Karol Samuel Benjamín Szereday, štúrovec z východného Slovenska
30.1.1812-19.11.1894
210. výročie narodenia
autorka: Mgr. Martina Matečková
Rok 2022 bol Maticou slovenskou vyhlásený za Rok odkazu štúrovcov. Pri príležitosti dvestých výročí narodení sme si v priebehu roka pripomínali známe ale aj zabudnuté osobností štúrovského hnutia. K viacerým sa uskutočnili aj vynikajúce podujatia. Zároveň sa do povedomia verejnosti dostali aj štúrovské osobnosti, ktoré mali iné ako dvesté výročia rsp. štúrovské osobnosti, ktoré si zasluhujú, aby sa o nich vedelo.
Zaujímavou osobnosťou, ktorú dopĺňame do zoznamu štúrovských osobností v rámci Roka odkazu štúrovcov je kultúrno-osvetový pracovník, učiteľ, zberateľ ľudových piesní Karol Samuel Szereday. V roku 2022 uplynulo 210 rokov od jeho narodenia. Táto pomerne neznáma osobnosť, ktorú radíme k štúrovskej generácii je spätá s východným Slovenskom so Šarišom i Zemplínom a pôsobila v centre národného diania na Liptove. Predovšetkým predstavuje reprezentanta národne uvedomelej inteligencie, ktorá výrazným spôsobom prispela k šíreniu vzdelanosti a kultúry a pozdvihnutiu národného povedomia na Zemplíne. Zároveň Szereday výraznou mierou prispel k zachovaniu šarišsko-zemplínskej ľudovej slovesnosti.
Karol Szereday sa narodil 30. januára 1812 v Sabinove v rodine kožušníka. V Sabinove navštevoval ľudovú školu. Ďalej študoval na evanjelickom kolégiu v Prešove, filozofiu a teológiu na evanjelickom lýceu v Levoči a jeden rok ešte opäť v Prešove. V jeho poslednom roku štúdia 1832 prichádzajú do Prešova študovať Jonáš Záborský a Jozef Srnka. Spoločne zakladajú študentský spolok Spoločnosť slovenská, ktorej členom sa stáva aj Szereday. Spoločnosť fungovala pod záštitou profesora teológie a rektora kolégia Antona Ľudovíta Munyaya. Počas stretnutí sa čítali kázne, študenti sa venovali literárnej činnosti a pestovaniu materinského jazyka.
V roku 1833 sa Szereday stal učiteľom a kantorom v Pozdišovciach. Školu prevzal v nevyhovujúcich priestoroch, ktoré rozšíril a potom začal s výstavbou novej školy za podpory evanjelických mecénov. V novej škole zriadil knižnicu. Túto knižnicu využívali vzdelanci na Zemplíne, Above a Šariši. Zároveň šíril povedomie o slovenských knihách a časopisoch. V roku 1835 prišiel do Pozdišoviec za evanjelického kaplána Jonáš Záborský, s ktorým sa už zoznámil počas štúdií v Prešove. Spoločne z Pozdišoviec vytvorili slovenské kultúrne centrum Zemplína, stratenú „vartu“ Slovenska, ako ju nazvali štúrovci.
V Pozdišovciach pôsobil Szereday v rokoch 1833-1839. Neopustil ich ale natrvalo.
Aj kvôli mocenským tlakom pre jeho národnú činnosť prijal miesto učiteľa a kantora v Liptovskej Vrbici (dnes súčasť Liptovského Mikuláša). Tu pôsobil po boku Michala Miloslava Hodžu. Spolupracoval s Jonášom Záborským, kaplánom v Liptovskom sv. Mikuláši v roku 1840 a Bohuslavom Nosákom, kaplánom v rokoch 1841-1842. Hodžova fara bola miestom stretávania významných osobností národného a kultúrneho života. Szereday bol na Liptove aktérom národného diania. Stal sa spoluzakladateľom celonárodného kultúrneho spolku Tatrín. Zbieral finančné príspevky na vydávanie kníh, vlastnými prácami prispieval do spolkovej vydavateľskej činnosti. Zúčastnil sa ľudového zhromaždenia, kde boli prijaté Liptovské žiadosti. Prostredníctvom Bohuslava Nosáka, ktorý pôsobil v Sabinove šíril národnokultúrny program Slovákov, spisy, petície a výzvy na východnom Slovensku. Za túto svoju činnosť bol štatariálnym súdom 17.11.1848 obvinený z vlastizrady a väznený spolu s Bohuslavom Nosákom a ďalšími predstaviteľmi národného hnutia. Aj na základe jeho pôsobenia na Liptove a jeho kontaktom s predstaviteľmi štúrovcov ho zaraďujeme k príslušníkom štúrovského hnutia.
