100. výročie narodenia Jána Boora potomka rodiny Štúrovcov


//100. výročie narodenia Jána Boora potomka rodiny Štúrovcov

V piatok 20. marca 2015 sa stretli milovníci kultúry a histórie nášho regiónu v priestoroch Mestského múzea a galérie v Holíči, v rodnom meste Jána Boora. Spolu sme oslávili 100. výročie narodenia tohto velikána divadelnej vedy. Na úvod stretnutia nás privítala Hana Zeithamlová, pracovníčka Mestskej knižnice v Holíči a spoluorganizátorka podujatia, osobitne rodinných príslušníkov Jána Boora. Po úvodnom príhovore nám formou prezentácie a prednesu priblížil život a dielo Jána Boora riaditeľ Inštitútu vzdelávania Matice slovenskej Pavol Mihál, kde predstavil aj pár zaujímavostí, ktoré mesto Holíč povyšujú na mesto potomkov Ľudovíta Štúra.

Profesor Ján Boor bol zakladateľom modernej slovenskej teatrológie (divadelná veda), bol popredným odborníkom v oblasti divadla, hudby, literatúry a filozofie. Písal vedecké knihy, beletriu, rozhlasové hry, prekladal z nemčiny, francúzštiny a angličtiny.

Vychoval niekoľko generácií teatrológov prekladateľov a dramaturgov profesionálnych divadiel. Za zásluhy pri rozvoji slovenskej divadelnej vedy a dlhoročnú pedagogickú činnosť mu bolo udelené najvyššie štátne vyznamenanie Rád Ľudovíta Štúra 1. triedy (2002), Cenu Slovenského literárneho fondu za celoživotný prínos (1995) a štátne vyznamenanie Za vynikajúcu prácu (1969).
Profesor Ján Boor sa narodil 5. marca 1915 v Holíči ako jediný syn v rodine evanjelického farára Petra Boora, ktorého otcom bol Ján Jaromír Boor, ktorý mal za manželku Máriu Štúrovú, neter Ľudovíta Štúra a matky Malvíny Boorovej rodenej Gašparovej, čiže priama línia rodiny Štúrovcov.

Jeho otec, Peter Boor, napísal monografiu o švédskom kráľovi Gustávovi Adolfovi, bol predsedom Matice slovenskej v Holíči od 1933 – 1953. Mal veľkú zásluhu v rozvoji ochotníckeho divadla v Holíči. ,Malvína Boorová – Gašparová písala pod pseudonym Maja Prítomná. Bola dramatička, publicistka. Bola autorkou príležitostných básní a scénok pre deti a mládež, pôsobila aj publicisticky v Živene, Slovenských národných novinách i Novom rode. Nacvičovala s manželom a deťmi divadelné hry. Pre holíčske ochotnícke divadlo napísala tri hry: Ženích, Dobrí Slováci a Pán župan z Turca.

Ján Boor študoval na skalickom gymnáziu, kde aj zmaturoval. Vysokoškolské vzdelanie získal na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde jeho zameranie bola germanistika a romanistika. V posledných dvoch rokoch štúdia bol na študijnom pobyte vo Viedni, kde sa zdokonaľoval v nemčine a francúzskom Grenobli kvôli francúzštine. Prvé pedagogické skúsenosti nadobudol ako gymnaziálny profesor v Tisovci a Liptovskom Mikuláši, kde ho zastihla vojenčina a narukoval do Slovenskej armády. Čoskoro sa zapája do Slovenského národného povstania. Už v tých mesiacoch začína byť publicisticky činný pri redigovaní povstaleckého časopisu Bojovník. V tomto období ho zatklo gestapo a tri mesiace väznilo v Banskej Bystrici. Až pri približovaní sa východného frontu sa dostal na slobodu za zásahu a podpory vtedajšej svetskej vrchnosti.

Po vojne 1945 pracoval Boor necelý rok na Povereníctve informácií v Bratislave a neskôr sa stal referentom literárnohistorického odboru Matice slovenskej, kde pôsobí šesť rokov.
Svoju vysokoškolskú pedagogickú činnosť začína na Filozofickej fakulte UK v Bratislave na miesto odborného asistenta ale už štyri roky na to, v roku 1956 je habilitovaný na docenta. Divadelná a odborná obec poznala Boora ako tvorivú osobnosť, dlhoročného pedagóga telom i dušou. Od roku 1956 až do odchodu do dôchodku, v roku 1982, pôsobil na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v rôznych funkciách ako prodekan, dekan či prorektor. V roku 1969 mu ako jedinému členovi pedagogického a vedeckého zboru Divadelnej fakulty VŚMU udelili hodnosť Doctor honoris causa.

,Ako divadelný a literárny vedec a autor prác sa opieral o vrcholné zjavy nielen európskej ale i svetovej kultúry, drámy, hudby a filozofie, kde mal významný podiel na ich včleňovaní a udomácňovaní do slovenského kultúrneho sveta. Knižne debutoval súborom cestopisných čŕt a esejí z cesty po Mexiku nazvanej Mexiko (1949). Svoje poznanie anglickej, americkej a francúzskej literatúry 19. a 20. storočia prezentoval v knižnom súbore literárnovedných štúdií O západných realistoch (1954). Ján Boor o veľkých zjavoch svetovej dramatiky a divadla písal state, medailóny a portréty, publikoval syntetizujúce štúdie s obsiahlymi doslovmi napríklad Moderná americká dráma (1964). Vydával aj knihy. Posledná z nich, ktorá mala širší tematický zámer, vyšla pod názvom Návraty k istotám (1985). Autor ňou nadviazal na knihu Dráma a divadlo sveta (1985). Jeho odborné vedecké knihy O západných realistoch, Dialektika dejín divadla, Dráma proti útlaku majú trvalú aktuálnosť i dnes. Profesor Boor svoju pozornosť zameriaval na osobnosti svetovej dramatickej literatúry a napísal rozsiahle štúdie o W. Shakespearovi, J. W. Goethem, A. Strindbergovi a L. N. Tolstom. O dramatický žáner sa pokúsil v piatich filozofujúcich jednoaktovkách Zábavky s nesmrteľnými, väčšinu z nich realizoval rozhlas alebo televízia. Historicko-filozofujúce dialogizované eseje Dni súzvuku (1973) sú súborom štyroch fiktívnych stretnutí významných osobností: Komenského so Spinozom, Jána Hollého s L. van Beethovenom, Whitmana s Thoreauom a Lenina s Rollandom. Roku 1972 napísal rozhlasovú hru na faustovskú tému Faust a Mefisto v Paríži, ktorá vyšla knižne spoločne s rozhlasovou hrou Jána Števčeka Zásnuby inžiniera Fausta pod názvom Náš Faust.
Holíč, 20. 3. 2015

Prof. PhDr. Ján Boor, DrSc., Dr. h. c. umrel 20. októbra 2002 v Bratislave a je pochovaný v urnovom háji. Písal i pod pseudonymom Pavol Habič.
Bc. Pavol Mihál

2015-05-24T16:56:07+00:0020 marca 2015 |Trnavský kraj|
X