„Ak moja práca vzbudila v niekom zápal pre posvätné veci nášho národa, vtedy som nežil nadarmo.“
V Bratislave sme si 18. júna 2024 pripomenuli 150. výročie narodenia významnej osobnosti slovenských dejín, spoluzakladateľa Slovenskej ligy v Amerike a zakladateľa Slovenskej ligy na Slovensku Ignáca Gessaya, Podujatie pri tejto príležitosti prebiehalo v dvoch častiach a prinieslo nielen spomienky na jeho život a dielo, ale aj hlbšie poznatky o jeho prínose pre slovenskú kultúru a históriu.
Položenie vencov na hrobe Ignáca Gessaya
Pripomienka začala na Ondrejskom cintoríne v Bratislave, kde sa uskutočnilo slávnostné položenie vencov na hrobe Ignáca Gessaya. Zúčastnili sa ho nielen matičiari, ale aj členovia rôznych kultúrnych a historických organizácií ako aj predstavitelia obce Zálesie, bývalého Gessayova (Gešajova). V príjemnej atmosfére si účastníci pripomenuli Gessayovu nezmazateľnú stopu v slovenskej histórii a uctili si jeho pamiatku.
Prednáška prof. Róberta Letza
Druhá časť podujatia prebiehala v historickej budove – Národný dom Slovenskej ligy na Slovensku, dnes sídle Matice slovenskej na Grösslingovej ulici v Bratislave. Renomovaný slovenský historik, profesor Róbert Letz, tu predniesol prednášku venovanú životu a dielu Ignáca Gessaya. Jeho prednáška poskytla poslucháčom nielen podrobný pohľad na Gessayov prínos pre slovenskú kultúru, ale aj širší historický kontext jeho doby.
Profesor Letz zdôraznil význam Gessaya ako významného publicistu, spisovateľa a národovca, ktorý svojím dielom a činnosťou výrazne prispel k formovaniu národného povedomia Slovákov. Jeho reč bola sprevádzaná bohatou obrazovou dokumentáciou, čo ešte viac umocnilo dojem z celého podujatia. Zaujímavá bola aj následná diskusia s účastníkmi podujatia.
Nezabúdame aj na neprávom opomínané osobnosti
Podujatie na počesť 150. výročia narodenia Ignáca Gessaya bolo dôstojnou oslavou jeho života a práce. Pripomenulo nám nielen jeho významné dielo, ale aj hodnoty, za ktoré bojoval a ktoré sú aktuálne aj dnes. Matica slovenská nezabúda na žiadne osobnosti slovenského národného života. Nezabudnime aj dnes na odkaz Ignáca Gessaya, ktorý hovoril o spájaní Slovákov bez ohľadu na vierovyznanie či politickú príslušnosť. Tieto slová sa ukazujú ako nadčasové a aktuálne aj dnes. V závere si dovoľujem poďakovať prof. Róbertovi Letzovi sa vynikajúcu prednášku plnú cenných informácií a členovi Výboru MS Jozefovi Schwarzovi za iniciovanie podujatia.
Ignác Gessay
Oravský rodák z chudobného Tvrdošína vyštudoval učiteľstvo v Spišskej Kapitule a v Jágri. V rámci učiteľského pôsobenia na Orave a Zemplíne sa prejavoval v slovenskom národnom duchu aj časopisecky, na základe čoho bol obvinený z panslavizmu. Pred perzekúciou uhorských orgánov tak ako 25-ročný s tehotnou manželkou bol nútený odísť do USA, kde sa usadil v centre emigrovaných Slovákov – v Pittsburghu. Živil sa ako učiteľ slovenčiny, pričom sa stále viac venoval novinárčine, publicistike, kultúrnym aktivitám, ako aj politickým otázkam Slovákov. V slobodných amerických podmienkach sa vypracoval na špičkového novinára a publicistu a obhajcu práv slovenského národa. V spolupráci so slovenským bankárom Michalom Bosákom riadil noviny Obrana, ktoré sa stali najčítanejším slovenským periodikom v USA. V rámci politickej činnosti sa stal spoluzakladateľom Slovenskej ligy v Amerike, viedol jej tlačovú kanceláriu, pričom zároveň založil aj Zväz slovenských novinárov.
V ťažkých vojnových rokoch Prvej svetovej vojny spoluorganizoval československý zahraničný odboj a bol aj zostavovateľom slovenských dobrovoľníckych jednotiek. Zúčastnil sa prípravy Clevelandskej dohody a bol tiež signatárom Pittsburskej dohody, o ktorej napísal aj krátku publikáciu (dostupná na https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1969/Gessay_Rozpomienka-na-uzavretie-Ceskoslovenskej-dohody/1). Bol tiež členom Odbočky Československej národnej rady v Amerike. V rokoch 1919 – 1920 bol účastníkom mierovej konferencie v Paríži ako člen československej delegácie.
Bolo mu dopriate dožiť sa pádu Uhorskej monarchie. Po takmer 20 rokoch sa v roku 1919 vrátil na Slovensko. V Bratislave založil Slovenskú ligu ako združenie všetkých Slovákov sveta. Tu o necelých desať rokov aj zomrel. Nápis na jeho pomníku na Ondrejskom cintoríne je pekným zhrnutím jeho celoživotného úsilia: „Ak moja práca vzbudila v niekom zápal pre posvätné veci nášho národa, vtedy som nežil nadarmo.“
Dnes jeho socha zdobí a stráži vstup do Liga pasáže pretínajúcej Grösslingovú a Dunajskú ulicu v Bratislave. Nachádza sa na dome, ktorý kedysi sám zabezpečil ako sídlo Slovenskej ligy v Amerike. Dnes je to Dom MS v Bratislave a sídli tu časť odborných pracovísk MS.
Text a foto: Peter Schvantner