Do Pozdišoviec sa vrátil v roku 1854, kde pôsobil ako učiteľ, kantor a kaplán. Naďalej udržiaval čulé styky s predstaviteľmi slovenského národného života na Liptove a Šariši. Stal sa spoluzakladateľom a podporovateľom evanjelického gymnázia v Revúcej a Matice slovenskej.
Popri pedagogickej a osvetovej práci sa venoval aj zberateľstvu. Zbieral a zapisoval piesne zo Zemplína a Šariša a detské hry, zbieral a upravoval kancionály. Vo Vrbici spísal kázne Michala Miloslava Hodžu a iných kazateľov. Vďaka nemu sa uchovala Zbierka Anny Szirmay-Keczerovej, ktorá žila v pozdišovskom kaštieli. Zbierka obsahuje piesne a tance ľudového domáceho pôvodu, hajdúske tance, tance zemianskej kultúry. Túto zbierku zaslal na uchovanie do Matice slovenskej.
Piesňami Zemplína a Šariša prispel do projektu matičiarov, ktorí vydávali zošity slovenských ľudových piesní pod názvom Slovenské spevy. Spolupracoval s učiteľom a hudobným skladateľom Jánom Kadavým. Medzi jeho najznámejšie dielo patri: Zpjevanky zemplínskych Slovanů v okolj Mihalovském.
V roku 1874 bol obvinený pozdišovským kňazom z panslavizmu a musel opustiť miesto učiteľa a kantora. Konvent mu zabezpečil doživotnú penziu a dožil v Pozdišovciach.
V roku 1996 bol v Pozdišovciach odhalený pomník národným dejateľom Jonášovi Záborskému, K.S.B. Szeredayovi a dramatikovi a spisovateľovi Július Barč-Ivanovi.
Ak sa niekedy rozhodnete navštíviť obec Pozdišovce, choďte sa pozrieť do evanjelického a. v. kostola. Nachádza sa tu vzácny organ z roku 1794, na ktorom hrával a komponoval sám Karol Szereday.
Použitá literatúra:
KARPINSKÝ, Peter: Historicko-jazyková analýza rukopisného spevníka Karola S. Seradaiho. In: Jazyk je zázračný organizmus… Metamorfózy jazyka a jazykovedy: zborník príspevkov venovaných prof. PhDr. Ivorovi Ripkovi, DrSc., emer. prof. PU, pri príležitosti jeho životného jubilea. – Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 2013. s. 248-262
FRANKOVÁ, Libuša: Osvetový a ľudovýchovný dejateľ. In: Dejiny – internetový časopis Inštitútu histórie FF PU v Prešove, roč. 14, 2019, č.2, s. 162-165
FRANKOVÁ, Libuša: Slovenská spoločnosť na evanjelickom kolégiu v Prešove, Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, 2020
Pozdišovské čriepky 1/2006 Národovci „stratenej varty“ s. 4
KOČIŠOVÁ, Renáta: Kancionálová a zberateľská činnosť kantora Karola Szeredaya z hľadiska estetiky doby – vplyvy české, poľské a hornouhorské. In: Na pograniczach: instytucje i ludzie pogranicza. Sanok: Uczelnia Panstwowa im. Jana Grodka w Sanoku, 2020. s. 53-64.
Slovenský bibliografický slovník, Martin: Matica slovenská, 1992.
foto:
https://www.pamiatkynaslovensku.sk
