Hornatý región Liptova je neodmysliteľne spätý s ovčiarstvom. Salašnícky spôsob chovu oviec, ktorý priniesla na Slovensko kolonizácia na tzv. „valašskom práve“ v priebehu 14. – 17. storočia, sa vyznačoval i novým spôsobom spracovania ovčieho mlieka. Špeciality z neho vyrobené – bryndza, či oštiepok boli typickou súčasťou ľudovej stravy. Prvotnou bryndzou bol pravdepodobne ovčí syr premiešaný so soľou, nabitý do vnútra vysušenej ovčej kože. V koži zašitý syr sa konzervoval údením. Neskôr sa hrudky ovčieho syra nechávali vyzrieť, po vyzretí a nasolení sa ručne vaľkali a miesili do hrúd. Balili a uskladňovali ich do jedľových sudov – v nich sa bryndza transportovala najmä na pltiach. Ak bola určená na transport na voze, bryndziari ju nabíjali do voza vystlaného slamou a čistým plátnom. Takáto bryndza, tzv. „šnajdka“ , bola tvrdá a na trhu sa delila priamo z voza rezaním. Liptovská bryndza sa preslávila aj pod názvom „liptovský syr“ a pltníci ju spolu s oštiepkami vozili na trhy do Budapešti a Viedne, kde mali bryndziari zriadené stále miesto. Na slávu liptovskej bryndze nadviazali v prvej polovici 20. storočia viaceré mikulášske a ružomberské firmy, ktoré pravú liptovskú bryndzu produkovali. Občianske združenie „Bačova cesta“ v spolupráci s mestom Liptovský Mikuláš sa rozhodli, že obdobne ako získali európsku ochrannú značku „liptovské droby“, budú sa snažiť, aby takúto istú značku získala aj liptovská bryndza, ktorá je jedinečná aj tým, že ovce sa pasú na horských lúkach a ich mlieko má neopakovateľnú kvalitu.
Dňa 26. októbra 2024 sa na mikulášskom námestí konali Slávnosti liptovskej bryndze. Návštevníci si mohli pozrieť ovčiarskych psov, modernú techniku, ale aj traktory, ktoré pracovali na našich poliach v minulosti. Súčasťou bol aj remeselný jarmok, pričom medzi remeselníkmi bol aj matičiar Andrej Lukáč- výrobca kožených a kováčskych výrobkov, ktorý je členom Mladej Matice. V rôznych stánkoch mohli ochutnať výrobky a potraviny z bryndze. Neodmysliteľnou súčasťou stravy Liptákov sú oddávna aj výrobky z ovčieho mlieka – syry, oštiepky, parenice a samozrejme aj bryndza. Zvlášť bryndza mala v tradičnej kuchyni široké uplatnenie. Varila sa z nej polievka – demikát, či polievka s cestom „čír“, s prosom, zemiakmi, kto by nepoznal slávne liptovské bryndzové halušky, ale aj menej znám praženú bryndzu s vajíčkami, hubami či bryndzovú kukuričnú kašu. To všetko si mohli návštevníci slávnosti bryndze vychutnať. Súčasťou osláv bol aj slávnostný sprievod. Nesmeli tu chýbať ani matičiari. Najskôr sa sprievod, na čele ktorého kráčali dve malé deti, chlapček a dievčatko v krojoch a niesli v geletke bryndzu, vydal do rímsko-katolíckeho kostola sv. Mikuláša, kde sa konali ekumenické bohoslužby. Práve matičiarom sa dostalo tej cti, že kráčali na čele sprievodu mestom. Najprv išli dva koče na ktorých sedeli dôstojní páni farári a v druhom sa viezli predstavitelia mesta a občianskeho združenia „Bačova cesta“. Za nimi už kráčali matičiari na čele niesol mladý matičný divadelník Jakub Mišík vyšívanú matičnú zástavu, ktorá sa nosí len vo výnimočných prípadoch a za ním kráčali matičiari oblečení za mešťanov, sedliačky, bačov, honelníkov. V sprievode nemohol chýbať ani podpredseda MS Marek Nemec a za nimi išli folklórne súbory z Liptova, ktoré potom vystupovali na javisku, ktoré bolo postavené na námestí. Mikulášski matičiari, tak znova propagovali našu najstaršiu národnú a kultúrnu ustanovizeň, ktorá je vernou strážkyňou národných tradícii a zvykov. Liptovská bryndza je tradičnou slovenskou pochutinou a preto jej propagácia je aj v záujme Matice slovenskej. Krátke šoty s tejto slávnosti liptovskej bryndze odvysielala aj verejnoprávna STVR a televízia JOJ a tak sa mikulášski matičiari objavili v televízii dvakrát do týždňa. Prvý raz 22.10. 2024, keď bol odvysielaný šot v STVR z historickej rekonštrukcie popravy posledného liptovského zbojníka Mateja Tatarku a druhý šot z 26.10. 2024 zo slávnosti liptovskej bryndze. A tak diváci na celom Slovensku mohli vidieť aktivity mikulášskych matičiarov a presvedčiť sa, že Matica slovenská je živá a pulzujúca organizácia a má plné opodstatnenie aj v súčasnosti.
Peter VRLÍK
