František Mucha priniesol do Domu Matice slovenskej svoje vrchy, ľudí a doliny. Najprv obrazom a fotografiou, napokon piesňou, ku ktorej sa pridala celá sála
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – Keď sa povie František Mucha, mnohým sa vybaví predovšetkým terchovská muzika. Spevák, muzikant a člen legendárnej Ľudovej hudby bratov Muchovcov, ktorá desaťročia reprezentovala Terchovú i slovenskú ľudovú kultúru doma aj vo svete. Menej známa, no rovnako pozoruhodná je druhá tvár tohto všestranného človeka – František Mucha ako výtvarník a fotograf. A práve tieto dve podoby jeho osobnosti sa 1. septembra 2026 stretli v Dome Matice slovenskej v Liptovskom Mikuláši.
Výstava Vrchy, ľudia, doliny predstavuje tvorbu človeka, ktorý celý život zostáva pevne spätý so svojím rodným krajom. Mucha Terchovú nielen pozná. On ju žije. Jej krajinu, ľudí, tradície a príbehy vníma ako prirodzenú súčasť vlastného života a vo svojej tvorbe ich zachytáva vlastným, osobitým pohľadom. František Mucha sa narodil v Terchovej v roku 1947. Verejnosť ho dlhé roky vnímala najmä ako speváka a muzikanta, člena Bratov Muchovcov. V hudobnej oblasti sa podieľal na propagácii terchovskej muziky doma i v zahraničí. Bratia Muchovci patrili k výrazným reprezentantom terchovskej hudobnej tradície a ich vystúpenia zaviedli hudbu z kraja pod Malou Fatrou na mnohé svetové pódiá. František Mucha pritom pôsobil ako spevák a hráč na akordeón, heligónku i kontra husle. Hudba však nebola jediným spôsobom, ktorým Mucha zaznamenával svet okolo seba. Postupne sa výrazne presadil aj ako maliar a fotograf. K výtvarnej tvorbe ho priviedla potreba zachytiť ľudí a kraj, ktorý poznal odmalička. Sám svoj prístup k tvorbe opisoval skôr ako snahu o poctivé remeslo a dokumentovanie doby, v ktorej žije. Jeho obrazy a fotografie sa tak stávajú svedectvom o ľuďoch, ktorých poznal, vážil si ich a od ktorých sa, ako sám hovorí, aj učil. Práve v tom je sila výstavy Vrchy, ľudia, doliny. Mucha nefotografuje a nemaľuje krajinu ako anonymnú scenériu. Jeho vrchy majú svojich ľudí, jeho doliny majú svoje príbehy a jeho ľudia majú svoj domov. V tvorbe sa mu tak spája krajina s pamäťou a tradícia so súčasnosťou. Nie je náhoda, že sa jeho pozornosť dlhodobo obracia k ľuďom, osobnostiam, minulosti a tradíciám Terchovej. A práve preto mala vernisáž v Liptovskom Mikuláši svoju osobitú logiku. Najprv prišli na rad Muchove obrazy a fotografie. Potom rozprávanie autora. A napokon sa ukázalo, že človeka, ktorý svoju Terchovú celé desaťročia zachytáva štetcom a fotoaparátom, nemožno oddeliť od hudby, ktorá je súčasťou jeho života.
