Hrušov, 21. – 22. 8. 2015
Dôkazom parafrázy Štúrovho citátu „Kým duch v národe, národ žije, bol 20. ročník Folklórnych slávností v Hrušove v dňoch 21. a 22. augusta. Letné mesiace rozospievali a roztancovali celé naše krásne a rozmanité Slovensko, či to už boli Zamagurské slávnosti, Východná, Liptovská Teplička, Terchová alebo stovka ďalších festivalov, na ktorých sa stretávajú Slováci zo všetkých prenádherných rázovitých krajov.
Jubilejný 20. ročník Hontianskej parády v Hrušove pohostinsky tentoraz privítal Maticu slovenskú a matičné slávnosti sa z Martina preniesli do hontianskeho kraja so živou tradičnou ľudovou kultúrou. Tam v kraji hrušiek /majú ich 3 v erbe/ našli pohostinné prístrešky ctitelia a vyznávači slovenskej muziky a tanca. Každý bol prijatý ako starostom pánom Ing. Pavlom Bendíkom tak aj Jánom Brlošom, predsedom matičného odboru v Hrušove a zároveň aj vedúcim oblastného strediska MS vo Veľkom Krtíši.
Na obecnom úrade predstavitelia MS – Ing.Marián Tkáč, šéfredaktor Maroš Smolec, JUDr.Marián Gešper, a Mgr. Marek Hanuska vzdali úctu desiatke verných a obetavých matičiarov z celého Slovenska, in memoriam Drahoslavovi Machalovi, 90- ročnému kmeťovi zo Zvolena Ondrejovi Stračinovi, pánu starostovi P. Bendíkovi , Jánovi Brlošovi a ďalším osobnostiam.
Večerný program v amfiteátri sledovalo zaplnené hľadisko. Na vežičkách vlajkonosiči so štátnou a matičnou zástavami ohlásili otvorenie festivalu. Zaznela melódia slovenskej ľudovej piesne „Kopala studienku pozerala do nej…“ nápev to našej štátnej hymny, pri jej zvukoch všetci povstali.
V úvode predseda Matice slovenskej Ing. Marián Tkáč pozdravil účastníkov a tajomník JUDr. Marián Gešper pozval všetkých Slovákov do Uhrovca na národné oslavy Ľudovíta Štúra 24. októbra 2015.
Nosný program prvého večera bol venovaný hrušovským generáciám a vyznel ako pocta uchovávateľom ľudových tradícií súboristov všetkých generácií. Po nich to bolo strhujúce vystúpenie Slovenského ľudového umeleckého kolektívu Krížom – krážom cez Slovensko.
Samozrejme, že tisícky prevažne mladých návštevníkov festivalu sa naladení spevom a tancom odobrali do dediny, kde v rázovitých dvoroch pokračovala veselica až do rána,
Druhý festivalový deň sa odohrával v hontianskych dvoroch dolu v dedine a bol spojený s ochutnávkou tradičných jedál. Oko nevidelo, čo sa tu pod šiatrami v uličkách nazbieralo pôvodnej krásy a chutí. My sme navštívili Timravin dvor z Polichna. Študentka Monika a predsedníčka Matice nám ochotne porozprávali o vzácnej rodáčke, ktorá nás Slovákov tak dobre poznala. Preto aj špeciality mali literárne mená ako ťapákovská nátierka, posúch Paľa Ročka a bol tam aj pokrm niečo podľa Ondra Krmana a pod. Ochotné lektorky rozhodne zaujali aj izbou aj krojom aj ochotou podeliť sa o svoju rodáčku, ktorá , ako je známe vypekala torty na svadby a tiež šila.
V krajanskom dvore sme už stretli rodákov zo Sriemu zo spolku Sládkovič – Boľovce. Tí starostlivo chránia reč svojich predkov, ktorú uchovávajú v pôvodnej podobe, kroje, výšivky a jedlá. Výborne pripravili makové bobáľky poliate medom.
