Apoštol Slavónie Ján Kutlík st.


/, Žilinský kraj/Apoštol Slavónie Ján Kutlík st.

„Bo Kutlíkovská vzácna rodina

Je perlou slovenských rodín.“

Felix Kutlík III.

 

V tomto roku si budeme pripomínať 130. výročie úmrtia Jána II. Kutlíka známeho najmä ako Jána Kutlíka st. Rod Kutlíkovcov je na Dolnej zemi dobre známy najmä vďaka dlhoročným pronárodným snahám, bojmi o posilnenie národnej identity Slovákov i vďaka kňazskej a učiteľskej práci trvajúcej takmer tri storočia.

Krajanské múzeum Matice slovenskej dlhoročne vlastní monografiu Dejiny Kutlíkovcov, ktoré zostavil potomok rodu Félix Kutlík III. Uvádza ju slovami: „Môj nebohý otec Felix Kutlík I, bývalý evanjelický farár kulpinský, žiadal, aby v záznamoch o rodine Kutlíkovcov, ktoré on započal robiť, po jeho smrti niektorý člen rodiny pokračoval. Rád plním túto jeho žiadosť, lebo z lásky k svojmu rodu aj sám sa ochotne zaoberám minulosťou svojich praotcov.“ [1]

Azda najvýznamnejšie sa do slovenských dejín Dolnej zeme zapísali otec a syn druhej a tretej rodovej generácie, ktorým venujeme krátku spomienku.

Ján Kutlík st. sa narodil 9. mája 1806 vo Vyšnom Kubíne, v remeselníckej rodine mäsiara Jána I. a Kataríny III., rod. Irešovej (pôvodom Poľky). Dva roky navštevoval elementárnu školu v Jasenove, rok sa škoľoval v Dolnom Kubíne, navštevoval gymnázium v Šajó-Gemeri, neskôr prestúpil kvôli výučbe nemčiny do Kežmarku. Jeho učiteľom bol Ján Chalupka, ktorému podľa písomných prameňov možno vďačiť za jeho národné prebudenie. Kvôli nedostatku financií na školné poplatky prestúpil na menšie gymnázium do Banskej Štiavnice, kde sa stretol s evanjelickým farárom a národovcom Jánom Seberínyim. V roku 1826 prestúpil na kolégium do Prešova, kde dokončil kňazské vzdelanie.

Prvé pracovné miesto získal v Starej Pazove. Tu úradoval ako kazateľ a učiteľ 13 rokov (1828 – 1841). Krátko pôsobil v banátskom Sv. Mikuláši (1841 – 1843), neskôr prestúpil do dnešného Rumunska (Mokrá pri Arade) a odtiaľ bol povolaný na Pitvaroš (1844). Jeho pôsobenie v Pitvaroši trvalo viac ako dve desaťročia. Tu dlhoročne slúžil a učil iba v slovenčine, čo mu prinieslo nemalé komplikácie s maďarským obyvateľstvom. Neúnavne podporoval všetky národné snahy, podujatia, angažoval sa literárne a publicisticky. Zaslúžil sa o výstavbu slovenských škôl i nedeľnej slovenskej školy v Pitvaroši. K presadzovaniu národných snáh a k angažovaniu sa vo veci národnej povzbudzoval a vyzýval mnohých kolegov. Bol obľúbencom Jána Kollára, ktorý ho nazval „apoštol Slavónie“. Kontakt nepretržite udržoval i s Ľudovítom Štúrom, ktorému pomohol na Dolnej zemi pripraviť finančnú zbierku na podporu Katedry česko-slovenského jazyka na evanjelickom gymnáziu v Bratislave.

 Pod značkou J.K. st. nájdeme jeho články v Orlovi Tatranskom, Národných novinách, Obzore, Pohľadoch, Cirkevných listoch, Vedomostiach, Vestníku, Hlásnikovi…

Samostatne vydal Pohräbník, Pohrabné verše, Neďelné kázne, Oltánik, Kroniku dejepisnú, Jubileum Palatína Jozefa, Náboženskú čítanku, Markobiotiku.

Bol  zakladajúcim členom Matice slovenskej a jej predsedom pre odbor MS na Dolnej zemi. Na jej podporu venoval 12 zlatých. Zaslúžil sa o vznik a chod slovenského gymnázia v Revúcej. V Pitvaroši inicioval čitateľský spolok, venoval sa i výchove ľudu najmä v otázkach včelárstva, záhradkárstva i ovocinárstva. Z Pitvaroša odišiel označovaný ako pansláv do Slovenského Bánhedéša ku svojmu synovi, ktorý pôsobil ako farár a učiteľ a nasledoval jeho životné učenie. Ján Kutlík st. umrel 22. decembra 1890.

Rodinná kronika písaná jeho potomkom Felixom III. končí slovami: „V mojej osobnej opatere sa nachádzajú mnohé vzácne relikvie rodinné, znamenité obrazy, listy, knihy a iné veci, ktoré po mojej smrti dľa môjho želania odovzdané majú byť za účelom úschovy čiastočne v Matici Slovenskej, čiastočne Slovenskému Národnému Múzeu v Turčianskom Sv. Martine.[2]

Matica slovenská vo svojom fonde uchováva Dejiny Kutlíkovcov už viac ako celé štvrťstoročie.

Zuzana Pavelcová

[1] KUTLÍK, Felix III. Dejiny Kutlíkovcov. Bratislava : Slovenská grafia, 1931, s. 3. Fond KM MS, š. Ondrej Kulík 20.

[2] Tamtiež, s. 75

2020-06-02T13:13:54+00:0029 mája 2020 |Správy z krajov, Žilinský kraj|
X