História Matice slovenskej


//História Matice slovenskej
História Matice slovenskej2021-04-09T11:06:04+00:00

Poslaním MS je rozvíjať a upevňovať slovenské vlastenectvo, prebúdzať a umocňovať národné povedomie Slovákov i krajanov žijúcich v zahraničí, prehlbovať vzťah občanov k slovenskej štátnosti. Prednostne získavať slovacikálne dokumenty, zhromažďovať, spracúvať, uchovávať, ochraňovať a sprístupňovať národné kultúrne dedičstvo, robiť základný slovakistický výskum, zúčastňovať sa na tvorbe a rozvoji miestnej a regionálnej kultúry. Združovať tvorcov a priaznivcov slovenskej kultúry a vedy vo svete. Zúčastňovať sa na propagácii Slovenskej republiky,  rozvíjať styky s európskymi a svetovými organizáciami pre otázky kultúry, národnej identity, duchovného života a ochrany všeľudských hodnôt. Zakladať doma i v zahraničí nadácie a fondy na podporu národného a kultúrneho života Slovákov a na oceňovanie najvýznamnejších tvorcov z vymedzených oblastí tvorivej činnosti. Vydávať pôvodnú slovenskú umeleckú tvorbu, vedecké diela a publicistiku, spolupracovať pri tvorbe učebníc a učebných textov niektorých predmetov spoločenských vied pre základné a stredné školy.  Zapájať mládež do kultúrno-tvorivého procesu a pestovať v nej národné, kresťanské, mravné a demokratické hodnoty.

Cieľom Matice slovenskej je pestovať v mládeži túžbu po poznaní národných dejín, kultúry a vzťah k národným tradíciám, pričom napomáha ich rozvoj. Uskutočňuje to predovšetkým vytváraním podmienok na všestranné vzdelávanie, podporou kultúrnych a iných záujmov a záľub mládeže, rozvojom sociálnych kontaktov a zvyšovaním jej kultúry pre plnohodnotný spoločenský život. Spolupracuje s detskými i mládežníckymi organizáciami a, samozrejme, aj s krajanmi v zahraničí predovšetkým v osvetovej i kultúrnej oblasti, ale i v oblasti voľnočasových aktivít pre deti a mládež.

Matica slovenská od roku 1990 každoročne organizuje pre deti medzinárodný detský tábor v srdci Vysokých Tatier v Tatranskej Lesnej.

Každé tri roky Matica slovenská organizuje Matičný svetový festival slovenskej mládeže, na ktorom sa stretávajú  mladí ľudia z celého sveta. Absolvujú rôzne športové podujatia, divadelné, folklórne a hudobné predstavenia, ale navštívia aj kultúrne pamiatky Slovenska.

Matica slovenská svojím poslaním a postavením plní nezastupiteľnú úlohu v integrácii slovenskej spoločnosti bez rozdielu sociálneho postavenia, náboženského vierovyznania a politickej príslušnosti.

Z dejín Matice slovenskej

Slovenská Matica je jednota milovníkov národa a života slovenského a jej cieľ: v členoch slovenského národa mravnú a umnú vzdelanosť budiť, rozširovať a utvrdzovať; slovenskú literatúru a krásne umenia pestovať a podporovať a tým i hmotný dobrobyt slovenského národa napomáhať, a na jeho zvelebení pracovať“.

Stanovy Matice slovenskej, 1862 (§ 1)

1861

V dňoch 6. a 7. júna na Slovenskom národnom zhromaždení v Martine bola v politickom programe, známom ako Memorandum národa slovenského, formulovaná aj požiadavka na založenie slovenského kultúrneho spolku. Založením spolku Stály národný výbor poveril Dočasný výbor Matice slovenskej, ktorý vykonal všetky organizačné kroky vedúce k jej vzniku, vypracoval prvé matičné Stanovy a zaslúžil sa o ich úradné povolenie na cisárskom dvore vo Viedni.

