BRATISLAVA, 8. 10. 2026 – Umelecká beseda Slovenska, Fond výtvarných umení, Design faktory a Art Port zorganizovali spoločnú výstavu venovanú jubilantom Umeleckej besedy Slovenska v Jarovciach, obci, ktorá patrí k Slovensku aj vďaka významnému matičiarovi Dr. Vladimírovi Clementisovi. Slávnostné otvorenie sprevádzal husľový vstup Sergeja Skrypnika a sprievodné slová starostu Umeleckej besedy Slovenska EMILA SEMANCA a kurátorky Dr. GABRIELY HAŠČÁKOVEJ. Výstava potrvá do 30. októbra 2026. Medzi vystavujúcimi je Alexandra Geschwandtnerová, popredná členka Výtvarného odboru Matice slovenskej, starosta UBS Emil Semanco je súčasne matičiar a redaktor Slovenských národných novín, ktorý na podujatí privítal aj Lukáša Perného, ktorý podujatie propagoval, pričom zdôraznil prínos Spoločnosti Ladislava Novomského a Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej v kontexte propagácie slovenských umelcov. Živý vstup z otvorenia realizovala TV DAV
KURÁTORKA G. HAŠČÁKOVÁ: UMELCI VYTVÁRAJÚ NOVÝ SVET A ODOVZDÁVAJÚ ODKAZ VESMÍRU,VEK NEEXISTUJE A KAŽDÝ UMELEC REPREZENTUJE SVOJE VNÚTRO
https://www.youtube.com/live/rDw7JRYTTio
Fotogaléria je k dispozícii na DAV DVA: JUBILANTI: Umelecká beseda Slovenska prezentovala umelcov v design factory / DAV_DV_ART - DAV DVA – kultúrno-politická revue.
Súčasťou výstavy boli jubilujúci členovia UBS ako Vincent Kaleta zo Starej Ľubovňe, sochár Rudolf Hoffer z Nižnej Rybnice, Vladimír Weiss z Humenného (tvorca katalógov), Pavel Kolja z Košíc, Jožef Vydrnák z Trenčína, Zlatica Plešková z Bratislava, ďalej Mária Kovalčíková, Slávka Semancová, Júlia Piačková, Tatiana Žitňanová, Alexandra Geschwandtnerová z Topolčian, ale aj S. Biba, architekt Norbert Šmondrk (pripravil kritické konceptuálne dielo „oligarchia“) či nedávno zosnulá autorka artprotisov M. A. Fükö.
PRÍHOVOR EMILA SEMANCA
Čas letí jak vtáci nedozierni…
Ani neviem ako, spomenul som si ešte pred napísaním týchto riadkov, na Novomeského a jeho verš z básne Báseň v debutovej zbierke Nedeľa, kde v párriadkovej skratke nie celkom optimisticky rieši dilemu užitočnosti svojho dovtedajšieho jestvovania: „Tá pieseň chlapca podobu sveta nezmenila…“ Ten verš znie: „Čas letí jak vtáci nedozierni.“ Koľkokrát sa mi pesimistická rytmika tých grafém vynorila z mysle, vždy som za nimi videl čierny kŕdeľ krkavcov a akoby sa mi vedno s nimi zlietali a zliepali do smutných písmeniek všetky chvíle spojené so Štefanom Bubánom, Andrejom Smolákom, Májou Füköovou i najnovším nebožtíkom zo zoznamu ku mne prirastených blízkych ľudí – Vladom Šusterom z Vyšnej Myšle…
Ťažké straty! A len čo som si uvedomil ich neodvolateľnú tragiku a dopad, opäť sa kamsi z podvedomia sformovala do vtieravej, neodbytnej podoby eufónia televíznej zvučky relácie Krásny ztráty, ktorú 13 rokov prinášal na obrazovky od druhého miléniového predelu po Kristovi, syn pražských židovských rodičov, ktorí prežili holokaust i koncentračný tábor Terezín, rocker z Framus Five aj porevolučný politik Michal Prokop – od 13. augusta 2026 osemdesiatročný.
Vtedy a od začiatku tohtoročného septembra, keď v Medzilaborciach otvárali čudesné opartové MMUAW a mne v tom stisku vypadlo 225 eur, ledabolo pohodených vo vrecku saka, kladiem si otázku, či môžu byť straty krásne? Môžu, ale nesmú byť hmotárske a materiálne. Lenže tu to neriešme, chce to inakšiu, hlbšiu filozofiu, než na akú máme čas a priestor v súvislosti s tohtoročnými jubilantmi Umeleckej besedy slovenskej. Na ponory máme málo živej vody – možno nízku hladinu – akoby špľachli tí, čo múzam nežičia ich milencov.
Všetkým jubilantom – a je ich opäť vyše dvadsať – želám nie kŕdle krkavcov a vrán v duši, ale optimizmus nových rán s nádejou na večerný sumár “krásnych strát“, aby im zo životov k novým predelom a medzníkom „vypadlo“ všetko, čo ich brzdí, ťaží v rozlete – v jari aj v lete až do neskorej zimy, aby sa im chcelo snežiť srdcom ako to vedel Vlado Šuster pri modelovaní grandióznych (s)nežných zverov, čo radosťou napĺňali detváky i dospelé osadenstvo vo Vyšnej i Nižnej Myšli, aby ďalej a vytrvalo išli za novým cieľom a s dôverou vo vlastné schopnosti a sily skúšali, čo ešte neskúsili… Lebo čo sa z času a v čase stratí, už sa nevráti; len nové je pôvodné a pravda. Nech každý je tvorca, vlastný originál, nie lenivec , čas a kalendár váš priaznivec a priateľ, nech Vás prajne a plodne sprevádza ešte dlhé roky k veku patriarchov a matuzalémov. Takým rád budem laudátor alebo aspoň hovorca…
Emil SEMANCO, starosta UBS
