Rozhovor s Miroslavom Borcovanom podpredsedom Miestneho odboru Matice slovenskej v Kálnici, viedol Radovan Masár, vedúci Oblastného pracoviska Matice slovenskej v Trenčíne a predseda Miestneho odboru Matice slovenskej v Novom Meste nad Váhom.
Pán Borcovan, myšlienka výstupu na Ostrý vrch má už svoju históriu. Ako vlastne táto tradícia vznikla?
Myšlienka vybudovania kríža na Ostrom vrchu vznikla v roku 2008 pri príležitosti Dňa Ústavy Slovenskej republiky a pripomenutia príchodu Cyrila a Metoda na Slovensko. V tom období sme si zároveň pripomínali aj Slovenské národné povstanie. Kríž zhotovil majster Ferdinand Bolebruch za pomoci ďalších nadšencov z Matice slovenskej v Kálnici. Odvtedy sme začali organizovať výstupy ku krížu vždy pri príležitosti Dňa Ústavy, teda 1. septembra.
Kríž však časom potreboval obnovu, pokiaľ sa nemýlim?!
Áno. V roku 2014 pôvodný kríž po silnej víchrici spadol. Bol osadený v kamennom brale a časom došlo aj k poškodeniu jeho upevnenia. Preto sme v roku 2014 vytvorili nový, pevnejší kríž, ktorý bol osadený priamo do kamenného brala. Odvtedy pokračujeme v hromadných výstupoch, ktoré sú spojené aj s kultúrno-spoločenským programom.
Tento rok (2026) sa uskutočnil už 14. ročník. Aká bola účasť?
Registrovali sme 216 účastníkov, ktorí prišli z 26 miest. Najvzdialenejší účastníci boli z našej družobnej obce Popovice. Výstup teda už dávno nie je iba miestnou záležitosťou. Prichádzajú ľudia a Matičiari z celého okolia a vytvára sa veľmi príjemná atmosféra spoločenstva.
Ako samotný deň vyzerá?
Spoločný odchod je o deviatej ráno od miestneho pohostinstva. Trasa má približne 12 kilometrov a výstup trvá okolo troch hodín. Ľudia však prichádzajú rôznymi trasami – pešo, na bicykloch alebo individuálne. Pre starších účastníkov, ktorí si na celú trasu netrúfnu, je možné využiť aj individuálnu dopravu a následne absolvovať kratší, približne 500-metrový výstup ku krížu. Pravidelne prichádzajú aj väčšie skupiny z okolitých obcí a osád, napríklad z Bodovky či Novej Lehoty.
A čo čaká účastníkov pri samotnom kríži?
Program sa začína hymnou a spoločným spevom. Nasleduje príhovor starostu obce Milana Borcovana, hlavný príhovor predsedu miestneho odboru Matice slovenskej Samuela Jelínka, básne, piesne a národné piesne v podaní spevokolu Šípkari. Ten je kolektívnym členom Matice slovenskej v Kálnici. Súčasťou programu je aj vyhodnotenie najstaršieho a najmladšieho účastníka. Tento rok mal najstarší účastník 81 rokov a najmladší 1 rok. Po oficiálnej časti nasleduje priateľské posedenie.
Podujatie teda pokračuje aj po výstupe?
Áno. Účastníci sa presunú k turistickému zrubu, kde je pripravený guláš, občerstvenie a priestor na spoločné posedenie. O občerstvenie a sponzorské zabezpečenie sa významne stará Bike Park Kálnica s Michalom Feníkom. Ďalšími partnermi sú obec Kálnica a región Považie. Dobrovoľné príspevky sa používajú na ďalšie zveľaďovanie areálu. Postupne sa tam robia nové lavičky, údržba a ďalšie úpravy. Naším cieľom je aj vytvorenie útulne a do budúcnosti výstavba nového turistického zrubu.
Tento rok počasie účastníkov trochu preverilo.
Ráno pršalo, čo sa, samozrejme, prejavilo na začiatku účasti. Pred obedom však dážď ustal a počasie sa výrazne zlepšilo. Nakoniec bolo veľmi príjemne a myslím si, že každý, kto prišiel, si na svoje prišiel. Nechýbal spev pri harmonikách, opekanie a dobrá nálada.
Ako dlho celé podujatie trvá?
Spoločný výstup sa začína ráno o deviatej a neoficiálny rozchod býva približne o pol piatej popoludní. Niektorí, samozrejme, zostávajú ešte dlhšie.
Čo podľa vás dáva tomuto podujatiu jeho najväčšiu hodnotu?
Je to predovšetkým spoločné stretnutie ľudí, ktorí majú vzťah k prírode, slovenským tradíciám a svojej obci. Veľmi dôležité je, že sa na organizácii podieľa obec Kálnica, Matica slovenská, turistický oddiel a množstvo dobrovoľníkov a nadšencov. Je to tradícia, ktorá spája ľudí. A myslím si, že práve takéto podujatia majú zmysel aj do budúcnosti – aby sa stretávali generácie, aby sme nezabúdali na naše korene a aby ľudia mali chuť prísť opäť.
