Prvý politický program Slovákov bol spísaný pred 177 rokmi


//Prvý politický program Slovákov bol spísaný pred 177 rokmi

Pred 177 rokmi, presne 10. mája 1848, sa na mikulášskej fare pri významnom slovenskom národovci Michalovi Miloslavovi Hodžovi zišlo pár národovcov, aby vypracovali programový dokument završujúci úsilie niekoľkých generácií slovenských vlastencov, ktorý sa stal známym pod názvom Žiadosti slovenského národa. Žiadosti boli vyhlásené 11. mája 1848 na neveľkom zhromaždení v Ondrašoveckých kúpeľoch (dnes je Liptovská Ondrašová, mestská časť Liptovského Mikuláša). Programové požiadavky boli sformulované v 14 bodoch. Žiadali demokratické riešenie národnej otázky v Uhorsku, odsudzovali akúkoľvek nacionálnu nenávisť a nadradenosť, postavili sa za rovnoprávnosť a bratské spolunažívanie národov Uhorska. Zabezpečiť to mal spoločný celokrajinský snem so zástupcami všetkých národov a vlastné národné snemy. Žiadosti odmietali používanie maďarčiny v úradoch slovenských oblastí a požadovali zákonne uznať slovenčinu za úradný jazyk v slovenskom verejnom a politickom živote i národných gardách. Žiadali zriadenie všetkých stupňov škôl, vrátane univerzity a polytechniky so slovenčinou ako vyučovacím jazykom. Na slovenských školách sa mala pritom vyučovať maďarčina a naopak – v maďarských školách zasa slovenčina. Slovenskú národnú svojbytnosť mala symbolizovať červeno-biela zástava. Žiadali uzákonenie všeobecného a rovného volebného práva, úplnú slobodu tlače bez tlačového zákona a kaucií, zhromažďovania a prejavu.  Žiadosti obsahovali aj požiadavku dôsledného zrušenia poddanstva v Uhorsku, žiadali aj prepustenie slovenského básnika Janka Kráľa a jeho druha Janka Rotaridesa z väzenia a podporili požiadavku zabezpečenia národných práv Poliakov v Haliči. Žiadosti slovenského národa boli vytlačené v 10 000 exemplároch v Levoči, polovicu nákladu uhorské úrady zhabali. Mali v prvom rade mobilizovať široké vrstvy slovenského obyvateľstva do zápasu za národnú slobodu. Jasným nastolením demokratických slobôd, práv ľudu a národnej rovnoprávnosti Žiadosti ďaleko prekračovali marcové zákony prijaté uhorským snemom.

Presne po 177 rokoch sa na autentických miestach stretli 11. mája 2025 v dopoludňajších hodinách matičiari a obyvatelia mesta Liptovský Mikuláš, aby si túto významnú udalosť v dejinách nášho národa pripomenuli. Podujatie pri pamätníku Žiadostí slovenského národa moderoval tajomník MS Peter Schvantner. Na úvod matičný spevokol SENIOR zaspieval štátnu hymnu a potom moderátor podujatia privítal vzácnych hostí: primátora mesta a poslanca NR SR Jána Blcháča, prednostu Okresnéhu úradu v Liptovskom Mikuláši Jakuba Halušku, podpredsedu MS Mareka Nemca, predsedu Jednoty dôchodcov Slovenska Michala Kotiana, poslancov Mestského a Krajského zastupiteľstva, predstaviteľov Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Hlavný prejav predniesol primátor mesta a poslanec NR SR Ján Blcháč. V krátkosti pripomenul genézu žiadostí slovenského národa a informoval prítomných o iniciatíve ktorú sa snaží presadiť. Navrhuje, aby významné historické udalosti, ktoré sa v Liptovskom Mikuláši odohrali boli zapísané do slovenského kultúrneho dedičstva. Ide o nasledovné udalosti: vznik národného a kultúrneho spolku TATRÍN v roku 1844, vyhlásenie Žiadostí slovenského národa v roku 1848 a historický 1. máj 1918, kde bola vyhlásená rezolúcia požadujúca vytvorenie samostatnej Česko-slovenskej republiky. Táto iniciatíva bola prítomnými prijatá pozitívne a odmenená veľkým potleskom. Potom nasledovala báseň Jarná pieseň od Janka Kráľa, ktorú predniesol predseda KR MS žilinského samosprávneho kraja Milan Stromko, oblečený v historickom štúrovskom kostýme. Mimochodom v štúrovských kostýmoch bol i okrem moderátora, oblečený aj dvaja mladí matičiari ktorí držali matičnú a štátnu zástavu pri pomníku Žiadostí. Všetkých štrnásť bodov Žiadostí prečítal Peter Schvantner, už v úvode jednotlivý zástupcovia mesta, Matice slovenskej, spoločenských organizácií položili k pamätníku vence čím sa spomienkové podujatie začínalo a ukončilo sa zaspievaním hymny MS „Kto za pravdu horí“. Podpredseda MS Marek Nemec na záver povedal: „Žiadosti slovenského národa  sa stali najzákladnejším  národným a revolučným programom Slovákov a zároveň aj najpokrokovejším oficiálnym programom národných hnutí vo vtedajšom Uhorsku v rokoch 1848-1849. Zo žiadostí vychádzalo aj neskoršie Memorandum slovenského národa, ktoré bolo prijaté v roku 1861 v Martine. Som rád, že sme si túto významnú dejinnú udalosť slovenského národa mohli dnes pripomenúť.“

Peter VRLÍK

 

 

2025-05-19T09:41:56+00:0019 mája 2025 |Žilinský kraj|
X