1863

Na ustanovujúcom 1. valnom zhromaždení 4. augusta v Martine, ktoré sa konalo v rámci miléniovej slávnosti príchodu slovanských apoštolov sv. Cyrila a Metoda na naše územie, vznikla Matica slovenská. Jej cieľom v duchu národných a kresťanských ideí bolo „v členoch slovenského národa mravnú a umnú vzdelanosť budiť, rozširovať a utvrdzovať; slovenskú literatúru a krásne umenia pestovať a podporovať a tým i hmotný dobrobyt slovenského národa napomáhať, a na jeho zvelebení pracovať. Za predsedu Matice slovenskej zvolili banskobystrického katolíckeho biskupa Štefana Moysesa a za jej prvého úradujúceho podpredsedu evanjelického superintendenta Karola Kuzmányho. V prvom matičnom výbore aktívne pracovali najvýznamnejší predstavitelia slovenského národa, ako boli Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža, Ján Francisci, Štefan Marko Daxner, Viliam Pauliny-Tóth, Adolf Dobriansky a iní.

1864

Rozhodnutím 2. valného zhromaždenia Matica slovenská prijala pre tlač všetkých matičných publikácií a dokumentov štúrovskú normu spisovnej slovenčiny (podľa reformy Martina Hattalu) a ako písmo latinku.

1865

Národnú svetlicu, prvú budovu Matice slovenskej v Martine, slávnostne otvorili 8. augusta na 3. valnom zhromaždení. Jej výstavba bola financovaná z celonárodných grajciarových zbierok.

1866

Rakúsky cisár František Jozef I. prijal 12. októbra vo Viedni matičnú delegáciu vedenú Viliamom Paulinym-Tóthom, ktorá panovníkovi za Maticu slovenskú a slovenský národ vyslovila oddanosť po prehratej rakúsko-pruskej vojne. Odovzdali mu aj diplom zakladajúceho člena Matice, ktorý panovník prijal.

1869

V Martine bol 3. marca založený Kníhtlačiarsky účastinársky spolok, ktorého prvoradým

cieľom sa stalo úsilie vytvoriť v oblasti knižnej kultúry priaznivé podmienky pre vydávanie slovenskej a matičnej tlače.

Vo Svätom Kríži (dnes Žiar nad Hronom) zomrel na sviatok sv. Cyrila a Metoda 5. júla prvý predseda Matice slovenskej a banskobystrický biskup Štefan Moyses (narodený 24. októbra 1797).

1873

Podpredseda Matice slovenskej Viliam Pauliny-Tóth a jej tajomník František Víťazoslav Sasinek reagovali v apologetickom spisku Pro memoria Matice slovenskej, vytlačenom Kníhtlačiarskym účastinárskym spolkom a adresovanom uhorskému premiérovi Józsefovi Szlávymu, na útoky proti matičnému hnutiu zo strany maďarskej šovinisticky motivovanej politiky a tlače.

1875

Uhorská vláda 12. novembra zastavila činnosť Matice slovenskej. Zhabala jej všetok majetok, finančnú základinu Matice neskôr (roku 1885) poskytla renegátskemu Uhorsko-krajinskému slovenskému vzdelávaciemu spolku (MTKE) na pomaďarčovanie Slovákov, zbierky porozdeľovala do župných múzeí.

Matica slovenská rozvinula v rokoch 1863 až 1875 rozsiahlu zberateľskú, vydavateľskú, osvetovú a vedeckú činnosť. Zhromažďovala archívne, knižničné a muzeálne zbierky. Vydala 82 zväzkov kníh, z toho 12 ročníkov prvého slovenského vedeckého časopisu Letopis Matice slovenskej. Poskytovala štipendiá slovenským vedcom a študentom, nadväzovala domáce a zahraničné kontakty so slovanskými kultúrnymi inštitúciami a maticami, ako boli Matica srbská (1826), Matica česká (1831), Matica ilýrska (1842), Matica lužicko-srbská (1847), Matica haličsko-ruská (1848), Matica moravská (1849) a Matica slovinská (1864).

