prvý predseda. Obaja boli presvedčení, že hudba, kultúra a vzdelanosť sú dôležitými piliermi národného uvedomenia a duchovného rozvoja slovenského národa.

V jeho rodnom meste, v Liptovskom Mikuláši si jeho pamiatku pripomenuli v pondelok, 25. mája 2026 pri pamätnej tabuli na budove, v ktorej sa narodil. Pietneho aktu sa zúčastnili podpredsedovia Matice slovenskej Marek Nemec a Peter Schvantner. Mesto si významného hudobného skladateľa pripomína aj prostredníctvom Základnej umeleckej školy Jána Levoslava Bellu, ktorá nesie jeho meno.

Posledné roky života prežil v Bratislave, kde aj zomrel. Jeho telesné ostatky sú uložené na evanjelickom cintoríne pri Kozej bráne.

Aj po deviatich desaťročiach od jeho smrti zostáva Ján Levoslav Bella symbolom slovenskej hudobnej kultúry, talentu a národného ducha. Jeho odkaz dodnes žije v koncertných sieňach, hudobných dielach i v pamäti slovenského národa.

Lukáš Tovský

 

2026-05-26T10:05:25+00:0026 mája 2026 |Žilinský kraj|
X