Rokovania o národnostných a jazykových právach Slovákov

Matica slovenská pripravila už viac-menej pravidelné Stretnutie Slovákov z národnostne a jazykovo zmiešaných území Slovenska. Tento rok sa rokovanie uskutočnilo v Galante. Organizačne ho pripravili Stredisko národnostných vzťahov Matice slovenskej a Dom Matice slovenskej Galanta.

Rokovanie otvoril a prítomných privítal podpredseda MS Peter Schvantner, ktorý odovzdal pozdrav od predsedu MS Mariana Gešpera. Poďakoval za účasť, vyzdvihol význam Stretnutí Slovákov z národnostne a jazykovo zmiešaných území Slovenska, ktoré usporadúva MS, ako aj uviedol jeho zmysel, charakter a cieľ. Odovzdal slovo spoluorganizátorovi, ktorý ďalej viedol rokovanie a to tajomníkovi MS pre problematiku národnostných menšín Viliamovi Komorovi. Ten spomenul, že stretnutie nadväzuje na rokovania v Rimavskej Sobote, v Košiciach, ako aj na dávnejšie konania v Šuranoch. Osobitne privítal zástupcov Ministerstva kultúry SR a to riaditeľku Odboru štátneho jazyka Ľubicu Strážayovú, pracovníka komunikačného odboru MS Radovana Pastyrika, pracovníka MK SR Jaroslava Kerekaniča, pričom vyzdvihol to, že všetci sú členmi MS. Za členov výboru MS privítal Jozefa Schwarza a Vladimíra Tökölyho, odovzdal pozdravy od ďalších členov výboru MS Miroslava Kerekaniča, Michala Matečku a privítal predsedníčku Slovákov z Maďarska Renatu Gombárovú. Poďakoval za spoluprácu pri podujatí Domu MS Galanta. Požiadal o minútu ticha za bývalého generálneho riaditeľa Neografie, a. s. a matičiara Alexandra Lilgeho, ako aj za všetkých matičiarov, ktorí odišli do večnosti od posledného Stretnutia Slovákov z národnostne a jazykovo zmiešaných území Slovenska, ktoré sa konalo pred rokom.

Tajomník MS Viliam Komora priblížil Stretnutie Slovákov, ktoré sa konalo pred rokom v Dome MS v Košiciach. Poďakoval pri tom za spoluprácu členovi výboru MS Michalovi Matečkovi, že sa pričinil o to, aby sa konalo v tomto krajskom a druhom najväčšom slovenskom meste. Poďakoval za spoluprácu a zorganizovanie riaditeľke D MS Košice Martine Matečkovej. Informoval o prerokovaní problematiky skupovania pozemkov Maďarskom, ďalším témam, ktoré viackrát hraničili s iredentou. Priblížil konferenciu Adolf Ivanovič Dobriansky, ktorá sa konala v Humennom, bola nielen k Rusínom, nielen histórii, bola aj k MS a k národnostnej problematike v rámci SR a spolupráci s menšinami, pričom najpozitívnejšia je predovšetkým s Rusínmi. Spomenul organizáciu podujatia Maďarské hlavné mesto mládeže 2026, ktorú organizovalo začiatkom roka Ministerstvo kultúry a inovácii Maďarska. Boli do neho zapojené aj slovenské mestá Dunajská Streda a Fiľakovo, a obec Ipeľský Sokolec, prezentované ako susednej krajiny tzv. „Karpatskej kotliny“ s maďarským obyvateľstvom. MS o tom listom informovala ministrov Tomáša Druckera a Juraja Blanára, pričom minister zahraničných vecí spätne informoval, že vec postúpil prokuratúre.

