Matica slovenská si vo štvrtok 29. októbra 2026 v Martine slávnostným podujatím „Slováci v národnooslobodzovacom odboji 1914 až 1920“ pripomenula významné osobnosti a udalosti zápasu za slovenskú národnú slobodu. Vyvrcholením slávnosti bolo odhalenie historicky prvej busty generála Milana Rastislava Štefánika v Aleji národných dejateľov pred druhou historickou budovou Matice slovenskej. Podujatie sa uskutočnilo za účasti vysokých predstaviteľov Slovenskej republiky a Českej republiky, predstaviteľov verejného a kultúrneho života, matičiarov a širokej verejnosti.
Slávnostné stretnutie sa uskutočnilo pred sídelnou budovou Matice slovenskej v Martine za účasti predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho a predsedu Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky Tomia Okamuru. Na podujatí sa zúčastnili aj členovia slovenského a českého parlamentu, veľvyslanec Českej republiky na Slovensku Rudolf Jindrák, veľvyslanec Kubánskej republiky na Slovensku Rafael Pino Bécquer, honorárny konzul Francúzska v Martine Grégory Delton, veľvyslanec Slovenskej republiky v Českej republike Martin Muránsky, minister pre šport, prevenciu a zdravie Českej republiky Boris Šťastný i predstavitelia štátnej správy, samospráv, cirkví, kultúrnych inštitúcií a spoločenských organizácií. Osobitný charakter slávnosti umocnila početná účasť matičiarov. Predseda Matice slovenskej Marián Gešper privítal okrem takmer stovky pozvaných hostí aj predsedov miestnych odborov, predstaviteľov matičných pracovísk a ďalších členov Matice slovenskej, ktorí na podujatie pricestovali z rôznych regiónov Slovenska.
Termín podujatia nebol zvolený náhodne. Uskutočnilo sa symbolicky v predvečer 108. výročia prijatia Deklarácie slovenského národa, známej ako Martinská deklarácia. Práve 30. októbra 1918 sa v Turčianskom Svätom Martine zišli predstavitelia slovenského národného života, aby vyjadrili právo slovenského národa na sebaurčenie a jeho vôľu vystúpiť zo štátneho zväzku s Uhorskom. Slovenská národná rada sa prihlásila k právu rozhodovať o budúcnosti Slovákov a deklarácia sa stala jedným zo základných štátotvorných dokumentov našich novodobých dejín.
Historický význam Martina osobitne vyzdvihol predseda Národnej rady SR Richard Raši. „Sú miesta, ktorých históriu si iba pripomíname, a potom sú miesta, kde sa história skutočne tvorila. Martin nepochybne patrí medzi tie druhé,“ zdôraznil. Pripomenul pritom symbolické prepojenie Prahy a Martina, kde sa v októbri 1918 rozhodovalo o spoločnej budúcnosti Čechov a Slovákov. Podľa jeho slov predstavujú tieto dve mestá nielen významné historické miesta, ale aj spoločnú cestu, ktorá zásadným spôsobom zmenila osudy oboch národov.
Sloboda slovenského národa však nebola výsledkom jediného rozhodnutia ani jedného historického dňa. Predchádzali jej desaťročia národného zápasu, politických požiadaviek a kultúrno-osvetovej práce, ktoré nadväzovali na revolučné roky 1848 a 1849, Memorandum slovenského národa z roku 1861 i úsilie generácií slovenských národovcov. Prvá svetová vojna vytvorila nové historické podmienky, v ktorých sa otázka slovenského národného oslobodenia stala súčasťou širšieho medzinárodného zápasu o usporiadanie strednej Európy.
Na osobitné postavenie Martina v slovenských národných dejinách upozornil aj predseda Matice slovenskej Marián Gešper. Pripomenul, že na pomerne malom území sa tu sústreďujú najvýznamnejšie pamätné miesta slovenského národného života, od historických budov Matice slovenskej cez Memorandové námestie až po budovu bývalej Tatra banky, kde bola prijatá Martinská deklarácia. Zdôraznil, že hoci sa Martin nestal hlavným mestom Slovenska, zostáva trvalým symbolom slovenského národného povedomia. „Turčiansky Svätý Martin bol kedysi politickým centrom Slovákov, neskôr sa stal predovšetkým centrom slovenskej kultúry a vedy. To naše národné je tu však stále pevne ukotvené,“ pripomenul Gešper.
