Významný vedec a košický matičiar Rudolf Korec sa narodil pred 100 rokmi


//Významný vedec a košický matičiar Rudolf Korec sa narodil pred 100 rokmi

„Politickosť nie je straníckosť a apolitickosť je vlastne tiež určitý druh politiky – politiky apatickej deštrukcie v čase, keď treba priložiť ruky k dielu. Kto dnes volá po apolitickosti za každú cenu, môže tak robiť s určitým úmyslom. Nám Slovákom chýba jednota v základných otázkach bytia národa. O to ide Matici, ale so snahou o spolužitie na základe porozumenia, tolerancie voči iným národom a národnostiam, ako aj o starostlivosť o svojich za hranicami“. Tieto myšlienky vyslovil prof. MUDr. Rudolf Korec, DrSc., krátko pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky, v novembri 1992.

Významný vedec

Od vzniku Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach, v roku 1949, pôsobil na jej pôde ako docent a od roku 1982 ako profesor. Najprv ako vedúci Ústavu pre všeobecnú a experimentálnu patológiu, od roku 1950 vedúci Katedry predklinických predmetov a o tri roky neskôr vedúci Katedry experimentálnej patológie. Prišiel však rok 1968 s inváziou vojsk Varšavskej zmluvy do našej vlasti a po ňom rok 1971, pre lekára a vedca prof. Korca zlomový. Keďže sa svojím názorom na „internacionálnu pomoc“ verejne vôbec netajil, pozbavili ho práva prednášať aj publikovať vedecké práce a vyhnali ho s jeho výskumami, ako on vravel, do „katorgy“ – malých provizórnych priestorov bez laboratórnych síl, kde sa nedalo vetrať a celý deň sa muselo svietiť. Bol to dlhý čas do roku 1989, keď sa po novembrovej zmene už rehabilitovaný profesor Korec stal prvým slobodne zvoleným rektorom UPJŠ (v tajných voľbách zástupcov piatich fakúlt). Boli to však roky naplnené tvrdou vedeckou prácou. Jeho biochemické zameranie vyústilo do výskumu tematiky patológie premeny látok a postupne do výskumu diabetes mellitus (cukrovky). Táto choroba sa preňho stala celoživotnou výskumnou témou. Jeho vedecké práce (Metabolizmus 1955, Patologická fyziológia 1964, Experimentálny diabetes mellitus u potkanov 1967, Experimentálny diabetes mellitus u potkanov a myší 1991 v angličtine) boli svojho druhu prvé vo svetovej literatúre. Treba k ním prirátať aj stovky publikovaných článkov v odbornej domácej i zahraničnej tlači, v „hluchých“ rokoch doslova prepašovávané, aby aspoň takto dal vedieť o sebe, že žije a naďalej napriek všetkému pracuje. Pripomeňme tiež, že prof. MUDr. Rudolf Korec, DrSc. bol zakladateľom a čestným predsedom Slovenskej diabetologickej spoločnosti a čestným členom ďalších slovenských spoločností – lekárskej, biochemickej, klinickej biochémie a i., Českej lekárskej spoločnosti J. E. Purkyně, medzinárodnej diabetologickej federácie (IDF), európskej asociácie EASD, francúzskych a nemeckých vedeckých spoločností, člen Newyorskej akadémie vied, jeho životopis zaznamenávajú aj také encyklopédie ako Kto je kto vo svete a Kto je kto v medicíne (1996-2000).