Výstavu pripravili Dom Matice slovenskej v Liptovskom Mikuláši a Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva (SMOPaJ). Kurátorom výstavy bol Peter Cabadaj. Návštevníkov a hostí privítal Peter Vrlík, ktorý bol aj moderátorom vernisáže. Jedinečnú atmosféru dodali vernisáži hudobné vstupy Ťažkej muziky z Terchovej. Terchovská muzika je pritom fenoménom, ktorý ďaleko presahuje hranice jedného regiónu. V roku 2013 bola zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO a dodnes zostáva jedným z najvýraznejších prejavov kultúrnej identity Terchovej. V Liptovskom Mikuláši však nebola terchovská muzika iba témou či symbolom. Bola živou súčasťou večera. Jej temperament, spev a neopakovateľná atmosféra postupne vtiahli do diania aj návštevníkov. K tomu sa pridalo ďalšie milé prekvapenie – návšteva poľských priateľov Františka Muchu, ktorí prišli spoza Tatier pozdraviť svojho blízkeho priateľa a sami prispeli k programu spevom. Vzniklo tak prirodzené cezhraničné stretnutie ľudí, ktorých spojila hudba, priateľstvo a úcta ku kultúrnym tradíciám. Vernisáž mala zároveň aj významný rozmer v súvislosti s partnerským vzťahom Terchovej a Liptovského Mikuláša. Obe mestá spája nielen súčasná spolupráca, ale aj spoločný historický príbeh Juraja Jánošíka. Terchová je spätá s jeho narodením, Liptovský Mikuláš s jeho súdom a popravou. Historická väzba, ktorá kedysi niesla tragický náboj, sa dnes stala symbolom spolupráce a zmierenia. Aj preto bolo významné vystúpenie viceprimátora Liptovského Mikuláša Rudolfa Urbanoviča a starostu Terchovej Jozefa Dávidíka.
Veľký význam mala výstava aj pre samotný Dom Matice slovenskej. Výstavná činnosť v jeho priestoroch má dlhú tradíciu, no Vrchy, ľudia, doliny sú iba druhou výstavou realizovanou v zrekonštruovanej výstavnej sále, do ktorej mesto Liptovský Mikuláš investovalo nemalé finančné prostriedky. Po úspešnej otváracej výstave zo Šatnice Matice slovenskej, ktorá predstavila kroje a kostýmy z filmovej tvorby, tak prichádza ďalšia vzácna prezentácia slovenského kultúrneho dedičstva. „Keď sa dnes pozerám na túto sálu, som rád, že sme jej po rekonštrukcii mohli vdýchnuť život práve takouto výstavou. František Mucha v sebe spája niekoľko podôb toho najcennejšieho, čo slovenská kultúra má – hudbu, spev, výtvarné umenie, fotografiu i úctu k tradícii. Ale najviac ma teší, že jeho tvorba dokázala spojiť ľudí. Pretože kultúra má najväčšiu silu vtedy, keď nezostane visieť iba na stenách, ale dotkne sa človeka a dokáže ho postaviť zo stoličky a touto jedinečnou vernisážou sa nám to podarilo,“ uviedol Marek Nemec, podpredseda Matice slovenskej a riaditeľ Domu Matice slovenskej v Liptovskom Mikuláši. A práve to sa v tento večer stalo. V sále bolo približne 130 návštevníkov a priestor bol zaplnený do posledného miesta. Najväčší zážitok však nebol v počte návštevníkov, ale v tom, čo sa dialo počas a odohralo na konci. Zaznela terchovská muzika a ľudia sa postavili. Najprv jednotlivci, potom ďalší a napokon celá sála. K spevu muziky sa pridali všetci prítomní. V jednom okamihu prestalo existovať publikum a účinkujúci. Zostal iba spoločný hlas. Bol to spontánny, silný a elektrizujúci záver vernisáže, ktorý sa nedal naplánovať ani nacvičiť. A možno práve preto bol taký silný.
Celý večer sa pritom prirodzene odvíjal od Františka Muchu. Od človeka, ktorého poznáme s hudobným nástrojom v rukách, no ktorý dokázal svoj rodný kraj zachytiť aj štetcom a fotoaparátom. Od jeho vrchov, ľudí a dolín sa príbeh postupne dostal k jeho piesňam a napokon k piesni všetkých prítomných. Výstava tak nebola iba pohľadom na Terchovú. Na chvíľu sa ňou Dom Matice slovenskej stal.
Výstava Vrchy, ľudia, doliny potrvá v Dome Matice slovenskej v Liptovskom Mikuláši do 19. októbra 2026. Návštevník na nej nájde Muchove obrazy a fotografie, ale ak bude počúvať pozorne, možno v nich objaví aj niečo viac – krajinu, ktorá má svoju pamäť, ľudí, ktorí ju nesú, a tradíciu, ktorá sa ešte stále dokáže ozvať tak silno, že postaví celú sálu.
Lukáš Tovský