V. Komora ďalej priblížil činnosť a pôsobenie Komisie MS pre národnostnú problematiku. Poďakoval za jej vytvorenie výboru MS a jeho členom, ako aj predsedovi MS Mariánovi Gešperovi, poďakoval členom komisie za jej prácu. Komisia prerokovala skupovanie pozemkov a nehnuteľností v SR Maďarskom, osobitne kultúrnych pamiatok, monitorovanie problematiky. Taktiež, že príspevky k tematike sú uverejňované v SNN, webe MS, informujú sa ústredné orgány SR. Rokovanie sa venovalo tabuli maršalovi Hadíkovi v Košiciach, ktorá bola ukradnutá. V. Komora hovoril o účasti na odbornej konferencii Ministerstva kultúry SR V náručí jazyka, poďakoval MK SR, ministerke Martine Šimkovičovej, ako aj riaditeľke odboru štátneho jazyka Ľubici Strážayovej za organizovanie, pozvanie MS, ako aj za možnosti matičných príhovorov a príspevkov na tejto konferencii. Ďalej sa venoval označovaniu a používaniu jazykov národnostných menšín v štáte. Taktiež hovoril k pamätníku husárskym vojakom Horthyhovského fašistického Maďarska pri Rimavskej Sobote, či oslavám Františka Rákociho v Borši, kde bola používaná len maďarčina, maďarské zástavy a symboly. Spomenul osobnosť MUDr. Ľudovíta Markušovského zo Štrby, syna slovenského evanjelického duchovného a farára v Štrbe, keďže Maďari v Maďarsku, ako aj na Slovensku mu odhaľujú pamätné tabule po maďarsky. Osobitne poďakoval členovi výboru MS a predsedovi Krajskej rady MS Bratislavského kraja Jozefovi Schwarzovi, že približuje a pripomína takéto významné slovenské osobnosti slovenskej verejnosti. Hovorilo sa o komisii pre národnostné menšiny pri Úrade Vlády SR, ktorá sa venuje len maďarskej národnostnej menšine, čo uviedla na rokovaní komisie riaditeľka Ľ. Strážayová, ako upozornenie od zahraničného štátneho občana. Taktiež sa hovorilo aj k národnostnému uvedomeniu, čo spomenul R. Pastyrik.

V. Komora ďalej informoval o upozornení na aktivity z Humenného, kde bol zámer na odhalenie pamätnej tabule uhorskému ministrovi školstva a náboženstva (cirkevných záležitostí) v rokoch 1872 – 1888, taktiež prezidentovi Uhorskej akadémie vied Tréfortovi Agnostonovi, rodákovi z Humenného. Spomenul, že v detstve hovoril takmer výlučne po slovensky, vedel len základy maďarčiny. Významný predstaviteľ slovenského národného hnutia, Matice slovenskej, Živeny, zakladateľ slovenského novinárstva Ambro Pietor ho označil za hlavného likvidátora slovenských gymnázií v r. 1874. V. Komora doplnil, že bol likvidátorom slovenských, ako aj rusínskych škôl vo vtedajšom Uhorsku a poďakoval členovi výboru MS Miroslavovi Kerekaničovi, že na túto problematiku upozornil.

Riaditeľka odboru štátneho jazyka MK SR Ľubica Strážavová poďakovala za podnety na ochranu štátneho, slovenského jazyka, vyjadrila sa o nich, taktiež hovorila k zákonu o štátnom jazyku. Taktiež aj o nízkych percentách príslušníkov národnostnej menšiny, aby sa používal aj jazyk národnostnej menšiny na konkrétnom území, kedy sa používa štátny jazyk vlastne ako druhý jazyk. Podnety občanov sa v súčasnosti týkajú volebnej kampane výlučne v maďarskom jazyku, taktiež plagáty sú len v tomto jazyku. Pričom je to z hľadiska súčasného zákona nepostihnuteľné, preto pripravili novelu zákona o štátnom jazyku, ktorú sa, žiaľ, nepodarilo predložiť na schválenie NR SR. Uviedla tiež, že pri neznalosti slovenského jazyka je nemožnosť uplatnenia sa v profesijnom uplatnení takýchto občanov.

Podpredseda MS Peter Schvantner pozdravil prítomných matičiarov a osobitne tých, ktorí zároveň pôsobia aj v Spolku Slovákov z Maďarska a ich predsedníčku Renatu Gombárovú. Ľudovít Gunčaga, predseda Miestneho odboru MS Dunajská Streda, priblížil Správu o náraste iredenty v roku 2023, uviedol, že potrebné je ovplyvniť politikov v NR SR. Ďalej hovoril celkovo o politike, k volebnej kampani v komunálnych voľbách a to z hľadiska postavenia a práv Slovákov a slovenského jazyka. P. Schvantner sa vyjadril k nepredloženiu novely zákona o štátnom jazyku SR v súvislosti s tým, že dvakrát bolo možné predložiť zákon o MS, že ako to bolo možné? Ľ. Strážayová ďalej bližšie hovorila k vzniku matičného zákona o štátnom jazyku ešte v období federatívneho Česko-Slovenska, celkovo k politike a pripomienkovému konaniu v oblasti ochrany štátneho jazyka a súvisiacich právnych predpisov a to taktiež k pamätníkom, aby boli budované len súhlasom Ministerstva vnútra SR. Ďalej sa vyjadrila aj k národnostným menšinám a voľbám v Maďarsku, Ľ. Gunčaga k financovaniu rodičov z Maďarska za to, že svoje deti prihlásia k národnostnej menšine. Predsedníčka Spolku Slovákov z Maďarska Renata Gombárová poďakovala za udelenie ocenenia od Matice slovenskej, vyjadrila sa aj o reciprocite medzi štátmi pri vyučovaní menšinového jazyka, aby bolo školstvo v SR výlučne v slovenskom jazyku a národnostné jazyky aby sa vyučovali ako cudzí jazyk, čo by sa malo presadzovať.