Mimoriadne miesto v tomto zápase patrilo generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Slovenský vedec, astronóm, diplomat a francúzsky generál sa zaradil medzi najvýznamnejších predstaviteľov československého zahraničného odboja. Spolu s Tomášom Garriguom Masarykom a Edvardom Benešom sa podieľal na presadzovaní myšlienky samostatného spoločného štátu Čechov a Slovákov. Jeho diplomatické kontakty, osobná autorita a schopnosť rokovať s predstaviteľmi spojeneckých mocností významne prispeli k medzinárodnému uznaniu československého odboja. Štefánikovo pôsobenie však ďaleko presahovalo diplomatické rokovania. Aktívne sa zapájal do organizovania československých vojenských jednotiek, náboru dobrovoľníkov a budovania zahraničného vojska. Jeho činnosť sa spájala s Francúzskom, Talianskom, Ruskom i ďalšími krajinami. Práve existencia československých légií, ktoré bojovali po boku dohodových mocností, dodávala politickému úsiliu zahraničného odboja mimoriadnu váhu.
Na Štefánikovu výnimočnosť poukázal vo svojom príhovore aj Richard Raši, ktorý vyzdvihol predovšetkým jeho odvahu, činorodosť a schopnosť pretaviť veľké myšlienky do konkrétnych skutkov. „Štefánik nečakal, kým vzniknú podmienky na uskutočnenie veľkej myšlienky. On sám pomáhal tieto podmienky vytvárať,“ zdôraznil predseda slovenského parlamentu. Pripomenul tiež, že hoci Štefánik zomrel vo veku iba 38 rokov, zanechal po sebe mimoriadne historické dielo. „Veľkosť človeka sa nemeria iba dĺžkou jeho života, ale tým, čo dokáže zanechať ďalším generáciám.“ Podľa Rašiho je Štefánikov odkaz zároveň pripomienkou, že sloboda a štátnosť nie sú iba zdedenými hodnotami, ale aj záväzkom, ktorý treba každodenne napĺňať.
Matica slovenská však slávnosťou nevzdala hold iba jednej výnimočnej osobnosti. Jej zámerom bolo pripomenúť aj celé pokolenie slovenských legionárov a účastníkov domáceho i zahraničného odboja, ktorých mená a osudy zostávajú v širšom historickom povedomí často neprávom v úzadí. Mnohí za národné oslobodenie zaplatili vlastným životom. K slovenským legionárom patrili aj významné osobnosti literárneho, kultúrneho a verejného života. Medzi nimi básnik a spisovateľ Janko Jesenský, spisovateľ Jozef Gregor Tajovský, Mikuláš Gacek, Jozef Honza-Dubnický, Vladimír Daxner, Jozef Martin Kristín či neskorší generál Rudolf Viest. Osobitnú pozornosť si zasluhujú aj tragické osudy bratov Dušana a Milana Hatalovcov z Prietrže. Vznik Československa nebol iba dielom diplomatov a politikov, ale aj konkrétnych ľudí, ktorí sa rozhodli bojovať za slobodu svojho národa.
Význam spoločného zápasu Čechov a Slovákov zdôraznil aj predseda Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky Tomio Okamura. Štefánika označil za výnimočného vedca, diplomata, vojaka a predovšetkým vlastenca, ktorý pochopil, že sloboda nie je samozrejmosťou. Osobitne pripomenul, že napriek rozdielnym názorom dokázali Štefánik, Masaryk a Beneš podriadiť svoje osobné predstavy spoločnému cieľu, ktorým bola sloboda Čechov a Slovákov. „Nemusíme sa vo všetkom zhodovať, aby sme dokázali spoločne veľké veci,“ zdôraznil Okamura. Za mimoriadne cenné dedičstvo spoločného štátu označil historickú pamäť, blízkosť jazykov, kultúru, vzájomnú úctu a predovšetkým bratské vzťahy oboch národov. Svoj príhovor zakončil emotívnym posolstvom: „Česi a Slováci musia držať spolu. Nenechajme sa rozdeliť.“
Slávnostný program otvorila štátna hymna Slovenskej republiky v podaní folklórneho súboru Hačure. Prítomných privítala moderátorka Ingrid Majeríková. Atmosféru národnooslobodzovacích zápasov priblížili aj československé legionárske piesne. Súčasťou slávnosti boli príhovory predsedu Matice slovenskej Mariána Gešpera, predsedu Národnej rady SR Richarda Rašiho, predsedu Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Tomia Okamuru a predsedu Združenia miest a obcí Slovenska Jozefa Božika.
Osobitným obohatením programu bola historická divadelná dramatizácia venovaná slovenskému národnooslobodzovaciemu odboju. Prostredníctvom troch významných osobností, predsedu Slovenskej národnej rady Matúša Dulu, legionára a spisovateľa Janka Jesenského a generála Milana Rastislava Štefánika, priblížila rozhodujúce udalosti roku 1918. Dramatizácia symbolicky prepojila historické udalosti v Martine s pôsobením československého zahraničného odboja a osudmi slovenských legionárov na vzdialených bojiskách prvej svetovej vojny.
