Vstupné priečelie budovy Spoločensko-relaxačného centra na ulici Milosrdenstva 4 zdobí od 15. októbra 2024 pamätná tabuľa venovaná významnej osobnosti košických dejín. Tou osobnosťou je humanistický básnik, pedagóg, historik a knihovník, ktorý sa pri príležitosti 455. výročia jeho narodenia opätovne vracia do povedomia verejnosti. Organizátormi podujatia boli Dom Matice slovenskej v Košiciach, Miestny odbor Matice slovenskej Košice-Staré Mesto a Mestská časť Košice-Juh.
Výberom budovy, ktorá je domovom Južanskej knižnice ako miesta pre pamätnú tabuľu Jána Bocatiho, sme podčiarkli jeho významný prínos pre rozvoj slovenského školstva a kultúry. Vzniklo priame tematické spojenie s jeho celoživotnou vášňou – knihami a vzdelávaním. Podujatie otvorila riaditeľka DMS Košice Martina Matečková, ktorá poznamenala, že je rada, že pamätná tabuľa Jána Bocatia našla svoje miesto práve symbolicky na budove, v ktorej sa nachádza knižnica. V krátkom príspevku priblížila prítomným Bocatiove životné osudy a jeho dielo. Starostka MČ Košice-Juh Anna Súkeníková ocenila odkaz Jána Bocatia pre Košice a vyjadrila vďačnosť za to, že práve ich mestská časť môže byť domovom tejto významnej pamiatky. Slávnostný akt spríjemnili kultúrnym programom ženská spevácka skupina Severanky a južanský spevácky súbor Ruža.
Ján Bocatius sa narodil 25.12.1569 v protestantskej obchodníckej rodine. Pôvodom bol Lužický Srb. V roku 1599 prichádza do Košíc a stáva sa rektorom mestskej školy.Svojou pedagogickou činnosťou nielen pozdvihol kultúrny život v dnešnom východoslovenskom regióne, ale vďaka pokrokovým učebným metódam podľa zásad humanistickej výchovy pre praktický život si získal veľké uznanie najmä v protestantskom školstve. Cisár Rudolf II. mu za jeho tvorbu udelil titul „poeta laureatum caesareus“. Uhorský šľachtický indigenát získal dňa 12.8.1598. Bocatius písal svoje básne po latinsky a nemecky. Okrem svojej knihy uhorských básní (Päť kníh uhorských básní) písal tiež oslavné, gratulačné a ľúbostné básne, chválospevy, epigramy, lamenty, epitafy, rozlúčkové a smútočné básne – elégie. Písal aj epické diela, v ktorých sa venoval historickým udalostiam, alebo oslave miest a osobností. Jeho všeobecná obľúbenosť i kariéra vrcholila v rokoch 1603 a 1604, kedy bol zvolený za košického richtára. V roku 1605 sa zapojil do Bočkayovho protihabsburského povstania, počas ktorého bol zajatý a uväznený v Prahe. Keď ho po piatich rokoch prepustili, vrátil sa do Košíc a ďalej viedol tunajšiu školu. V roku 1619 vstúpil do služieb sedmohradského kniežaťa Gabriela Bethlena, ktorý viedol ďalšie protihabsburské povstanie. Zomiera 31.10.1621 v Uhorskom Brode na jednej zo svojich služobných ciest.
Bocatius patril k významným osobnostiam Košíc a výraznou mierou zasiahol do ich spoločenského, školského, kultúrneho a politického života.
Mgr. Martina Matečková, Dom Matice slovenskej Košice
foto: Jakub Sýkora