Člen výboru MS a predseda KR MS Bratislavského kraja Jozef Schwarz hovoril o vysielaní masmédií do zahraničia a prijímaní slovenského jazyka v zahraničí, a to konkrétne do Maďarska, aby sa mohli naši krajania oboznamovať so slovenčinou a lepšie jej porozumeli, a aj preto s krajanmi  hovorí výlučne po slovensky. Doplnil, že dochádza k výrazným stratám Slovákom v Maďarsku, čo je zrejme nezvratné, ale je potrebné robiť to čo je možné pre ich ochranu, a potrebe presadiť to v štátnych orgánoch. Člen výboru MS a mladí matičiar Vladimír Tököly hovoril o rozvoji národnostných menšín, čo však nie je možné pre negatívne vzťahy. Najväčší problém aj v tejto problematike vidí vo vymožiteľnosti práva a zneužívanie občianskych združení na iredentu. Potrebná je motivácia pre ďalšiu, nasledujúcu generáciu, spomenul, že na Stretnutí nie sú prítomní mladí, ktorých treba podporiť v tom, aby cítili silnejšiu národnú hrdosť na to, že sú Slovákmi.

Matičiar a predseda Združenia pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov Ľubomír Kmeť uviedol, že sa vie vžiť do postavenia národnostnej menšiny, keďže jeho predkovia prišli z Maďarska. Taktiež sa vyjadril, že, žiaľ, Slovensko nemá národnú inteligenciu, keďže v 19. storočí bol výrazný spoločenský tlak na zmenu slovenských priezvisk, preto je potrebné v súčasnosti vyvinúť tlak, aby bola slovenská inteligencia a napomáhala slovenskému národu. Pedagogička a matičiarka Slávka Kramárová sa vyjadrila, že situáciu nevidí tak zle, keďže vie, že aj maďarsky hovoriaci rodičia umiestňujú deti do škôl s vyučovacím jazykom slovenských. Negatívne vníma skutočnosť, že v slovenských školách neovládajú učitelia slovenčinu.

Diskutovalo sa, že po postavení diaľnice žije v okolí Dunajskej Stredy viac Slovákov, hovorí sa tu viac po slovensky, a preto je potrebné budovanie slovenských škôl. Mária Feješová z Nededu, matičiarka a členka výboru Spolku Slovákov z Maďarska sa vyjadrila, že v obecných zastupiteľstvách Slováci nemajú zastúpenie, čo je potrebné legislatívne upraviť, keďže starostovia nie sú slovenskej národnosti, mladí odchádzajú z týchto oblastí južného Slovenska. Matičiar, psychológ a videodokumentarista Pavel Beňo uviedol, že je vnukom Ondreja Beňu, ktorý spoluorganizoval presídlenie Slovákov z Maďarska, bol podpredseda Osídľovacieho výboru i poslancom Slovenskej národnej rady, ďalej sa vyjadril k viacerým veciam národnej a národnostnej problematiky na južnom Slovensku.

Nasledovala dlhšia diskusia, po ktorej bol prečítaný návrh na prijatie Odporúčaní, ktoré boli následne odsúhlasené. Doplňme, že mediálnym partnerom podujatia boli Slovenské národné noviny.

Matica slovenská aj takýmito podujatiami, stretnutiami a rokovaniami napomáha posilňovaniu práv Slovákov na život, uplatnenie sa a používaniu štátneho jazyka na jazykovo a národnostne zmiešaných územiach. Matica slovenská aj takto napomáha k rozvoju spolužitia a spolupráce medzi príslušníkmi slovenského národa a národnostnými menšinami v Slovenskej republike.

ThLic. Mgr. Viliam Komora, PhD.

Foto: Iveta Dvorščáková