Opakujúce sa pokusy o obnovenie činnosti Matice slovenskej po jej zatvorení po novembri 1875 boli neúspešné. Pokračovali v nej však iné kultúrne spolky s celonárodnou pôsobnosťou, najmä Živena (1869), Kníhtlačiarsky účastinársky spolok (1869), Spolok sv. Vojtecha (1870), Slovenský spevokol (1872) a Muzeálna slovenská spoločnosť (1893).

1893

Krajanský aktivista a rímskokatolícky kňaz Štefan Furdek založil v Chicagu (IL, USA) Matcu slovenskú v Amerike. Zaslúžil sa o rozvoj slovenských krajanských kultúrnych a cirkevných spolkov a škôl v USA. Furdek bol aj prvým predsedom Slovenskej ligy v Amerike (1907), strešnej organizácie krajanských spolkov amerických Slovákov.

1919

Po vzniku Československej republiky minister jej vlády s plnou mocou pre správu Slovenska Vavro Šrobár vydal 1. januára dekrét o obnovení činnosti Matice slovenskej. Oživotvorujúce valné zhromaždenie sa konalo 5. augusta v Martine. Za jej predsedov boli zvolení Pavol Országh Hviezdoslav, František Richard Osvald, Matúš Dula (predseda Slovenskej národnej rady 1918 – 1919) a Vavro Šrobár, matičnými správcami sa stali Jozef Škultéty a Jaroslav Vlček. Matica nadviazala na svoju predchádzajúcu vedeckú, osvetovú, zbierkotvornú a vydavateľskú činnosť. Členská základňa sa začala organizovať v miestnych odboroch Matice slovenskej. Historicky prvý miestny odbor Matice slovenskej vznikol 2. novembra v Martine. Do konca roka sa v priebehu dvoch mesiacov ustanovilo na Slovensku celkom deväť miestnych odborov Matice slovenskej.

1920

Na 2. valnom zhromaždení Matice slovenskej 25. augusta 1920 ustanovili vedecké odbory Matice slovenskej. Ako prvé sa konštituovali Historický, Jazykovedný a Národopisný odbor. K nim postupne pribudli Umelecký (1921), Literárnohistorický (1922), Pedagogický (1926), Prírodovedný odbor (1927), Filozofický odbor (1941) a Sociologický odbor (1944).

1922

Matica slovenská prevzala štafetu vydávania najstaršieho slovenského a európskeho kultúrneho časopisu Slovenské pohľady, založeného Jozefom Miloslavom Hurbanom roku 1846 a obnoveného Svetozárom Hurbanom Vajanským a Jozefom Škultétym roku 1881.

Z iniciatívy Matice slovenskej sa v Martine založilo Ústredie slovenských ochotníckych divadiel.

1926

Dňa 29. augusta bola slávnostne otvorená nová, druhá budova Matice slovenskej v Martine. Slávnosti sa zúčastnilo 15- až 20-tisíc ľudí. Po architektonickej stránke patrí dnešná sídelná budova Matice slovenskej medzi reprezentatívne architektonické objekty Martina. Budova je národnou kultúrnou pamiatkou a súčasným sídlom Matice slovenskej.

1932

Valné zhromaždenie 12. mája výrazne ovplyvnilo ďalšie smerovanie Matice slovenskej, najmä v súvislosti so zápasom o charakter Pravidiel slovenského pravopisu. Sústredila sa na národný program, zintenzívnila vedeckú a rozvinula bohatú vydavateľskú činnosť.

1940

Ministerstvo školstva a národnej osvety v Bratislave 12. februára schválilo nové Pravidlá slovenského pravopisu bez čechizujúcich tendencií, ktoré pripravila a vydala Matica slovenská a jej Jazykový odbor (redaktor Anton Augustín Baník).

