5. novembra 2026, pri príležitosti 185. výročia narodenia Andreja Kmeťa, navštívili jeho Pamätnú izbu v Bzenici žarnovickí matičiari. Presnejšie 16 členov MO MS Žarnovica a jeden sympatizant. Pamätná izba je vlastne biografická expozícia Andrea Kmeťa.
Mali sme veľké šťastie, pretože nás výstavou pamätnej izby sprevádzala veľmi vzácna sprievodkyňa – Anna Majerská, príbuzná Andreja Kmeťa, ktorá bola aj riaditeľkou ZŠ A. Kmeťa v Žarnovici. Srdečne nás privítala pred budovou bývalej školy, do ktorej aj sama ako žiačka chodila. Spoločne sme sa odobrali k pamätníku, ktorý dali zhotoviť svojmu rodákovi vďační občania Bzenice. Anna Majerská ako prvá zapálila k pamätníku sviečku a potom sme sa aj my pridali našim svetielkom v kahančeku a kytičkou žltých chryzantém. V tichosti sme postáli a takto sme vzdali úctu životu a jeho dielu. Následne sme sa odobrali do budovy bývalej školy, v ktorej na prvom poschodí, sa nachádza Pamätná izba, ktorá vznikla v roku 1991 pri príležitosti 150-teho výročia narodenia A. Kmeťa a v roku 2014 bola obnovená. Rodný dom Andreja Kmeťa bol v roku 1963 vyhlásený za kultúrnu pamiatku. V roku 1993 Ministerstvo kultúry SR udelilo obci Bzenica Pamätnú medailu Andreja Kmeťa (Cenu A. Kmeťa). Po podpise do pamätnej knihy sme sa už započúvali do zaujímavého rozprávania našej sprievodkyne o živote a diele A. Kmeťa.
Narodil sa 19.11.1841 a zomrel 16.2.1908 v Turčianskom svätom Martine a je pochovaný na Národnom cintoríne v Martine. Narodil sa do rodiny kováča Štefana Kmeťa a Alžbety rodenej Kabinovej. Bol najmladším z ôsmich detí. Od útleho detstva bol bystrým a učenlivým dieťaťom. Do školy začal chodiť už v skoršom veku najskôr v Bzenici a potom v Žarnovickej Hute. V štúdiu pokračoval na Gymnáziu v Banskej Štiavnici, v ktorom sa vyučovalo po nemecky. Po skončení šiestej triedy gymnázia prešiel do siedmej triedy tzv. malého seminára v Trnave. Nakoniec vyštudoval teológiu v Ostrihome. Po skončení štúdií pôsobil ako kaplán v Senohrade, potom ako farár v Krnišove a nakoniec v Prenčove. V roku 1863 sa zúčastnil na zakladajúcom Valnom zhromaždení Matice slovenskej. Vďaka jeho úsiliu bola v roku 1895 založená Muzeálna slovenská spoločnosť, ktorej bol aj predsedom. Podieľal sa aj na výstavbe novej budovy múzea v Martine, ktorému venoval svoje zbierky. Vraj ich z Prenčova do Martina prevážal na troch plno naložených rebrinákoch. Dnes sú súčasťou trvalej expozície nazvanej Kmetianum.
Andrej Kmeť je označovaný ako posledný slovenský polyhistor. Zaoberal sa mnohými vedami. Jeho obľúbená bola botanika – našiel viacero nových druhov rastlín, húb a slizoviek, ktoré boli po ňom pomenované. Jeho srdcovkou boli ruže, ktoré skúmal na Sitne. Robil aj herbár, ktorý obsahuje 72 000 položiek. Je uložený v Slovenskom národnom múzeu. V mladosti ako študent vydal zbierku vianočných ľudových piesní a počas kňazskej činnosti zapisoval ľudové povesti, rozprávky, skúmal zvyky a obyčaje, zbieral výšivky a čipky, ktoré sa vďaka nemu dostali aj na svetovú výstavu do Viedne a Paríža. Venoval sa aj archeológii. Jeho súčasníci ho nazývali slovenský Schliemann. Zachránil kostru mamuta objavenú v obci Beša. Robil aj geologický prieskum Štiavnických vrchov. Napísal aj množstvo diel.
A. Kmeť žil v jednom z najťažších období pre Slovákov, v dobe kedy vrcholil maďarizačný útlak. Napriek tomu v jeho hrudi silno bilo srdce oddaného národovca.
Toto všetko sme sa dozvedeli z výkladu Anny Majerskej o živote a diele Andrea Kmeťa, za čo jej srdečne ďakujeme a želáme, aby ešte mnoho ďalších rokov mohla takto zaujímavo sprevádzať návštevníkov jeho Pamätnej izby. A my matičiari sme hrdí na Andrea Kmeťa - nášho slovenského velikána, ktorého životným krédom bolo: „Nežijem sebe, žijem pre Boha, národ a vedu.“
Mgr. Anna Benčatová, predsedníčka MO MS Žarnovica
Foto: Bc. M. Okuliarová a Ing. J. Piecka
 |
 |
 |
