Február bol mesiacom pripomenutia si narodenie významného slovenského dejateľa, básnika, prozaika, dramatika, ale aj historika, publicistu a mysliteľa Jonáša Záborského. Bol evanjelickým a neskôr aj katolíckym kňazom, racionalistom i dialektikom, autorom patetických poviedok i krvavých drám, ktorému nechýbal vycibrený zmysel pre humor. Výročie narodenia Záborského si pripomenulo pri pamätníku v Župčanoch miestne MO spolu s Domom MS v Prešove.
Jonáš Záborský svojou bohatou tvorbou mal na zreteli hlavne národno-výchovné ciele, ktorými chcel – ako sám hovorí – „položiť národu pred oči jeho minulosť tu za príklad, tam ku výstrahe“. Témy čerpal z dejín i vtedajších reálií. Stal sa priekopníkom slovenskej historickej drámy. Inšpiroval sa veľkomoravskými dejinami a dejinami iných slovanských národov. Jeho próza i dráma sú kritikou súvekej spoločnosti, ktorými odkrýva jej nedostatky, renegátske vlastenectvo, antiľudové zmýšľanie a konanie vyšších vrstiev, najmä domáceho odrodilého zemianstva. Aj dnes sú jeho diela vysoko aktuálne a môžeme sledovať „progres“ slovenských elít od maďarónstva k bruselónstvu, „progres“ spoločnosti od poddanstva a žobrače k súčasnej pracujúcej chudobe, od poddanskej závislosti od svojho pána do závislosti človeka a štátu na neviditeľnej ruke trhu a uctievania kapitalistického zlatého teľaťa.
Jonáš Záborský bol svojím dielom, osobnostným charakterom, prejavom a postojmi osobitným a svojráznym zjavom na slovenskej literárnej a spoločenskej scéne. Aj preto bol označovaný za národného hriešnika a neľúbeného rebela, pretože podával verný obraz stavu slovenskej spoločnosti, ktorý triafal aj do vlastných radov. A nakoniec treba podotknúť, že triafal hlavne s humorom!
Text a foto: PhDr. Erik Germuška, PhD., DMS v Prešove
