60. výročie úmrtia biskupa Jozefa Čárskeho


//60. výročie úmrtia biskupa Jozefa Čárskeho

09.05.1886 Gbely – 11. 03. 1962 Košice

Jedenásty marec je deň, kedy si zaslúži našu pozornosť táto osobnosť, ktorá bola jednou z najvýznamnejších na Slovensku, a to nie len preto, že sa stal Jozef Čársky biskupom, ale jeho pôsobenie a činnosť ostali v pamäti dodnes.

Jozef Čársky sa narodil na Záhorí v Gbeloch (9. mája) , ale na východnom Slovensku patrí medzi osobnosti nielen duchovného, ale aj kultúrno – spoločenského a národného života. Pochádzal z roľníckej mnohopočetnej rodiny, kde sa narodil ako prvorodený syn. Základné vzdelanie získal v rodisku, ďalej študoval na gymnáziu v Skalici, Bratislave a v Ostrihome zmaturoval s výborným prospechom. Bol veľmi nadaný a aj preto ho rodičia poslali študovať teológiu na Pazmaneum do Viedne, ale pre svoje národné cítenie a styky s predstaviteľmi slovenského národného života musel už v prvom ročníku seminár opustiť. Podarilo sa mu však nájsť biskupa, ktorý ho do seminára prijal. Ujal sa ho  košický biskup Augustín Fischer-Colbrie, ktorý ho prijal za bohoslovca a tajne ho poslal doštudovať teológiu do Innsbrucku, kde ho koncom júla  1909 vysvätili za kňaza.

Jozef Čársky bol najprv kaplánom v Košiciach pre nemecky potom aj pre slovensky hovoriacich a od roku 1915 bol farárom v Širokom. Hovorili o ňom ako o horlivom kňazovi pre všetkých, kde okrem príkladného plnenia kňazských povinností venoval veľkú pozornosť osobným kontaktom s cirkevníkmi a občanmi Širokého a okolia. Práve J. Čársky aktivizoval kultúrno – spoločenský život v obci, najmä ochotníckeho divadla, organizoval rôzne prednášky o cirkevných i národných dejinách. Obec v ktorej pôsobil i jeho okolie žili naozaj bohatým náboženským životom a živými aktivitami v kultúrnej, spoločenskej aj národnopolitickej oblasti. V Širokom sa v decembri  1918 uskutočnilo aj významné zhromaždenie s výrazným národným zameraním, ktoré sa prihlásilo k SNR.

V roku 1925 ho vymenoval pápež Pius XI. za titulárneho biskupa thagorského a za apoštolského administrátora rožňavského a košického biskupstva. O rok neskôr sa stal predsedom Katolíckej školskej rady i zakladateľom a predsedom Slovenského katolíckeho kruhu v Košiciach. Všetky svoje schopnosti, nadanie a sily vložil do služieb cirkvi, vzdelávaniu obyvateľstva a celkovému pozdvihnutiu východoslovenského ľudu, s ktorým zrástol, bol mu vždy nápomocný. Aktívne sa zúčastňoval na činnosti MS v Košiciach, vystupoval na jej podujatiach a aktívne ju podporoval. V roku 1940 sa stal predsedom Spolku sv. Vojtecha, kde sa orientoval najmä na jeho vydavateľskú činnosť aj na vydávanie svetskej umeleckej literatúry pre deti a dospelých.

Keďže počas Slovenského štátu boli Košice a južné oblasti Slovenska okupované a pričlenené k Maďarsku stal sa novým sídlom biskupského úradu a biskupa Jozefa Čárskeho  od 4. októbra 1939 Prešov. V Prešove vykonával biskupskú funkciu takmer pre celé územie východného Slovenska, a to najmä pre zložité politické, štátnické, ale aj cirkevné pomery. V apríli v roku 1945 sa vrátil do Košíc ako apoštolský administrátor s právami diecézneho biskupa.

Zomrel 11. marca 1962 a je pochovaný v krypte Dómu svätej Alžbety v Košiciach. V roku 2009 bola v Prešove odhalená pamätná tabuľa z iniciatívy MO MS Prešov (PhDr. L. Matisko), ktorá bola akýmsi poďakovaním, že si Jozef Čársky v rokoch 1939 – 1946 zvolil práve Prešov za sídlo rožňavskej a košickej administratúry a pri príležitosti 70. výročia zriadenia apoštolskej administratúry v Prešove. Je umiestnená na konkatedrále sv. Mikuláša v Prešove.

Text: Mgr. Sláva Jurková, riaditeľka DMS Prešov (zdroj: Sedlák I.: Východné Slovensko v letokruhoch národa, Martin 2012)

Foto: Bc. Marko Gajdoš, referent DMS Prešov

2022-03-18T12:12:31+00:0018 marca 2022 |Prešovský kraj|
X