V komornej no o to hlbšej atmosfére sme sa zišli 3.7.2026 pri buste Štefana Moysesa, aby sme si spoločne uctili dve výročia našich dejín – 1163. výročie príchodu solúnskych bratov sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu a 157. výročie úmrtia veľkého národovca a rímskokatolíckeho biskupa Štefana Moysesa.
Matičiarov z MO MS Košice-Staré Mesto a Košice-Sever na tomto pietnom spomienkovom stretnutí sprevádzali aj predseda a podpredseda Spolku svätého Cyrila a Metoda, Martin Mráz a Michal Hospodár. Sila tohto momentu však netkvela len v spomínaní na slávnu minulosť, ale najmä v naliehavom odkaze pre našu súčasnosť. Celé podujatie svojim spevom spestrila ženská spevácka skupina Severanky, ktorých piesne umocnili slávnostný tón akcie. K pamätníku Štefana Moysesa položili predseda a podpredseda s členom Výboru Matice slovenskej Michalom Matečkom nový veniec. Predseda Spolku svätého Cyrila a Metoda Martin Mráz vo svojom príhovore poukázal na pojem cyrilometodská brázda. Táto brázda nie je len historickou metaforou. Predstavuje hlbokú duchovnú, kultúrnu a hodnotovú stopu, ktorú solúnski bratia vyorali do srdca nášho národa.
Zaujímavým bodom stretnutia bolo hlboké zamyslenie Michala Hospodára, ktorý sa vrátil k svojej nedávnej návšteve Francúzska. Krajina, ktorá kedysi stála pri kolíske európskej kresťanskej kultúry a nazýva sa „prvá dcéra cirkvi“ je dnes známa svojim modelom sekularizácie – „laïcité“. Táto skúsenosť v ňom zanechala silné obavy o budúcnosť celého nášho kontinentu.
„Bojím sa o kresťanstvo v Európe, aby sme legislatívou a novými prvkami nezahrdúsili to, čo stáročia budovali národy Európy a vtedy dosiahli rozvoj kultúrny, duchovný, literárny a politický. Bez spojenia viery, kultúry, vzdelania, práva univerzity a politického riadenia, bez tej jednoty a spojenia nemôžeme napredovať. A toto je odkaz aj svätého Cyrila a Metoda, ktorí aj ekumenicky aj politicky hľadali to dobro národa, ktoré sa dá dosiahnuť len v spojení a synergii.“
Práve v tomto duchu rezonuje odkaz svätých Cyrila a Metoda. Solúnski bratia nepriniesli na naše územie len holé náboženské pravdy. Ich misia bola geniálnym civilizačným projektom. Spájali ekumenický rozmer s politickou diplomaciou, priniesli písmo, položili základy nášho práva a kultúry. Chápali, že národ nemôže rásť, ak sú jeho politické a duchovné piliere oddelené.
Rovnako aj Štefan Moyses, prvý predseda Matice slovenskej, po stáročiach nadviazal na toto dielo. Celý svoj život zasvätil tomu, aby spájal vieru s národným vzdelávaním a kultúrou. A nakoniec najvýraznejšou mierou prispel aj k vzniku Matice slovenskej a stal sa najobľúbenejšou postavou vtedajšieho národného života. V tomto roku si pripomíname aj 165. výročie Viedenského memoranda, ktoré biskup Moyses na čele delegácie odovzdal panovníkovi Františkovi Jozefovi I. vo Viedni a osobne dohliadal na jeho vybavenie.
Ak Európa odstrihne svoje kresťanské korene, stratí pôdu pod nohami. Skutočný pokrok a rozvoj národa je možný len vtedy, ak dokážeme udržať synergiu medzi duchovným dedičstvom, vzdelaním a verejným životom. To je živý odkaz, ktorý musíme chrániť aj pre ďalšie generácie.
Mgr. Martina Matečková, Dom Matice slovenskej v Košiciach
