Dlhoročný aktívny člen Matice slovenskej, Spolku Martina Rázusa a Spoločnosti gen. Dr Milana Rastislava Štefánika Ján Skovajsa patrí k plodným regionálnym spisovateľom Trenčianskeho kraja. Pri príležitosti 75. výročia oslobodenia obce v nádväznosti na jeho prvú monografiu o Dolnom Srní z roku 1988 vydal Obecný úrad a Miestny odbor Matice slovenskej v Dolnom Srní jeho najnovšiu etnografickú publikácia s názvom Porta do Dolného Srnia. Výstižným názvom požičaným z brány historickej sedliackej usadlosti, ktorá sa dá otvoriť, do nej vstúpiť a súčasnými očami možno spoznávať nevšedne bohatý kultúrno-spoločenský i hospodársky život našich predkov malej dedinky spod Veľkej Javoriny.
Prvý raz žiaci, mládež, starousadlíci aj mnohí noví občania majú k dispozícii skutočne cenné informácie k rozšíreniu vedomostí o lokalite, v ktorej žijú. Cenné údaje im poskytne historická následnosť v popise najdôležitejších udalostí v živote obce od obdobia spred viac ako štyritisíc rokov (svedčia o tom početné archeologické nálezy v chotári obce) až do roku 2019. V obci sa narodili, žili a pôsobili viaceré významné osobnosti, ktoré zanechali odkaz Slovákom aj mimo tohto kraja. Uvedených 33 mien dokumentuje širokú škálu ich pôsobenia v rôznych profesiách so spoločným národno-buditeľským zameraním. Za všetkých spomenieme Martina Rázusa, Máriu Rázusovú-Martákovú, Jána Martáka, Štefana Svetského, Pavla Hečku, Andreja Mihála, výtvarníka, fotografa Ivana Kozáčka, dvoch ministrov vlády SSR Vladimíra Margetina a Dušana Miklánka. O spomínaných aj ďalších sa čitateľ dozvie v stručnom závere knihy.
Nechýba ani menoslov predstaviteľov obce od roku 1522 až do súčasnosti. K zaužívaním miestnym prezývkam rodín a k dolnosrnianskemu nárečiu patria ľudové zvyky, popis krásnych krojov, remesiel, a stravovania. A možno si aj zaspievať ľudové piesne z Dolného Srnia zo zbierky Juraja Poláčka, trebárs refrén: „Keby sa poctivost za Váhom rodzila, nejedna panenka by na nu chodzila. Ale sa poctivost za Váhom nerodzí, nejedna panenka nepoctivá chodzí“. Táto kniha je cenným príspevkom k dokumentovaniu etnografie moravsko-lieskovskej doliny, ku ktorej historicky patrí aj Dolné Srnie.
Súčasne je ďalším pomyselným kamienkom do mozaiky bohatej edičnej činnosti Matice slovenskej a jej miestnych odborov.
Milan Bušo
obálka knihy, foto autor