Na Valnom zhromaždení Matice slovenskej v Prešove 12. mája sa Jozef Škultéty stal doživotným čestným správcom. Za nového správcu Matice slovenskej zhromaždenie zvolilo Jozefa Cígera Hronského, za tajomníkov Jána Martáka, Stanislava Mečiara a Jozefa Cincíka.

Správa Matice slovenskej odmietla vládny návrh, aby sa matičné členstvo automaticky premietlo aj do politického členstva v Hlinkovej slovenskej ľudovej strane.

1941

Z iniciatívy Matice slovenskej vznikol 1. mája v Martine spolok Slovenská národná knižnica. Jeho hlavnou úlohou bolo získavať a uchovávať tlače so vzťahom k Slovákom a Slovensku.

1943

Z poverenia matičného výboru bol v Martine založený účastinársky spolok Neografia ako jeden z najmodernejších tlačiarenských podnikov v Európe.

1945

Maticu slovenskú v Martine opustili 25. januára jej viacerí poprední pracovníci a funkcionári: Jozef Cíger Hronský (správca), František Hrušovský (tajomník vedeckých odborov), Stanislav Mečiar, Jozef Cincík (obaja tajomníci) a referenti Koloman Geraldini, Dezider Nágel, Ján Okáľ a Jozef Kobella, ktorí sa hlásili k oficiálnej kultúre režimu vtedajšej Slovenskej republiky (1939 – 1945). Neskôr doživotne ostali v zahraničnom exile. Ich mená mali byť vymazané nielen z matičnej tradície, ale aj z kolektívnej pamäti národa.

Na základe rozhodnutia Povereníctva Slovenskej národnej rady pre školstvo a osvetu z 11. apríla prevzal dočasnú správu nad Maticou slovenskou Ján Marták. Na valnom zhromaždení v auguste 1945 v Martine zvolili za nových predsedov Matice Laca Novomeského a Jura Hronca.

1948

Komunistický režim znárodnil matičný vydavateľský podnik Neografia. V rokoch 1949 až 1953 politické orgány postupne zobrali Matici slovenskej vedeckú činnosť, rozpustili jej členskú základňu a inštitúciu zredukovali na ústredie osvetovej práce. Dovtedajšiu vedeckú činnosť z matičných odborov presunuli do príslušných ústavov Slovenskej akadémie vied a umení v Bratislave.

1954

Slovenská národná rada v apríli prijala zákon o Matici slovenskej, ktorým ju v rozpore s jej poslaním a historickým postavením poštátnila a jej torzo zlúčila so Slovensku národnou knižnicou. Matica slovenská pod svojou značkou začala plniť iba úlohy národnej knižnice a knihovedného ústavu.

1958

Komunistický režim zinscenoval proces proti zostavovateľom pripravujúcim lexikografické dielo – Národná encyklopédia. Išlo o matičiarov Alexandra Hirnera, Jána Olexu, Jozefa Telgárskeho, Františka Oktavca, ktorých odsúdili na mnohoročné väzenie. V súvislosti s týmto monsterprocesom straníckymi previerkami a ďalšími politickými zásahmi proti Matici slovenskej z nej museli viacerí pracovníci odísť, dokonca aj matičný správca Ján Marták.

1959

Vzhľadom na vážne obmedzenie slobody Matice slovenskej vo vlasti v argentínskom Buenos Aires založili Zahraničnú Maticu slovenskú, ktorej predsedom sa stal Jozef Cíger Hronský.

1963

Počas politického odmäku si Matica slovenská storočnicu svojho založenia pripomenula veľkolepými oslavami. Matici slovenskej udelili najvyššie štátne vyznamenanie Rad republiky, ktoré jej odovzdal vtedajší významný štátny a stranícky predstaviteľ Alexander Dubček. Dňa 4. augusta bol položený základný kameň tretej budovy Matice slovenskej v Martine na Hostihore.

