Pokojné teplé dopoludnie, 24. augusta 2023, po roku opäť vítalo návštevníkov, ktorí sa zišli pri pietnej spomienke pri hrobe Anny Štúrovej rodenej Michalcovej, ako aj Janka a Karola Štúrovcov, pochovaných na trenčianskom evanjelickom cintoríne. Návšteva cintorína spojená s pietnou spomienkou patrí medzi každoročne opakujúce sa aktivity MO Matice slovenskej v Trenčíne. Pripomenuli sme si 170. výročie úmrtia matky Ľudovíta Štúra, vedúcej osobnosti slovenského národného obrodenia, básnika, novinára, historika a jazykovedca. Pietnu spomienku uviedla pôsobivou básňou Ľudovíta Štúra „Na matkinej mohyle“ Jana Poláková. „Len keď sa tam prenesieme k tebe, drahá v rodný kraj, na chvíľu si spomenieme, že i nám bol kvitol máj.“ Nasledovalo privítanie hostí – farára Jaroslava Jurka, predsedu MO MS v Trenčíne Mateja Mindára, predsedu Trenčianskej odbočky numizmatickej spoločnosti Miroslava Bulka, predsedníčku KR Matice slovenskej TSK Žofiu Hrančovú a ostatných prítomných. Matej Mindár vo svojom príhovore zdôraznil potrebu pripomínať a nezabúdať na význam osobnosti Ľ. Štúra a jeho prínosu k formovaniu slovenského národa a k našim dejinám. Spomenul aj fakt, že Trenčín môžeme pokojne nazvať kolískou rodiny Štúrovcov. Okrem matky Ľudovíta Štúra aj Štúrov dedo Pavol pochádzal z Trenčína. Vysvetlil aj okolnosti týkajúce sa obnovy hrobky Janka a Karola Štúrovcov. Jaroslav Jurko svojim precíteným príhovorom zaujal všetkých prítomných: „Pri hroboch alebo pamätníkoch vždy sa vraciame do minulosti. Spomíname, aké bohatstvo, aké plody lásky nám zanechali tí, ktorí si už odpočinuli od svojich prác. Aj dnes sme si prišli zaspomínať na ženu, matku, ktorá nežila a nenamáhala sa nadarmo. Jej služba priniesla veľké požehnanie pre celý náš národ. Spomíname na Annu Štúrovú, rodenú Michalcovú, ktorá bola matkou štyroch synov a dcéry. Už jej meno Anna znamená milosť. A Pán Boh ju skutočne obdaroval nesmiernou milosťou. Hoci vtedy matky ani nemali vysoké vzdelanie, ale riadili sa zásadou veľkého učiteľa národov Jána Amosa Komenského, ktorý píše: Zvláštny, drahý a slávny klenot sú deti. Sú obrazom Božím, ešte ako nezašpinené, pretože sú neviniatka. Kto má deti v dome, istí si môže byť tým, že anjelov má v dome. A Anna Štúrová skutočne v dome anjelov pripravovala pre rozlet služby národu. Tak sme to videli aj v prípade syna Ľudovíta. Ľudovít rástol pod dohľadom materinských modlitieb až vyrástol v muža mocných, nikdy nezabudnuteľných činov. Veď dokedy Slovensko existovať bude a dokiaľ jeden Slovák tu žiť bude, ďakovať bude Pánu Bohu, že dal odvahu, silu a múdrosť Ľudovítovi Štúrovi, ktorý nám vydobyl svojbytnosť a svoju materinskú reč. My vieme, že mnoho zmôže modlitba spravodlivého. A tak sa dnes naše myšlienky nesú aj do rodného Uhrovca, kde Ľudovít uzrel svetlo sveta a kde mu matka Anna dala svoje požehnanie. A chcem veriť, že ani jeden Slovák dokiaľ tu bude, nezabudne na Annu Štúrovú, ktorá svojmu slovenskému národu darovala syna, ktorý náš ľubozvučný jazyk zachránil pred vyhynutím.“.
Zastavili a položili sme kyticu aj na hrobke Janka a Karola Štúra. Janko Štúr najmladší brat Ľudovíta Štúra sa zúčastnil všetkých troch výprav slovenského povstania ako dôstojník .V roku 1863 sa dostal do Trenčína, kde bol takmer dvadsať rokov prísediacim stoličným sudcom. Zomrel v Malých Bierovciach, ale ako som už spomenula, pochovaný je v Trenčíne.
Karol Štúr najmladší syn Janka Štúra sa po štúdiách práva usadil v Trenčíne a pôsobil tu ako advokát. V roku 1819 založil a redigoval „Trenčianske noviny“, v ktorých uverejnil aj svoje rozpomienky na priebeh štátneho prevratu. V Trenčíne aj zomrel vo veku 58 rokov.
Záver pietnej spomienky patril modlitbe pána farára Jurka a hymnickej piesni Kto za pravdu horí.
Dovidenia o rok.
Jana Poláková