Odišiel matičiar, spisovateľ, publicista a literárny vedec. Dobrý človek, pútavo píšuci spisovateľ, publicista, autor, prekladateľ, literárny vedec a najmä veľký obdivovateľ a kritik sci-fi literatúry. Miloš Ferko.
Miloša si pamätám z internátu, z bratislavských „átriákov“. Keď išiel na MHD, či sa v nej viezol, prechádzal sa, niekde stál, tak mal v rukách knihu. Riadky textu dychtivo až hltal, z poza okuliarov vnímal viac text, ako ľudí okolo seba. No nie, určite nebol nevšímavý ku svojmu okoliu, no literatúru mal rád nadovšetko. Jeho kamaráti mu dali aj prezývku horalka. Keď dostal hlad, jednoducho si jednu vytiahol z batoha a nasýtil sa. Koniec-koncov, nie je to vôbec tajomstvo, lebo tieto skutočnosti a zážitky zo života opísal aj v takpovediac autobiografii Šťastie za dverami, knihe, ktorá vyšla pred devätnástimi rokmi. Napriek tomu, že mala vyše dvesto strán, tak som ju prečítal za chvíľu. Ináč, opisuje aj zážitok, keď sa mu na ulici pozdravila jeho externá študentka, ktorá bola s dcérou. Dcéra sa opýtala mamy: „Odkedy sa zdravíš s bezdomovcami?“ Takéto a iné humorné udalosti a príhody autora, ľahkosť pera, pútavosť, sám na seba sa pozrieť s vtipom a kriticky, opisujú nielen jeho literárny talent, ale aj bystrosť, charakter jeho osobnosti, pútavosť jeho rozprávania. Nech robím, čo robím, na Miloša si spomínam len v dobrom, viac v humorných zážitkoch, priateľských rozhovoroch, ale predovšetkým ako veľký talent, múdreho ducha, intelektuála, akému možno ani niet páru... Veľkého, ale práve preto nepochopeného človeka, s veľkým Č!
Keď som sa s Milošom opätovne asi už po rokoch niekoľkokrát stretol v Martine, bolo to v Matici slovenskej, keď pri výpožičnom pulte matičnej Slovenskej národnej knižnici čakal na nejakú literatúru. Áno, mal v ruke knihu, hľadel na riadky cez tie svoje typické okuliare, dychtivo hltal písmenká aobracal stránky. Pravdaže, keď som sa mu prihovoril, tak bol zhovorčivý a priateľský. Niekedy v tom období som si vypočul aj jeho vedecký príspevok k sci-fi literatúre, ktorý predniesol zrejme na niektorom podujatí na matičnej Slovesnej jari či inej prednáškovej činnosti, keď pracoval v Matici slovenskej. Pôsobil ako vedecký pracovník v Národnom inštitúte slovenského jazyka a literatúry od marca roku 2008 do konca septembra v roku 2011 a to pre dve pracoviská: Slovenský literárny ústav MS a pre Slovenské národné noviny. Aj preto bol častejšie v Martine, na podujatiach Matice slovenskej. Riaditeľom inštitútu bol bývalý správca MS Dr. Miroslav Bielik, knihovník, literárny vedec, spisovateľ a básnik. Miloš Ferko ostal aj po odchode z Matice slovenskej verný našej najstaršej ustanovizni až do odchodu do večnosti. Milošova rubrika v Slovenských pohľadoch Literárny antikvariát si akiste našla svojich čitateľov a ešte vyjde s jeho autorským textom aj v nasledujúcich týždňoch. A ostane istotne legendárnou, približoval v nej, a aj post mortem literárnokriticky priblíži staršie, no stále aktuálne významné diela svetových spisovateľov. Práve toto bude akiste presahom spojenia Miloša Ferka a Matice slovenskej cez život až na druhú stranu brehu...
Miloš Ferko sa narodil 18. apríla 1974 v Spišskej Novej Vsi, kde vychodil základnú školu i gymnázium. Potom odišiel do Bratislavy, kde vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského. Odbor slovenský jazyk a literatúra – história ukončil v roku 1997. Spomínam si, ako sme sa na „intráku“ smiali, keďže musel prerábať diplomovú prácu, o čom s vtipom hovoril. Problém nebol z dôvodu nedostatočnosti textu, ale presahu, keďže práca mala viac strán, aký sa požaduje na prácu dizertačnú. Taký bol Miloš, perfekcionista, intelektuál, náramne vzdelaný a múdry človek. Doktorandské štúdium absolvoval na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, kde získal PhD. vo vednom odbore teória a dejiny slovenskej literatúry v roku 2004. Prešiel viacerými zamestnaniami. Pôsobil ako učiteľ histórie v základnej škole v Bratislave. V Bratislavskej katolíckej charite pracoval ako sociálny pracovník. Pôsobil ako asistent na Filozofickej fakulte Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. V Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie pôsobil tri roky a odtiaľ prišiel do Matice slovenskej. Zrejme to nemal jednoduché. Život je zložitý. Jeho osobu charakterizovala až prílišná, „podrozmerná“ štíhlosť, typická károvaná košeľa, okuliare, jemný fúzik,... Ale o to väčšmi jeho dobromyseľnosť a priateľskosť.
Príspevky uverejňoval vo viacerých publicistických, odborných, vedeckých časopisoch, novinách a zborníkoch. Okrem iného je autorom troch rozhlasových pásiem, knižiek pre detičky niekoľkých stoviek recenzií. Do slovenského jazyka uviedol dva knižné preklady: Viktor Pelevin, Železný generál, ako aj časopisecké preklady. Bol autorom či spoluautorom monografií: Dejiny slovenskej literárnej fantastiky, Slovenská fantastika do roku 2000. Pôsobil aj ako redaktor detských časopisov. Sci-fi literatúra bola preňho na prvom mieste.
Miloš Ferko odišiel do večnosti 12. septembra 2026 v Bratislave, v ktorej prežil väčšinu života. Najbližší sa s ním rozlúčili 21. septembra 2026 v bratislavskom krematóriu. Na otázku na internete, že ako ho vnímali v oblasti sci-fi, bolo najviac odpovedí tých čo sledujú tento žáner, že bol cenný, nenahraditeľný a obdivuhodný.
Miloš. Budeš nám chýbať. Ľudsky a priateľsky. Tým čo ťa osobne nepoznali, bude chýbať tvoj text, tvoj literárny i vedecký talent. Nech ostane pamiatka na teba na veky. V literatúre i medzi priateľmi. Nech ťa spasí dobrotivý Pán Boh! Na večnú pamiatku!
Viliam Komora