1968

Politické uvoľnenie v spoločnosti prinieslo nádej aj na oživenie pôvodného poslania a činnosti Matice slovenskej vrátane znovuobnovenia jej členskej základne a rozvoja starostlivosti o zahraničných Slovákov. Tento nádejný proces trval len krátko a bol zastavený 21. augusta po okupácii ČSR voskami Varšavskej zmluvy a v nasledovnom normalizačnom procese. Z Matice slovenskej bolo z politických dôvodov počas tzv. normalizácie prepustených viacero zamestnancov (Tomáš Winkler, Ivan Kadlečík, Pavol Hrúz, Jaroslav Rezník st. a iní) a funkcionárov (Imrich Sedlák).

1973

Slovenská národná rada prijala 20. decembra zákon o Matici slovenskej, ktorý ju z časti vrátil do stavu spred dvadsiatich rokov. Členská základňa bola výrazne obmedzená, prežila iba menšina miestnych odborov, činnosť Matice slovenskej sa znova sústredila v prvom rade na knihovníctvo, bibliografiu, biografiu, literárne múzejníctvo a archívnictvo. V rokoch 1974 až 1990 počas éry socialistickej kultúry bol predsedom Matice slovenskej prozaik, publicista a politický činiteľ Vladimír Mináč, ktorý má v tomto období zásluhy na rozvoji vedeckej činnosti v Matici slovenskej.

1975

30. augusta otvorili v Martine na Hostihore novú, veľkoryso koncipovanú tretiu budovu Matice slovenskej, dielo architektov Dušana Kuzmu a Antona Cimmermana.

1990

Minister kultúry 20. januára odvolal vedenie Matice slovenskej na čele s Vladimírom Mináčom a jej dočasným vedením poveril ako predsedu Viliama Grusku a správcu Imricha Sedláka. Mnohí bývalí pracovníci, členovia a priaznivci sa opäť prihlásili k Matici slovenskej.

V dňoch 10. až 11. augusta sa konalo oživotvorujúce valné zhromaždenie Matice slovenskej v Martine. Na valnom zhromaždení zvolili za predsedu Matice Jozefa Markuša.

1991

Slovenská národná rada prijala 26. júla nový zákon o Matici slovenskej, ktorý vytvoril priestor na jej postupný návrat od štátom riadenej inštitúcie k nezávislej ustanovizni. Výrazne sa rozvíja a uprednostňuje spolková činnosť Matice slovenskej a na jej podporu sa pretvára sieť inštitučných pracovísk.

1992

Matica slovenská v spolupráci so Svetovým kongresom Slovákov po prvýkrát zorganizovala stretnutie mladých Slovákov z celého sveta pod oficiálnym názvom Svetový festival slovenskej mládeže. Konal sa v dňoch 12. až 19. júla v Martine. Matičný festival organizovala Matica slovenská každý tretí rok.

1993

Vznik samostatnej Slovenskej republiky bol zavŕšením dlhej etapy boja Matice slovenskej za slovenskú národnú identitu. Postupne sa plnia tézy Národného programu MS, koncipovaného v rokoch 1991 až 1992. Matici slovenskej sa vrátila totalitným režimom zoštátnená tlačiareň Neografia, časopis Slovenské pohľady i niektoré zoštátnené matičné domy.

1997

Zákonom z 13. februára, ktorý prijala Národná rada Slovenskej republiky, sa Matica slovenská stáva verejnoprávnou ustanovizňou, pričom má popri svojich historických úlohách plniť vymedzené štátne úlohy. Dňa 17. júla otvorili v Martine Svetový rok Slovákov.