Vrcholným okamihom slávnosti bolo odhalenie busty generála Milana Rastislava Štefánika v Aleji národných dejateľov Matice slovenskej. Jeho podobizeň sa tak natrvalo zaradila medzi osobnosti, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili slovenské národné dejiny. Odhalenie busty bolo zároveň symbolickým vyjadrením historickej kontinuity medzi generáciou štúrovcov, memorandistov a predstaviteľmi československého odboja. Po slávnostnom odhalení nasledoval pietny akt kladenia vencov, počas ktorého jednotlivé delegácie položili k novoodhalenej buste vence a kytice, čím vzdali úctu nielen generálovi Štefánikovi, ale aj všetkým účastníkom národnooslobodzovacieho odboja a tým, ktorí za slobodu svojho národa položili život.
Matica slovenská pri tejto príležitosti osobitne poďakovala podporovateľom realizácie busty, predsedovi Združenia miest a obcí Slovenska a členovi Výboru Matice slovenskej Jozefovi Božikovi, ktorý bol zároveň hlavným iniciátorom jej odhalenia, a poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky Michalovi Bartekovi. Ich finančná podpora prispela k vytvoreniu trvalého umeleckého a historického pamätníka jednej z najvýznamnejších osobností slovenských dejín. Marián Gešper vo svojom príhovore osobitne ocenil Božikovu iniciatívu a zdôraznil, že v Aleji národných dejateľov doteraz chýbala jedna z najvýznamnejších osobností moderných slovenských dejín. Odhalením Štefánikovej busty sa podľa jeho slov symbolicky doplnil historický obraz generácie, ktorá stála pri vzniku Československa.
Predseda ZMOS Jozef Božik vo svojom vystúpení vyzdvihol mimoriadnu blízkosť českého a slovenského národa a potrebu ďalšieho rozvíjania ich vzájomných vzťahov. Pripomenul, že práve vznik Československej republiky vytvoril podmienky na slobodnejší národný a kultúrny rozvoj Slovákov. „Som hrdý na prvú Československú republiku, pretože bez jej vzniku by sme sa ako Slováci nemohli národne a kultúrne rozvíjať tak, ako sme sa rozvíjali,“ zdôraznil. Zároveň pripomenul spoločné memorandum predstaviteľov slovenských a českých samospráv, podpísané 21. septembra 2026 v brnianskej vile Tugendhat, a predstavil myšlienku každoročného Týždňa česko-slovenskej vzájomnosti v poslednom októbrovom týždni. Podľa jeho slov sú práve vzťahy Čechov a Slovákov jedným z najvýraznejších prejavov historickej slovanskej vzájomnosti.
Mimoriadny rozmer dodalo podujatiu aj sté výročie slávnostného otvorenia druhej historickej budovy Matice slovenskej. Práve 29. augusta 1926 navštívil toto miesto prezident Československej republiky Tomáš Garrigue Masaryk, sprevádzaný predstaviteľmi vtedajšieho štátneho a verejného života. Po sto rokoch sa pred tou istou budovou opäť stretli vysokí predstavitelia slovenského a českého parlamentu. Na túto historickú paralelu upozornil aj predseda Matice slovenskej Marián Gešper, ktorý vyzdvihol mimoriadne početné zastúpenie oboch parlamentov a ďalších významných inštitúcií. Podľa jeho slov malo stretnutie osobitnú symboliku, pretože na rovnakom mieste sa po storočí opäť stretli predstavitelia oboch národov, aby si pripomenuli spoločné historické korene a vzdali hold jednej z najvýznamnejších osobností československých dejín.
Slávnosť zároveň otvorila priestor pre ďalšie spoločné aktivity pri uchovávaní odkazu generála Štefánika a slovenských legionárov. Predseda Spoločnosti M. R. Štefánika Peter Novotňák predstavil výzvu na spoluprácu pri príprave iniciatív na roky 2027 až 2030. Ich cieľom je prepájať mestá, obce, školy a spoločenské organizácie, podporovať vznik a obnovu pamätných miest a systematicky pripomínať významné osobnosti národnooslobodzovacieho odboja. Osobitnými historickými medzníkmi budú 110. výročie vzniku Československa v roku 2028 a 150. výročie narodenia Milana Rastislava Štefánika v roku 2030.
Slávnostné podujatie bolo ukončené hymnou Matice slovenskej v podaní folklórneho súboru Hačure. Pozvaní hostia mali následne možnosť navštíviť výstavu venovanú storočnici druhej historickej budovy Matice slovenskej, ktorá pripomína význam tejto národnej ustanovizne a jej pôsobenie v novodobých slovenských dejinách.
Odhalením busty Milana Rastislava Štefánika Matica slovenská nielen vzdala hold veľkému slovenskému vedcovi, diplomatovi a vojakovi, ale zároveň pripomenula, že národná sloboda nebola samozrejmosťou. Bola výsledkom dlhodobého úsilia generácií slovenských národovcov, odvahy domácich i zahraničných odbojárov a obetí tisícov legionárov. Ich odkaz zostáva živou súčasťou slovenských dejín a trvalým záväzkom uchovávať historickú pamäť pre ďalšie generácie.
Informačné ústredie Matice slovenskej