Košický matičiar a vlastenec

A práve táto výrazná osobnosť slovenskej vedy prijala v máji 1992 predsednícky post v košickom Miestnom odbore MS. Prostredníctvom Matice chcel, využitím aj svojich bohatých osobných kontaktov v zahraničí, pomôcť zviditeľňovať Slovensko. Ďalším dôvodom boli Košice, mesto, v ktorom „Slováci musia ukázať, že sú vo väčšine (v porovnaní s minulosťou predsa vysoko prevažujú), že Košice sú slovenské, že východné Slovensko je slovenské, len to treba prejaviť. Čoskoro po nástupe prof. Korca na predsednícky post v MO MS sa museli košickí matičiari vyjadriť proti demagogickému návrhu na zriadenie tzv. samostatných Košíc, publikovanému v týždenníku Domino, ale najmä proti tzv. Košickej výzve rektora UPJŠ prof. L. Bukovského. Publikovaná v denníku Slovenský východ, vyzývala k dodržovaniu ústavnosti a zákonnosti, slobody slova a prejavu bez toho, že by ich porušovanie konkrétne dokázala (v čase, keď slovenský národ preberal svoj osud do svojich rúk, spomínanú výzvu vďaka autorite predsedu MO MS a bývalého rektora UPJŠ, v meste so značným počtom promaďarsky a čechoslovakisticky orientovaného obyvateľstva, ju občania nepodporili v masovom počte, ako to predpokladali signatári). Pamätné je zhromaždenie košických a iných matičiarov za samostatnosť Slovenska s vysadením dvoch lipiek, ktoré im daroval Svetloslav Veigl aj stretnutie na počesť vzniku samostatnej Slovenskej republiky v hoteli Slovan za účasti biskupov katolíckej a evanjelickej cirkvi. Rozsiahla bola kultúrno-vzdelávacia činnosť MO MS, podporujúca národné povedomie zvlášť na školách, čo prof. Korec považoval za veľmi dôležité pre budúcnosť Slovenska, ale aj celý rad ďalších drobných i väčších aktivít, do ktorých sa zapájalo veľa šikovných ľudí a nielen matičiarov. Získanie prvých priestorov pre MO MS na rohu Štúrovej ulici, to všetko spadá do obdobia „predsedovania“ prof. Korca v rokoch 1992-94. Vždy si ctil odkaz A. Hlinku „Za Boha a národ“ a odkaz J. Tisa „Verní sebe, svorne napred“. Povestný nedostatok svornosti medzi Slovákmi ho veľmi trápil, vyslovil aj túto nadčasovú myšlienku: „Ešte stále sa mnohí boja zdravo prejaviť, že sú Slováci. Aj medzi samotnými matičiarmi. Ten rokmi zakorenený strach a naň nadväzujúcu apatiu asi tak skoro neprekonáme … ide o našu inteligenciu, ktorá má žiaľ, v tomto smere veľké nedostatky a pritom, najmä v jej rukách je ono toľko dnes opakované zviditeľňovanie Slovenska… Ak totiž Bratislava bude nielen Košice a východné, ale aj ostatné Slovensko i naďalej zanedbávať, potvrdí sa nám, že bratislavocentrizmus funguje i naďalej. A to by bolo v našej situácii podstatné mínus…“

Základné biografické údaje

Prof. MUDr. Rudolf Korec, DrSc. (12.02.1921-23.02.2003). Predseda Miestneho odboru Matice slovenskej v Košiciach v rokoch 1992-1994 sa narodil v obci Klíž (dnes súčasť obce Veľký Klíž), blízko Zlatých Moraviec. S jeho menom je úzko spojená Katedra patologickej fyziológie a experimentálnej patológie, ktorá bola založená v októbri 1948 v rámci zriaďovania pobočky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Košiciach. Za svojej vyše 50-ročnej existencie prešla 3 obdobiami budovania základov pedagogiky a výskumu, zdokonaľovania učebných textov i pomôcok a modernizáciou výskumnej bázy i výchovy nových odborníkov. V rokoch 1948-1970 funkciu vedúceho katedry zastával MUDr. Rudolf Korec, ktorý získal titul docenta v roku 1956, profesora v roku 1962 a hodnosť DrSc. v roku 1969. Po vzniku UPJŠ v roku 1959 sa vybudované pracovisko stalo základom Lekárskej fakulty tejto univerzity. Po novembri 1989 sa Prof. Korec stal prvým zvoleným rektorom UPJŠ v Košiciach. Po ukončení aktívnej činnosti mu bol udelený čestný titul Prof. emeritus s pôsobením na Lekárskej fakulte UPJŠ. Profesor Korec zomrel vo februári 2003, krátko po dožití sa 82 rokov. Pochovaný bol do rodinnej hrobky na verejnom cintoríne v Zlatých Moravciach. Je po ňom pomenovaná nemocnica v tomto meste na rieke Žitava.

Ing. Mgr. Anton Meteňko, PhD.

2021-01-26T12:42:37+00:0026 januára 2021 |Košický kraj|
X