Oslobodzovanie Československa sovietskou Červenou armádou 1944/1945 neprinieslo len vytúženú slobodu, ale aj pohon čechoslováckej benešovsko-gottwaldovskej kliky na slovenských vlastencov. Tajne vypracované zoznamy pre sovietsky NKVD (Ľudový komisariát vnútorných záležitostí) boli plné Slovákov. Zaujímavú životnú spomienku na toto obdobie, začiatok jari 1945, má dlhoročný košický matičiar Viliam Barényi, ktorý v tom čase žil už niekoľko rokov v Spišskom Podhradí.
Po prechode frontu cez stredný Spiš sa skupina uvedomelých mladých chlapcov v Spišskom Podhradí, v noci z 13. na 14. marca 1945 (pri príležitosti 6. výročia prvej Slovenskej republiky), rozhodla na budovu neďaleko železničnej stanice tohto spišského mestečka, pri hlavnej ceste, vylepiť plagáty s heslami: „Slováci, chcete byť zas otrokmi Beneša?“ a pod. To neušlo pozornosti miestnej milície, ktorá ich zatkla. Noc strávili v podzemí dnešnej budovy mestského úradu. Veľmi im priťažilo najmä heslo „Smrť komunizmu!“. Milicionári ich vydali sovietskemu NKVD. Asi týždeň ich väznili v Levoči. Ich vypočúvanie bolo plné utrpenia. Najmä jeden komisár mal nebezpečné triky. Zozadu podkopol stoličku pod zadržaným a na zemi do neho kopal. Pred výsluchmi si mládenci dávali signál, kto ich bude vypočúvať, a boli na nástrahy nachystaní. Po pobyte vo väzení v Levoči ich odvliekli do zberného tábora v ZSSR. Tu Vilko „oslávil“ svoje 16. narodeniny. Len vďaka aktivite vlastnej rodiny a známych sa koncom roka 1945 dostal domov a vyhol sa tak zlopovestnému stalinskému „gulagu“.
Viliam Barényi, rodák z Rybárpoľa (* 20. 4. 1929), dnes súčasť Ružomberka, bol synom lesníka. Rodina sa musela pomerne často sťahovať. Ešte pred odchodom do dôchodku prinútili Čechoslováci otca lesníka odísť priam na „kraj sveta“, do Ľubochnianskej doliny, hádam najdlhšej na Slovensku. Do školy v Ľubochni musel Vilko dochádzať z veľkej diaľky, peši to trvalo 2-3 hodiny. Väčšinou však stihol dôjsť na „spoje“ lesnej železničky, ktorá bola určená na zvážanie dreva. No život v horárni uprostred divočiny sa mu páčil. Pred odchodom otca do dôchodku, rodičia rozmýšľali, kde by sa usadili. Voľba padla na malebné mestečko pod Spišským hradom. Tu prežil Vilko mladosť a aj z boľševického väzenia sa sem vrátil.
Viliam Barényi je dlhoročným košickým matičiarom. Niekoľko desaťročí (od roku 1996) boli spoločne s nebohou manželkou Oľgou členmi Miestneho odboru Matice slovenskej Košice. Vilko nikdy neodmietol pomoc na matičných podujatiach. Často sme ho videli ako zástavníka, pomáhal aj pri chystaní dreva na matičnú vatru zvrchovanosti. Niekoľko volebných období bol členom Dozorného výboru MO MS Košice.
Ing. Mgr. Anton Meteňko, PhD.
Viliam Barényi v Spišskom Podhradí 5. 4. 2014, za ním je okno miestnosti, v ktorej strávil noc po zatknutí v marci 1945