2000

Národná rada Slovenskej republiky schválila knižničný zákon č. 183/2000, ktorý bez účasti Matice slovenskej pripravil vtedajší minister kultúry Milan Kňažko. Zákon negatívne zasiahol do činnosti Matice slovenskej. Musela opustiť sídelnú budovu v Martine na Hostihore, ale aj historicky prvú budovu – obidve pripadli do správy Slovenskej národnej knižnice.

2001

Valné zhromaždenie Matice slovenskej (16. až 17. novembra) v Martine sa konalo v zložitej situácii, poznačenej prijatím knižničného zákona, ktorým bola zo zväzku MS vyňatá Slovenská národná knižnica.

2004

Valné zhromaždenie Matice slovenskej v Spišskej Novej Vsi prijalo Programové zámery na obdobie rokov 2004 až 2007 s výhľadom do roku 2010 a tiež Memorandum Slovákov doma i vo svete.

2007

Matica slovenská zorganizovala 1. európsky kongres Matíc slovanských národov, na ktorom sa zúčastnili predstavitelia zo všetkých štátov (Česko, Chorvátsko, Nemecko, Slovinsko, Srbsko, Ukrajina), kde pôsobia národné matičné spolky.

2008

Historicky prvé zasadnutie vlády Slovenskej republiky za účasti najvyšších ústavných činiteľov a predsedu Matice slovenskej sa konalo 2. januára pri príležitosti 15. výročia vzniku Slovenskej republiky v sídelnej matičnej budove na ulici Pavla Mudroňa v Martine 

2009

V rámci Martinských matičných slávností bol otvorený Rok Jozefa Cígera Hronského (august 2009 až júl 2010) pri príležitosti 50. výročia vzniku Zahraničnej Matice slovenskej a 50. výročia úmrtia Jozefa Cígera Hronského.

2010

Matica slovenská v spolupráci s Nitrianskym samosprávnym krajom, mestom Nitra, ďalšími mestami a obcami zorganizovala v dňoch 1. až 5. júla 11. ročník Matičného svetového festivalu slovenskej mládeže.

V novembri Valné zhromaždenie Matice slovenskej v Martine zvolilo za svojho nového predsedu Mariána Tkáča, ktorý nastúpil po dvadsaťročnom kontroverznom predsedovaní Jozefa Markuša.

2013

V Martine sa 1. augusta 2013 uskutočnil 2. európsky kongres matíc slovanských národov, na ktorom sa zúčastnili predstavitelia Matice slovenskej, Matice sliezskej, Matice slovinskej, Matice bunjevackej, Matice českej, Matice čiernohorskej, Matice serbskej (Matica lužicko-srbská v Nemecku), Matice slovenskej na Zakarpatsku, Zväzu Slovákov v Chorvátsku, Matice slovenskej v Srbsku a Fóra slovanských kultúr zo Slovinska. V Kongresovom memorande sa konštatuje: „Zintenzívnime svoje kultúrne pôsobenie v rámci národných kultúr a budeme rešpektovať hodnoty menšinových a regionálnych kultúr, lebo ich ignorovanie v konečných dôsledkoch znamená ochudobňovanie bohatstva a rôznorodosti ľudského ducha, ktoré v najrozmanitejších aspektoch chránia všetky kultúry a jazyky sveta.“

1. až 4. augusta sa v Martine uskutočnili Národné matičné slávnosti, ktorými vyvrcholili oslavy 150. výročia založenia Matice slovenskej. Vrcholom druhého dňa bolo slávnostné otvorenie Parku sv. Cyrila a Metoda v areáli sídelnej matičnej budovy, odhalenie súsošia sv. Cyrila a Metoda a búst Štefana Moysesa, Karola Kuzmányho a Jána Francisciho.

2015

V Roku Ľudovíta Štúra Matica slovenská uskutočnila 86 podujatí na Slovensku venovaných národnému velikánovi, z toho tri vedecké konferencie.

