V Kultúrno-vzdelávacom centre Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach sa dňa 19.9.2024 uskutočnilo podujatie venované prvému slovenského kníhkupcovi v Košiciach Júliusovi Kustrovi. Pri príležitosti jeho 140. výročia narodenia sa zúčastnení mohli ponoriť do života a diela nakladateľa, legionára a národno-kultúrneho pracovníka.
Podujatie vzniklo v spolupráci Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach a Domu Matice slovenskej v Košiciach.
V úvode všetkých pozdravila riaditeľka ŠVKK Darina Kožuchová, vedúca Oddelenia historických fondov ŠVKK Angela Kurucová predstavila hlavných aktérov podujatia Eleonóru Blaškovú a Olivera Hvizda. Spomienky na Júliusa Kustru sa zúčastnili okrem pravnuka Olivera Hvizda aj ďalší potomkovia Júliusa Kustru, pravnučka Danica Hanáková a vnuci Ľubica Hvizdová-Kustrová, Pavol Kustra a Renáta Kustrová. Za Maticu slovenskú bol prítomný člen Výboru MS Michal Matečka a vzácnym hosťom bol predseda Matice slovenskej Marián Gešper, ktorý vystúpil s príhovorom zameranom na Kustru ako člena prvého domáceho československého odboja, československej obce legionárskej.
„Július Kustra a jeho život dokazuje to, že náš slovenský síce počtom malý národ žijúci v nepokojnej strednej Európe mal na druhej strane vždy množstvo odhodlaných národných osobností, ktoré pôsobili na poli politiky, kultúry, knihovníctva, vedy, odborných a iných činnosti vo svojom regióne v prospech slovenskej vlasti. Obzvlášť to bolo potrebné v období, kde sa formovalo slovenské oslobodenie od rakúsko-uhorskej tyranie po roku 1918 a vzniku prvej Československej republiky. Vieme, že doba bola mimoriadne zložitá, keďže slovenská inteligencia bola po brutálnej maďarizácii v spoločnosti už veľmi oslabená, každý národovec, ktorý mal vzdelanie a bol občianskym aktivistom novej republiky mal cenu zlata a preto ma veľmi teší, že si aj dnes pripomíname národovca, čs. legionára a kultúrneho činovníka Júliusa Kustru. Nesmieme zabúdať, že Kustra sa významnou mierou s nasadením života zúčastnil prvého domáceho i zahraničného odboja proti vtedajšiemu rakúsko-uhorskému režimu za obrodu slovenského národa.“
Po tomto obsiahlom úvode nasledovala prednáška Eleonóry Blaškovej, ktorá bola doplnená zaujímavým čítaním Kustrovho pravnuka Olivera Hvizda. Pani Blašková vo svojej prezentácii priblížila Kustrov prínos pre rozvoj kultúrneho života v Košiciach a jeho životné osudy, ktoré ho nútili aj k častému sťahovaniu. Z Košíc musel odísť kvôli okupácii fašistickým horthyovským Maďarskom.
Oliver Hvizd, ktorý sa venuje výskumu života svojho predka obohatil podujatie čítaním z dokumentov a rukopisov, v ktorých si Kustra zaznamenával svoje spomienky na Hodžu, či Štefánika. Prostredníctvom týchto dokumentov sme mohli nahliadnuť do Kustrovho súkromia a dozvedieť sa viac o jeho pocitoch a názoroch. Úsmev na tvárach vyčarilo čítanie z vtedajšej dobovej tlače.
Július Kustra patrí k zabudnutým osobnostiam našich slovenských dejín. Našou úlohou je šíriť povedomie o týchto osobnostiach, ktoré svoj život zasvätili službe slovenskému národu.
Mgr. Martina Matečková, Dom Matice slovenskej Košice
foto: Terézia Paulišinová
