Liptovský Mikuláš žil chuťami salašov, Slávnosti liptovskej bryndze pripomenuli bohatstvo slovenského gastronomického a kultúrneho dedičstva. Podujatie v Liptovskom Mikuláši spojilo folklór, ovčiarske tradície a poctivé chute regiónu.

Tradície, poctivé chute a vôňa salašských špecialít prilákali v nedeľu 25. októbra množstvo návštevníkov na Námestie osloboditeľov v Liptovskom Mikuláši. Konal sa tu ďalší ročník Slávností liptovskej bryndze, podujatie, ktoré vzdáva hold jednému z najvzácnejších produktov slovenského salašníctva a pripomína význam zachovávania ľudových tradícií pre budúce generácie. Liptovská bryndza je po stáročia neodmysliteľnou súčasťou života regiónu. Ovčí syr a výrobky z neho mali významné miesto v tradičnej ľudovej strave a na salašoch vznikali vďaka skúsenostiam, zručnosti a poctivej práci bačov a pastierov. Dnes je bryndza nielen obľúbenou pochúťkou, ale aj symbolom Liptova a slovenskej kuchyne. Tohtoročné slávnosti nadobudli osobitný význam aj vďaka úspechu, ktorý sa podarilo dosiahnuť pri ochrane tejto regionálnej špeciality. Liptovská bryndza sa už môže pýšiť ziskom chránené označenie pôvodu (CHOP) v rámci Európskej únie. Za úsilím o jej opätovný zápis do európskeho registra stojí mesto Liptovský Mikuláš vedené primátorom mesta Jánom Blcháčom a občianske združenie Bačova cesta, ktoré dlhodobo pracuje na ochrane tradičných výrobkov, salašníckej kultúry a dedičstva Liptova. Predseda občianskeho združenia Bačova cesta Ľudovít Urbanovský, iniciátor podujatia, zdôrazňuje význam zachovania tohto tradičného výrobku a príbehu ľudí, ktorí sa na jeho vzniku podieľajú. Práve ich práca, skúsenosti odovzdávané z generácie na generáciu a úcta k pôvodu surovín dávajú liptovskej bryndzi jej osobitý charakter. Návštevníci si počas podujatia mohli vychutnať atmosféru tradičného Liptova. O kultúrny program sa postarali folklórne súbory a ľudoví interpreti, ktorí prostredníctvom piesní, hudby a tanca priblížili krásu slovenského folklóru. Výstava hospodárskych zvierat z ovčiarskych chovov zas predstavila návštevníkom svet salašníctva a priblížila význam chovu oviec pre región. Osobitnú pozornosť pútali aj ukážky pastierskych zručností. Zvuk práskajúcich pastierskych bičov pripomenul časy, keď boli tieto zručnosti prirodzenou súčasťou každodenného života na horských pasienkoch a salašoch. Svoje miesto na podujatí mali, samozrejme, aj tradičné chute. Návštevníci si mohli pochutnať na bryndzových špecialitách, medzi ktorými nechýbali bryndzové halušky, ale ani ďalšie jedlá typické pre salašskú kuchyňu vrátane jahňaciny. Vôňa pripravených pokrmov a stretnutia pri tradičných jedlách vytvárali atmosféru, ktorá pripomínala, že slovenské gastronomické dedičstvo nie je iba súčasťou minulosti, ale stále živou súčasťou nášho každodenného života. Slávnosti tak neboli len oslavou jedného výrobku. Predstavili celý svet, ktorý sa s bryndzou spája – ovčiarstvo, tradičné hospodárenie, remeselnú zručnosť, folklór i prirodzené prepojenie človeka s krajinou. Matica slovenská podporuje ochranu národného dedičstva. Jedným z partnerov podujatia bola aj Matica slovenská, ktorá dlhodobo podporuje aktivity zamerané na uchovávanie slovenskej kultúry, tradícií a národného dedičstva. Na slávnostiach sa zúčastnil aj jej podpredseda Marek Nemec, ktorý vyzdvihol význam podujatia a dôvody, pre ktoré sa Matica slovenská rozhodla zapojiť do jeho podpory. „Som veľmi rád, že sa takéto podujatie koná. Keď nás predseda alebo organizátori oslovili, nezaváhali sme ani na minútu a podujatie sme podporili. Veď bryndza je pokrm, ktorý preslávil nielen náš Liptov, ale aj celé Slovensko. A bryndzové halušky sú naším národným jedlom. Tradícia je to, čo náš národ uchováva hlboko v sebe, vo svojom vnútri. Matica slovenská je strážkyňou tradícií a všetkého dobrého, čo tvorí hmotné aj nehmotné dedičstvo našich predkov. Preto je našou povinnosťou podporovať všetky podujatia, ktoré chránia a rozvíjajú slovenské tradície. Slávnosti liptovskej bryndze tieto tradície jednoznačne uchovávajú,“ uviedol Marek Nemec. Podľa neho je dôležité, aby sa hodnoty vytvorené predchádzajúcimi generáciami nestrácali pod tlakom rýchlo sa meniacej doby. Podujatia, akým sú Slávnosti Liptovskej bryndze, dávajú priestor na stretnutie ľudí, odovzdávanie skúseností a budovanie vzťahu k vlastnému regiónu i krajine. Jedinečnosť, ktorú vytvorila príroda a ľudská práca Za charakteristickou chuťou liptovskej bryndze stojí spojenie prírodných podmienok, tradičných postupov a náročnej práce ľudí, ktorí sa venujú chovu oviec a výrobe ovčích produktov. Horské lúky a pasienky, na ktorých sa pasú stáda, vytvárajú prirodzené prostredie pre ovčiarstvo. Skúsenosti bačov, pastierov a ďalších pracovníkov salašov sa následne premietajú do výrobku, ktorý je súčasťou identity regiónu. Ochrana názvu Liptovská bryndza preto nepredstavuje iba uznanie kvality tradičnej potraviny. Je tiež ocenením práce generácií ľudí, ktorí túto tradíciu udržiavali a odovzdávali ďalej. Chránené označenie pôvodu pomáha zabezpečiť, aby bol názov spojený s vymedzeným zemepisným pôvodom a stanovenými podmienkami výroby. Slávnosti liptovskej bryndze v Liptovskom Mikuláši ukázali, že tradície majú svoje miesto aj v súčasnosti. Vďaka spolupráci občianskeho združenia Bačova cesta, mesta Liptovský Mikuláš, Matice slovenskej a ďalších partnerov sa podarilo vytvoriť priestor, v ktorom sa stretli regionálna gastronómia, folklór, ovčiarske remeslo a hrdosť na slovenské korene. Liptovská bryndza tak zostáva viac než len tradičnou pochúťkou na stole. Je príbehom krajiny, ľudí a práce, ktorá sa v nej po generácie odovzdáva. A práve takéto príbehy pripomínajú, že skutočné bohatstvo národa nespočíva iba v tom, čo vytvorí, ale aj v tom, čo dokáže uchovať a odovzdať svojim potomkom.

Lukáš Tovský