Veľmi si pochvaľujeme aj nápad vidieť, čo ukrývala Šatnica a vydavavateľstvo Matice slovenskej. Ihneď sme si kúpili štúrovský kalendár už na rok 2016 a spevník ľudových piesní, ktorých slová už niekedy nepoznáme a tak sa ich znovu naučíme.
S pribúdajúcim poludním dvory: gajdošský, haluškový, hasičský, hrušovský, mládenecký, kováčsky, pálenčiarsky, poľovnícky, rybársky, tesársky, praskali vo švíkoch. Pekárky chleba z Dlhej na Orave ponúkali domáci chlieb so slaninkou a museli sa mať na pozore pred dobiedzavými včelami, ktoré ich okupovali. To už v malom amfiteátri pri vežičke sa činili detské súbory. V stanoch mali pre deti tvorivé dielne a trhovníci za sprievodu zvonkohry ponúkali svoje umelecké výrobky.
Nenašli by ste tu tuctové trhové, ale dielka starostlivo a poctivo vyrobené vďaka šikovným rukám a fantázii tvorcov. Zaujali súčasti krojov, výrobky z plátna, hračky, bábkové postavičky i obrázky z kamienkov, bylinkové mydlá a preperáty, remene, skrátka, čo oko nevidelo.
Medzitým na lazoch nad dedinou, kde vás vyviezla kyvadlová doprava, sme poznávali laznícke gazdovstvo, tradičný priebeh žatvy, plieskanie bičom, ručné a strojové mlátenie obilia a najmä veľkej obľube a očakávaniu sa tešil voňavý chlebík a lepníky upečené v pôvodných kamenných peciach. Ten vyčkaný bochník bol tou najvzácnejšou trofejou, ktorú sme si odnášali domov pre svojich drahých.
Večerný program v amfiteátre vyvrcholil veľkolepou Hontianskou svadbou, v ktorej so zvykoslovným pásmom vystúpili viaceré súbory z celého Hontu: Prenčov, Dačov Lom, Senohrad, Jalšovík, Bátovce, Krupina, Sazduice,Dolný Badín, Hont, Nemce, LackovSebechleby, Príbelce-Plachtince, Krtišan.
Všetky tieto súbory boli ocenené s poďakovaním organizátorov za 20 rokov spolupráce.
No a nakoniec celý amfiteáter dostal do varu FS Zemplín z Michaloviec s programom Láska v srdci zrodená. To už nebolo konca ováciám a týmto vyvrcholila Hontianska paráda.
A čo dodať k atmosfére festivalu? Tá spolu s počasím tak nádherne orámcovala Hrušov. Mladý kolektív zo Zlatých Moraviec – Inovec zanôtil na požiadanie Po nábreží aj Kopala studienku, vďaka milí mladí priatelia! Ku cti organizátorov slúži udržiavanie poriadku, čistota, vhodne a často umiestnené igelitové vrecia na odpadky, ochotní informátori, vľúdni a zhovorčiví Hrušovčania, ktorí prijali návštevníkov a ochotne sa s nimi porozprávali. Pretože paráda v Honte je predovšetkým o človečine a o stretnutiach s ňou. Obec ako nakoniec všetky ďalšie je chudobná bez pracovných možností, ale ako vidieť uchováva si ľudskosť a prívetivosť
No Hontianska paráda je skutočne kráľovnou festivalov bez bázne a hany, skutočnou parádnou parádnicou. Vďaka Vám Hrušovčania, milí, skromní a pohostinní. Cítili sme sa u Vás ako doma, a to vďaka Vášmu prijatiu. Lepšie miesto na napojenie z prameňov našej kultúry si naša Matica ani nemohla vybrať, ožila a my s ňou. Pokračujme v tom, kým sa zobudí Martin.
Ľudmila Hrehorčáková
článok neprešiel jazykovou úpravou
fotografia z podujatia