2017

Valné zhromaždenie Matice slovenskej v Liptovskom Mikuláši zvolilo v novembri za vekovo historicky najmladšieho predsedu ustanovizne Mariána Gešpera, čím sa začal proces generačného nástupu nových mladých matičných predstaviteľov.

2018

Matica slovenská vyhlásila rok 2018 za Rok slovenskej štátnosti. Verejnosti predstavila dejinnú cestu Slovákov k samostatnej a demokratickej Slovenskej republike a pripomenula si výročia osobností a udalostí, bez ktorých by sa Slováci nestali emancipovaným a nezávislým národom s vlastnou štátnosťou.

Matica slovenská zorganizovala sériu tematických podujatí na pripomenutie si 100. výročia podpísania Deklarácie slovenského národa a vzniku prvej Česko-slovenskej republiky 1918 i oslobodenia sa od maďarizačného uhorského režimu.

Vznikol nový časopis pre matičné hnutie Hlas Matice. Jeho založenie bolo splnením jednej z dlhodobých požiadaviek miestnych odborov a členskej základne MS.

2019

Matica slovenská si pripomenula storočnicu obnovenia svojej činnosti. Pri tejto príležitosti sa zamerala na vedecký výskum vývoja svojej členskej základne v prvej polovici 20. storočia a na historicky prvé miestne odbory založené v roku 1919 v Martine, Liptovskom Mikuláši, Ružomberku, Košiciach, Trenčíne, Zvolene, Brezne, Banskej Bystrici a v Užhorode.

V Martine sa 5. až 6. júna konal v poradí už 4. kongres matíc a inštitúcií slovanských národov (3. kongres slovanských matíc sa konal v Slovinsku 4. februára 2014). Novinkou oproti minulým ročníkom bola rozšírená účasť o vedecké ustanovizne iných slovanských národov, ale aj o iné spoločenské organizácie, ktoré sa zaoberajú slovanskou kultúrou a vedou. Účastníci prijali vyhlásenie: „V prebiehajúcich procesoch globalizácie, liberalizácie, informačných, internetových a kybernetických technológií a vojen, postindustriálnej doby i postmoderny slovanské matice a kultúrne inštitúcie slovanských národov musia naďalej propagovať a šíriť tradičné konzervatívne hodnoty, predovšetkým kresťanstvo a vlastenectvo. Osobitne v slovanskom i európskom prostredí chceme zachovávať cyrilo-metodskú tradíciu, napomáhať etablovaniu všeslovanskej i národnej identity a historického povedomia.

Dňa 12. októbra sa zišlo 364 delegátov na Sneme Matice slovenskej v Liptovskom Mikuláši. Na sneme prijali aktualizované Stanovy MS a schválili Program MS na roky 2019 až 2021 s výhľadom do roku 2025. 

2020

Matica slovenská vyhlásila rok 2020 za Rok národnej identity v duchu intenzívnej podpory a šírenia slovenskej národnej identity a rozvoja slovenskej štátnosti.

Vyšli prvé dve čísla nového odborného časopisu Matice slovenskej Slovensko – Národné spektrum. Časopis vychádza dvakrát ročne.

V sídle inštitúcie sa obnovila Bibliotéka Matice slovenskej a začalo sa jej systematické rozvíjanie.

Napriek všetkému pozitívnemu, čo sa vykonalo za nového vedenia Matice slovenskej pod predsedníctvom Mariána Gešpera od roku 2017, začalo sa po posledných parlamentných voľbách od marca 2020 nové ministerské, administratívne a mediálne znevažovanie Matice slovenskej. Tieto politicky a ideologicky motivované tendencie a zásahy proti konzervativizmu, národným a kresťanským ideálom, ktoré reprezentuje matičné hnutie, vyvrcholili prijatím historicky najnižšej štátnej podpory MS na rok 2021.

Vedné ústredie Matice slovenskej

[1] História Matice slovenskej [online]. Martin : Matica slovenská, [cit. 2020-03-02]. Dostupné online.

X