Spomienka na Karola Bieleka, I. slovenského školského inšpektora


//Spomienka na Karola Bieleka, I. slovenského školského inšpektora

Žarnovica, 25. 11. 2015

Miestny odbor Matice slovenskej v Žarnovici, v spolupráci s Mestom Žarnovica, zorganizoval opäť pietnu spomienku na Karola Bieleka – I. slovenského školského inšpektora. Tá bola pri jeho hrobe na cintoríne v Žarnovici 25. novembra, t.j. presne v deň 79. výročia jeho úmrtia, o 13.00 hod. Tentoraz úctu prišla dať skupinka členov MO MS, sympatizantiek a šestica prvákov ZŠ na Ulici Fraňa Kráľa pod vedením učiteľky a súčasne členky výboru MO MS Mgr. Melánie Ceizelovej. Na úvod spomienky predniesla Janka Brigantová báseň Náhrobný kameň od Ing. Mariána Šeba, ktorý je žiaľ tiež už mŕtvy. Potom tajomník MO MS Ing. Jozef Piecka prítomných, na základe dostupných zdrojov a informácií, oboznámil o tom kto to vlastne K. Bielek bol.
Narodil sa 15. januára 1857 v obci Lutiši neďaleko Žiliny, ale 55 rokov života pôsobil v tomto regióne. Z toho 38 rokov bol učiteľom, organistom i poštmajstrom v Trubíne (dnes obec Lovčica-Trubín pri Žiari nad Hronom). Bolo to v čase, kedy po likvidácii Matice slovenskej sa svetlé obdobie Štefana Moysesa končilo tým, že už ani na pohrebe tohto biskupa sa nesmela používať slovenčina, slovenské školstvo bolo zákonne likvidované. Bolo to temné obdobie odnárodňovania, a o to viac bola potrebná taká odvaha a erudícia, s akou Karol Bielek udržiaval slovenské národné povedomie a to nielen v Trubíne. Už ako 23-ročný publikoval, počas celého života neustále študoval diela svetových pedagógov, ich teóriu tvorivo aplikoval na konkrétne domáce pomery (kde využíval osobné skúsenosti skvelého učiteľa), i neskôr zostavoval učebnice pre žiakov, písal hry, verše, metodické pomôcky pre učiteľov, prekladal z nemčiny a češtiny, perfektne ovládal aj maďarčinu. Najúrodnejším obdobím jeho života bola desaťročná služba škôl dozorcu (školského inšpektora) vo Sv. Kríži nad Hronom, do ktorej bol v r. 1919 poverený vedením pre celú Tekovskú župu. Neúnavne dvíhal zdeptané slovenské povedomie. V novo sa formujúcej republike pedagogická teória bola v troskách, neboli pripravení učitelia, neexistovala pevná norma spisovnej slovenčiny, nebolo učebníc… Svojou publicitou, prednáškami pre rodiny i nových úradníkov dvíhal vzdelanosť, výchovu, mravnosť. A to v čase menovania už mal 62 rokov. Býval v učiteľskom byte v Ladomeri (kde aj učil) a úradoval (čo nemal príliš rád, mal zásadu každý rok aspoň raz navštíviť každú školu). Karol Bielek nebol iba odborník – bol veselý, obľúbený, charakterný človek. Bol aj výborným klaviristom, krátkymi prstami vyludzoval želané melódie, ktorými neraz spestroval aj učiteľské stretnutie. Jeho návšteva v škole bola akoby prišiel starostlivý otec. Miloval deti, ctil si učiteľov – kládol im na srdce využívať hru a individualitu detí, mal prirodzenú autoritu. Nerád sa dal vyvážať kočom, často chodil pešo ako turista. Vznik republiky však bol tiež sprevádzaný zložitými peripetiami politiky. A tak dodnes nie je jasné, prečo bol čoskoro vystriedaný vo vedení Š. Pritzom. Pravdepodobne mu jeho nepodkupná slovenská orientácia prinášala i nemálo znevažovania. Napriek tomu ako zástupca škôl dozorcu po boku Pritza usilovne pracoval naďalej. Snáď bez nadsadenia možno povedať, že bol priekopníkom humanizácie školstva, jeden zo vzácnych pilierov slovenskej pedagogiky. Stručne za neho hovorí (i dnes) jeho múdre životné motto: „Čo zmôže veľa vedomia bez svedomia?“
Tajomník MO MS uviedol aj niektoré reakcie, ktoré boli po minuloročnej spomienke a čiastočne spochybňovali to, že bol I. slovenským školským inšpektorom. MO však požiadal o informácie viaceré inštitúcie a podstatná by mala byť v najbližšom období práve odpoveď od Štátnej školskej inšpekcie, ktorú požiadali o stanovisko prostredníctvom Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Ďalej uviedol, že úctu K. Bielekovi, ako I. slovenskému školskému inšpektorovi, minimálne raz do roka dávajú napríklad aj riaditeľka ZŠ K. Bieleka z Lovčice – Trubína spolu so starostom tejto obce. A aj to je dôkazom toho kto K. Bielek skutočne bol.
Pred záverom spomienky predsedníčka MO Mgr. Anna Benčatová spoločne s dvojicou z prítomných žiakov, položili na hrob K. Bieleka veniec a zapálili sviečku. Zapálením sviečky si pamiatku uctila aj predsedníčka ZO Jednoty dôchodcov na Slovensku a súčasne členka Krajskej rady MS i podpredsedníčka MO MS Mária Balážová. Všetci prítomní si potom pamiatku uctili minútou ticha.
Celkom na záver tajomník MO MS poďakoval prítomným za účasť a informoval o ďalšom postupe, ktorý bude zo strany MO MS, aby na budúci rok, keď si pripomenieme okrúhle – 80. výročie úmrtia, bol dvojhrob (spoločne s manželkou Jozefínou, rodenou Záborskou) no najmä pomník v takom stave, aby nehrozilo žiadne nebezpečenstvo. Nebude to ľahké a ani lacné, no zostáva veriť, že aj s finančnou pomocou Mesta Žarnovica sa to podarí.

Ing. J. Piecka

článok neprešiel jazykovou úpravou

 

Náhrobný pomník -foto: Ing. J. Piecka

Náhrobný pomník – foto: Ing. J. Piecka

2015-11-26T09:42:12+00:0026 novembra 2015 |Banskobystrický kraj|
X