„Šťastia zdravia pokoj svätý vinšujeme Vám….“
Slová známej slovenskej koledy sú vlastne aj podstatou zámeru podujatia, organizovaného od roku 1996 ľuďmi, ktorým nie je ľahostajný osud tých, čo z rôznych dôvodov nemôžu svoje detstvo či starobu prežívať v kruhu svojich rodín. Domovy sociálnej starostlivosti, centrá pre seniorov či pre deti a mládež sú plné klientov s podobnými údelmi. Hoci starostlivosť je v drvivej väčšine na patričnej úrovni predsa len chýba puto rodiny a domáca pohoda. S výnimkou covidových rokov sa Autobus dobrej vôle vyberal z Hrušova na rôzne svetové strany za ľuďmi so spomínaným osudom. Vystriedalo sa v ňom niekoľko generácií detí z Detskej folklórnej skupiny Ragačinka, ale i vodičov s rôznymi typmi autobusov. Nemožno opomenúť tých, ktorí ADV prebrázdili Slovensko viac krát napr. Pavel Chovan z dačovlomského družstva, Peter Pástor a neskôr Jozef Macho z Piritransu Hokovce. Posledný z menovaných aj tento rok vítal malých koledníkov na palube ako vždy vzorne pripraveného autobusu. Prvú, kratšiu cestu podstúpili ešte na jar, keď navštívili DSS Terany a Dvory nad Žitavou. Ten hlavný termín sa určil na 29.-30. novembra 2024 a smer -východné Slovensko. Počasie nebolo práve najkrajšie, hmla a mrholenie nebolo práve najlepšími spoločníkmi pri výjazde z malej hontianskej dediny. Vo vnútri však zavládla dobrá nálada najmä zásluhou ľudovej hudby Horička, ktorej členovia nenechali nástroje len tak voziť sa nadarmo. Do Michaloviec bola cesta dlhá ale so spevom a dobrou náladou prebehla rýchlo. Penzión Anima bol domovským prístavom po tri dni a bolo to ubytovanie príjemné. Neďaleko sa nachádza zariadenie pre Seniorov Šírava a bol to aj prvý písaný príbeh návštev detí z hrušovskej školy. Príjemné prostredie a atmosféra vytvorená tamojším personálom a obyvateľmi bol pekným naštartovaním putovania s dobrou vôľou. Malí folkloristi svojou bezprostrednosťou a oduševnením prekvapili spočiatku rozpačité pocity ľudí, ktorí majú toho prežité oveľa viac. Slová vďaky a slzy v očiach boli prvou odmenou za nespočetné množstvo hodín strávených pri nácviku programu. Typický jesenný večer v meste Michalovce pôsobil trochu nepríjemne, všetko však opadlo pri stretnutí s deťmi z miestneho detského domova, ktorí sa sústredili v miestnosti reštaurácie. Systém detských domovov sa totiž zmenil a deti už bývajú samostatne v bunkách resp. v domoch kde si sami vytvárajú rodinné prostredie. Stretnutie zorganizovala riaditeľka Domu Matice slovenskej Michalovce Karin Obšatníková a dopadlo nad očakávanie. Program Ragačinky vytvorený z pásma slovenských kolied, hrušovských piesní a tancov, vstupu ľudovej hudby Horička a mladých heligonkárov si domáce deti i pedagogický dozor pozreli so záujmom, ale neostali nič dlžní. Ich vystúpenie s folklórnym pásmom, ale najmä cigánskymi tancami malo patričnú úroveň a obohatilo obidve strany. Rozhovory, ale hlavne odovzdanie mikulášskych darčekov bolo pekným uzavretím prvého dňa. Večera v ubytovacom zariadení a potom už obvyklé „aktivity“ na izbách sa natiahli do neskorých nočných hodín. Ráno sa autobus vybral do nášho druhého najväčšieho mesta, do Košíc. Prví nás privítali v komplexe VIA LUX – Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov. Veľká jedáleň bola naplnená a častý potlesk bol svedectvom veľkého záujmu o vystúpenie, pričom opäť najviac zapôsobili návštevy na izbách imobilných klientov. Tam sa čas trochu natiahol, lebo zariadenie je veľkokapacitné a skupinky detí mali čo robiť aby to stihli. Ešte rýchly obed v reštaurácii, kde si pán šofér vyskúšal svoje schopnosti pri zvládnutí komplikovaného vjazdu, ale aj pocit absolútneho ticha, ktoré bolo i pri výjazde. Ďalšou zastávkou bolo Centrum pre deti a rodiny Košická Nová Ves. Útulné prostredie a naplnená „obývačka“ s celkovo obmedzeným priestorom na vystúpenie dalo za pravdu prísloviu že Dobrých ľudí sa veľa zmestí. Účinkujúci i diváci boli doslova nalepení na sebe, ale to neprekážalo výbornej atmosfére a pocitu vzájomnosti. Samozrejme najviac sa deťom rozžiarili oči pri darčekoch, ktoré im namiesto Mikuláša dávali ich rovesníci. Ešte krátka prehliadka večerných Košíc, návšteva nákupného centra a neskorý večer vítal autobus v centre Zemplína. Únava dopadla na väčšinu účastníkov a v neposlednom rade aj pomyslenie na včasné vstávanie. Tretí deň prebúdzal nositeľov dobrej vôle slnkom zaliatou Zemplínskom šíravou, ktorá sa trblietala priamo pod oknami penziónu. Balenie, kontrola izieb aby bolo všetko v poriadku a trpezlivý i dobre naladený šofér nasmeroval stroj na západ, čiže smer domov. Cestou však ešte zastavenie v Domove sociálnych služieb HUMANITÁR v starobylej Levoči. Znova prekvapení klienti i personál spôsobom prístupu detí i vzdialenosťou odkiaľ prišli. Z kufra sa pomíňali takmer všetky koláče od rodičov detí i Hrušovčanov, bolo treba nechať len do posledného domova, ktorý už bol v domácom Honte v Krupine. Tamojší hostitelia na svoju návštevu trpezlivo čakali a na malých návštevníkoch s ich programom vôbec nebolo poznať stovky prejazdených kilometrov a prespievaných minút. Posledné lúčenie a autobus sa z diaľnic premiestnil na zákruty medzi Krupinou a Hrušovom. Dlhé zatrúbenie nad dedinou bolo svedectvom že sa všetci vracajú v poriadku a misia bola naplnená. Zvítanie s rodičmi a rýchlo domov do miestnych, čelovských, čivinických domácností, odkiaľ deti do hrušovskej školy dochádzajú a v Ragačinke účinkujú.
Aby sa neobišli ani domáce zariadenia, deti počas nasledujúcich víkendov pod vedením vedúcej Mgr. Anny Brlošovej za pomoci rodičov potešili obyvateľov DSS vo Veľkom Krtíši a v Sklabinej a domácich cez Vianoce v hrušovskom kostole. Rozdali všetky darčeky, koláče, hračky, ale hlavne veľkú porciu dobrej nálady a pocitu spolupatričnosti tým, ktorých tento rok navštívili. Aj teraz skončili kilometre Autobusu dobrej vôle úspešne. Je to zásluhou detí z DFSk Ragačinka, organizačného kolektívu z Matice slovenskej, Hontiansko ipeľského osvetového strediska, ktorého projekt podporil Fond na podporu umenia. V neposlednom rade pomohla Obec Hrušov, ale i množstvo menších prispievateľov a podporovateľov. Slová uznania a vďaky od klientov, vedenia a personálu navštívených zariadení všetkým právom patria.
Ján Brloš
