Leto bez spomienky na J. Viktorina vo Vyšehrade si už neviem ani predstaviť. Tobôž v roku 2022, kedy si pripomíname 200 rokov od jeho narodenia. A nielen jeho. Matica slovenská vyhlásila rok 2022 za rok odkazu štúrovcov, keďže pred 200 rokmi sa narodilo prinajmenej 19 slovenských osobností zviazaných so slovenským národným hnutím v rokoch meruôsmych a memorandových. Medzi nimi bol aj Jozef Viktorin. Kňaz, publicista, vydavateľ etc., etc. Neúnavný bojovník za slovenský národ, zakladajúci člen Matice slovenskej. Náš jubilant po päťročnej činnosti v Senici, Trstíne a Skalici prežil väčšinu svojho aktívneho pastoračného pôsobenia na území dnešného Maďarska. Slúžil veriacim v Starom Budíne, Budíne – Vodnom Meste a napokon vo Vyšehrade spolu 22 rokov. V marci tohto roku zásluhou tamojších Slovákov mu odhalili pamätnú tabuľu v kostole sv. Anny v Budíne, v máji jeho rodná obec Zavar pripravila slávnosť na jeho počesť spojenú s inštaláciou novej pamätnej tabule. Matica slovenská v oboch prípadoch bola pri tom.
A v sobotu 23. júla 2022 nastal čas tradičnej spomienkovej slávnosti na Jozefa Viktorina (v pozvánke nazvanej púť) vo Vyšehrade, ktorú organizuje Slovenská samospráva VIII. obvodu Budapešti. Program začal pri hrobe J. Viktorina na vyšehradskom cintoríne. Vzhľadom na mimoriadne horúčavy – v ten deň dosiahli teploty v Dunajskej zákrute viac ako 38 stupňov – položili účastníci len vence na hrob. Nasledoval presun účastníkov na nádvorie vynovenej základnej školy Lajosa Áprilyho, kde sa nachádza pamätná tabuľa J. Viktorina. V príjemne zrekonštruovanom priestore zazneli hymny Maďarska (v podaní Nezávislého švábskeho zboru) a Slovenskej republiky (spevácky zbor Ozvena). Nezávislý švábsky zbor potešil prítomných spevom pilíšskej hymny, dokonca aj v slovenčine. Túto časť uzavrelo kladenie vencov k pamätnej tabuli. Na obidvoch miestach som položil vence Matice slovenskej.
Hlavný program spomienky pokračoval v teplotne príjemnom ovzduší miestneho katolíckeho kostola sv. Jána Krstiteľa, kde bol J. Viktorin farárom až do svojej smrti. Prítomných privítala pani Zuzana Hollósyová. Prihovorila sa hlavná organizátorka Monika Szelényiová, predsedníčka Slovenskej samosprávy VIII. obvodu v Budapešti a pán Kázmer Kapolnai – „pôvodca“ každoročných spomínaní na Viktorína, ktoré trvajú viac ako desaťročie. Za Vyšehradské múzeum kráľa Mateja bol prítomný pán Tamás Mikesy, zároveň riaditeľ Kultúrneho domu a Mestskej knižnice kráľa Mateja. Patrím od začiatku medzi pravidelných účastníkov „Viktorinových vyšehradských slávností“ (ako ich skromne nazývam), ale tohto roku som mal tú česť oficiálne zastupovať Maticu slovenskú už ako člen Výboru.
O 11. hodine začala slovenská svätá omša, ktorú slúžil brat Jakubrafael Blahoslav Patay OFM Cap. Mgr., známy slovenským slovom počas svätej omše v kostole sv. Anny v Budíne pri odhaľovaní pamätnej tabule v marci tohto roku. Vtedy na svätej omši vystupoval Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena, ktorý účinkoval aj dnes. Pred štyrmi mesiacmi som ho počul spievať z chóru. Teraz spevokol účinkoval priamo medzi nami. Spievali ako vždy vynikajúco, ale ich bezprostredná prítomnosť povýšila môj dojem z výkonu Ozveny na prekrásny zážitok a potešenie.
Slávnosť skončila na pravé poludnie v Kultúrnom dome a mestskej knižnici kráľa Mateja, kde bolo agapé, ktoré tiež zabezpečila Monika Szelényiová prostredníctvom podnikateľa pána Zoltána Csernyho. Pri chlebíčkoch, chladených nápojoch a haluškách, ktoré chutili napriek tomu, že ich nerobila moja stará mama sme sa utvrdili v presvedčení, že uchovávanie tejto tradície má zmysel. „Viktoriniáda“ na jeseň pokračuje vedeckou konferenciou.
Dnešní slovenskí Pešťbudínčania si dôstojne pripomínajú aj iného významného slovenského národovca a Viktorinovho celoživotného priateľa Jána Palárika, kňaza z kostola sv. Terezy. Ladislav Petro, ktorý nás opustil v roku 2020 prispel k ucteniu jeho pamiatky vydaním jeho dramatických textov aj v maďarčine. Samotnú literárnu tvorbu J. Viktorina takmer nepoznáme, preto dávam do pozornosti návrh – vydať (za pomoci slovenskej i maďarskej strany) Viktorinovu prácu o Vyšehrade: „Vyšehrad. Opis historicko-topografický“. Taktiež jeho „Visegrad hajdan és most“, ktorú by bolo vhodné preložiť aj do slovenčiny. Možno sa to stihne do roku 2024, kedy uplynie 150 rokov od smrti J. Viktorina.
Jozef Schwarz
