Blížiace sa 370. výročie Bitky pri Veľkých Vozokanoch si v Zlatých Moravciach pripomenuli odbornou prednáškou


//Blížiace sa 370. výročie Bitky pri Veľkých Vozokanoch si v Zlatých Moravciach pripomenuli odbornou prednáškou

K blížiacemu sa 370. výročiu Bitky pri Veľkých Vozokanoch matičiari v Mestskom stredisku kultúry a športu v Zlatých Moravciach pripravili prednášku pod názvom Turecká expanzia a Forgáchovci z Gýmeša. Históriu rodiny Forgách a bitky na vozokanskom poli odborne viedol riaditeľ Mestského múzea v Šuranoch PhDr. Miroslav Eliáš. Prednášku spojenú s besedou organizoval Miestny odbor Matice slovenskej Zlaté Moravce v spolupráci s Domom Matice slovenskej v Nitre a Mestom Zlaté Moravce. Na podujatí si mohli návštevníci zakúpiť aj viacero kníh, ktorých autorom je samotný prednášajúci, mimo iné aj tematický titul Zabudnutí hrdinovia protitureckých bojov. Pútavá prezentácia bola doložená historickými dokladmi z tohto obdobia.

V roku 1652 na území dnešného Slovenska, v tesnom susedstve obce Veľké Vozokany došlo k bitke, pri ktorej bolo Turecké vojsko porazené. Tragický bol najmä pondelok 26. augusta 1652. V boji proti Turkom padli štyria mladí Eszterháziovci. František (nar. 1617 v Prešporku), na mieste dnešného pomníku mu Turci odsekli hlavu. Tomáš a Gašpar (prvý nar. 1625 a druhý v r. 1628 v Beckove) padli pri obci Malé Vozokany vo chvíli, keď osmanské vojsko prerazilo ľavé krídlo kresťanskej kavalérie (jazdectva). Ladislav (nar. 1626 vo Viedni) zomrel krátko potom ako oslobodil kresťanských zajatcov. Pri pokuse uniknúť Turkom sa dostal do močarín, kde spadol jeho kôň. Utrpel veľké množstvo rezných rán a na prednej časti jeho brnenia sa našla stopa po guľke vystrelenej z pušky. Forgáchovci z Gýmeša, z dnešného Jelenca, patria k najstarším šľachtickým rodom nielen na Slovensku, ale i v dejinách Uhorského kráľovstva. Ich pôvod sa odvodzuje od starého, podľa niektorých autorov pravdepodobne veľkomoravského – slovanského rodu Poznanovcov, resp. Hont-Poznanovcov. S týmto rodom súvisia počiatky viacerých šľachtických rodov na území Nitrianskej stolice v 10. – 11. storočí. V roku 1526 sa narodil barón Šimon Forgách, slávny bojovník protitureckých vojen.

Územie dnešného Turecka v rôznych etapách svojej histórie bolo obývané rôznymi civilizáciami. Seldžuckí Turci začali osídľovať toto územie v 11. storočí. Ich víťazstvo nad Byzantíncami v r.1071 symbolizuje založenie Turecka. Začiatkom konca 13.storočia začali Osmani zjednocovať malé turecké kniežatstvá. Po tom, čo Mehmed II. v roku 1453 dobyl Konštantínopol, osmanská expanzia pokračovala pod vládou Selima I. Počas vlády Sulejmana I. zahŕňala Osmanská ríša ( 1299 – 1923 ) veľkú časť juhovýchodnej Európy, západnej Ázie a severnej Afriky.

V auguste 1526 sa odohrala moháčska katastrofa – tak môžeme nazvať porážku mladého uhorského kráľa Ľudovíta II. Jagelovského osmanskou (tureckou) armádou, vedenou sultánom Sülejmanom I. Nádherným. Táto porážka mala vážne následky pre ďalší vývin Uhorska. Po porážke pri Moháči sa Osmanom otvorila cesta do Uhorska. Uhorsko bolo rozdelené v roku 1541 na 3 časti medzi Ferdinanda I. Habsburského, Jána Zápoľského a Osmanskú ríšu (Sülejman I. Nádherný). Niektoré územia Uhorska boli 150 rokov (1526-1683) okupované Turkami, mnohé mestá boli vyplienené a obyvateľstvo brané do otroctva alebo zabíjané. Turecká okupácia Uhorska trvala až do roku 1683, kedy bolo turecké vojsko pri Viedni porazené a začalo sa z našich krajín sťahovať.

Ing. Emil Valent, podpredseda MO MS Zlaté Moravce

2022-06-23T14:15:22+00:0023 júna 2022 |Nitriansky kraj|
X