Medzi každoročne opakujúce sa pietne aktivity Miestneho odporu Matice slovenskej v Trenčíne je spomienka na matičiarku a folkloristku Zuzku Jarábkovú pri jej hrobe v Záblatí.
Príjemné letné júlové počasie (12. júl deň jej narodenia), trochu zamračené, šumenie stromov, ktoré poeticky narúšalo ticho cintorína. Na úvod zaznela báseň Zuzky Jarábkovej Mama v prednese Jany Polákovej členky výboru. Predseda MO MS Matej Mindár v príhovore vyzdvihol jej prínos v zachovaní a šírení folklórnych a ľudových tradícií. Patrila k matičiarom pre ktorých tradičná ľudová kultúra by mala pretrvať, nakoľko je dokladom o živote ľudí v minulosti. Nadpis článku Zuzka Jarábková a jej túžba vyniknúť, nie je náhodný. Dcéra pani Jarábkovej Kvetka Líšková venovala knihu spomienok na svoju mamu pod názvom Túžila som vyniknúť. V predslove Ako to všetko začalo uvádza: „Moja mama v roku 1968 založila folklórnu skupinu a tam sa začali realizovať jej spomienky z detstva a mladosti do scénickej podoby. Zároveň s písaním scenárov zo života a zvykov obyčajného ľudu, zaznamenávala do zošitov a kroník piesne, riekanky, povedačky, spomienky nielen na osobné životné situácie, ale aj obyvateľov Záblatia. Ďalej básne, vtipné básničky/niektoré sama skladala/recepty/vyšli v brožovanom vydaní Recepty tetky Zuzy Jarábkovej. Je obdivuhodné, ako jej slúžila pamäť, keď do detailov opisuje zariadenia obydlí, kroje, situácie… Rozhodla som sa, 15 rokov po maminej smrti, výber týchto jej spomienok uchovať v ucelenej knihe.“ Túto knihu venujem rodine a priateľom, ktorí poznali Zuzanu Jarábkovú. K tomu nie je čo dodať. Kvetoslave Líškovej, rodine a všetkým, ktorí majú zásluhu na vzniku tejto krásnej hodnotnej knihy, patrí veľké ďakujem. So záujmom si ju prečítajú všetci tí, ktorí šíria lásku k folklóru aj na ďalšie generácie. Je krásne a obdivuhodné, že aj rodina Kvetky Líškovej, deti, vnuci, vnučky i pravnuci zdedili lásku k folklóru, duch zachovania tradícii ľudovej kultúry im zostal. Kvetka po vzore svojej mamy šije a vyšíva manželovi a synom košele, lajblíky, malým vnučkám detské kroje , krojované bábiky. Ďalší nadšenci folklóru sú aj vnuci, pravnuci a aj prapravnuci Zuzky Jarábkovej v Čechách. Potomkovia syna Jozefa, žijú folklórom v kraji Chodov – na Šumave, kde hrajú, tancujú a spievajú vo viacerých súboroch. Kniha je doplnená množstvom dobových fotografií, piesňových textov, spomienok.
Určite je ešte dosť tých , čo si ju pamätajú, vedia čo robila a čo dokázala pre folklór urobiť. Keď v roku 1968 zakladala folklórnu skupinu v Záblatí pri Trenčíne, netušila, akou známou nositeľkou folklórnych tradícii sa v priebehu 30 rokov stane.
Zuzka Jarábková patrila k tým matičiarom, ktorí svojimi skutkami a činnosťou uchovávali dedičstvo našich otcov úprimne, nezištne so srdcom dokorán. Vždy sa držala zásady, „ Že nikto nič nevymyslí lepšie ako sám život. Spomienky sú živé a to je hlavné, že z raja spomienok nás nikto nevyženie.“ V spomienkach mnohých takou zostane. Patrila k tým, pre mňa určite, na ktorých sa nedá zabudnúť.
Jana Poláková
