Spomienky na Timravu


//Spomienky na Timravu

Lučenec

Písať začala skôr zo žartu a pre zábavu. Krátila si tak jednotvárny čas v Políchne. Za pseudonym vzala si názov jednej studne v polichnianskom chotári, ktorá bola vo veľkej úcte, pretože z nej nikdy nechybela voda. O jej živote sa nám zachovalo málo dát, sama o sebe nerada hovorila, či písala. Áno reč je o národnej umelkyni Božene Slančíkovej Timrave.
Jej dielo – ovocie dedinských samôt – našlo si svojich čitateľov, ktorým život tak trpko chutil ako jej. Keďže však nežila nikdy v centrách kultúrneho života, cesty čitateľov aj kritické výpravy k jej dielu bývali zriedkavé a dlho trvalo. kým sa vôbec našla cesta k nej. Veď Timravine dielo zostalo skoro tridsiatku rokov rozhodené len v časopisoch a aj potom ich dostávali v knižnom vydaní len v zlomkoch. Bývalo jej nemilé, keď redakcie robili zmeny v jej diele. Hovorievala, že svoje myšlienky nemôže nikomu vypožičať a každý spisovateľ vie najlepšie, prečo sú isté state tak napísané, ako sú. V celom literárnom diele Timravinom je vyše 1150 postáv a postavičiek, najviac z prostredia dedinského ľudu. Veľmi rada hrala karty a jej švagor sa ju neraz rozosmial, keď ju prekáral, že jej karty dajú aj do truhly, aby sa i tam mala čím zabaviť. Mala rada čiernu kávu a mala tiež neobyčajnú zručnosť v hľadaní štvorlístkov. A hoci aj mala uchádzačov o ruku, nikdy sa nevydala. Uzavretá Timrava nedovolila celkom poznať vari nikomu svoje súkromie a preto mnohé z jej osobného života zostalo len v dohadoch. Zo spomienok na Timravu možno sa dozvedieť, že milovala kvety a veľmi rada mala spev a hudbu, preto v Prahe a Bratislave navštívila opery. Bola veľmi poriadkumilovná, každý predmet mal svoje miesto a snáď len to ju nahnevalo, keď ten poriadok bol porušený. A tak keď synovci v komore veci poprekladali a večer nebolo tam svetlo, doniesla im do čaju soľ. Najväčšiu radosť mala z toho, keď mohla mať pri sebe sestrine deti, lebo v kruhu mladých vždy ožila a bola s nimi úprimne veselá. Toto a i mnohé iné veci môžeme sa o Timrave dozvedieť na výstave, ktorá sa v týchto dňoch koná v Dome Matice slovenskej v Lučenci pri príležitosti 65.výročia jej úmrtia. Návštevníci tu môžu vidieť doteraz verejnosti nesprístupnené fotografie z jej pohrebu, ale i niekoľko záberov zo života našej „tety Boženky“. Je tu vystavená aj kuchárska kniha, ktorú napísala a tiež rôzne súdobé predmety osobnej spotreby. Návštevníci si môžu ďalej pozrieť aj knižne vydané autorkine diela a tiež knihy, čo napísali o nej iní. Na vernisáži sa podávali jedlá, ktoré mala sama v obľube a rada ich tiež sama pripravovala, a tak sme si účastníci pochutnať na širkase a ríbezľovom víne z Ábelovej a na pamúškach s lekvárom z Políchna.
Nuž toľko zo spomienok na našu milú Boženku – Timravu. Navonok veselá a so spôsobom svojho života spokojná, ale kto nahliadne do sŕdc a myšlienok dievčat a žien? Kto dnes už vie, aké mala aj ona túžby a nádeje do života? Iste mala aj ona svoje sny, ako svedčia o tom aj niektoré jej rozprávky. Nuž nechajme sa viesť jej dielom a spomínajme.

Alena Rezková
Dom Matice slovenskej Lučenec

článok neprešiel jazykovou úpravou

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

2016-11-28T08:38:59+00:0028 novembra 2016 |Banskobystrický kraj|
X