5. JÚL 2022, BRATISLAVA – Okrem osláv sviatku vierozvestcov Cyrila a Metoda, výročia úmrtia Štefana Moyzesa (prvého predsedu Matice slovenskej) je piaty júl taktiež Pamätný deň zahraničných Slovákov, ktorý si v Bratislave pripomenuli kultúrnym podujatím Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí s bratislavským kultúrnym a informačným strediskom; zahraničné odbočky Matice slovenskej a slovenskí umelci pôsobiaci v zahraničí.
POL MILIÓNA MLADÝCH SLOVÁKOV JE V ZAHRANIČÍ
V centre Parku Janka Kráľa stojí kameň z Tárdošského lomu, ktorý tu bol v roku 2000 umiestnený ako symbol každoročného stretávania sa krajanov pri príležitosti zaznamenávania pamätného Dňa Slovákov žijúcich v zahraničí. Ako uvádza Koncepcia štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na obdobie rokov 2022 – 2026, najviac Slovákov je v Spojených štátoch Amerických (750 tisíc), Českej republike (350 tisíc), Kanade (150 tisíc), Spojenom kráľovstve (110 tisíc) a tiež v Maďarsku (100 tisíc). Slováci sú tiež v Nemecku, Srbsku, Rakúsku, ale aj Švajčiarsku, Rumunsku a ďalších krajinách, pričom ide najmä o profesionálov, študentov, pendlerov a sezónnych pracovníkov.
Vysťahovalectvo je súčasťou slovenských dejín a jeho časté príčiny boli sociálne, ale aj politické či náboženské. Alarmujúce čísla dokazujú, že nejde iba o problém minulosti. Úlohou národne orientovanej inteligencie by však malo byť tiež rozvíjanie dobrých vzťahov s krajanmi a podpora národnej kultúry aj nad rámec hraníc Slovenska.
Program raného podujatia ku Dňu Slovákov žijúcich v zahraničí započal piesňou Slovensko moje, otčina moja… (zaspievala Spevácka skupina MS Rijeka, Chorvátsko). Akciu moderovala Mgr. art. Milina Sklabinski PhD. (odbor strategicko-politický, OSPO).
Podujatia sa zúčastnili generálna riaditeľka Sekcie ministra MZVEZ Denisu Koterec Frelichová; Svetové združenie Slovákov žijúcich v zahraničí (Viera Tapalágová, Pavel Hlásznik a Svetlana Zolňanová); Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (Milan Ján Pilip a Ida Deskászová); Celoštátna slovenská samospráva z Maďarska (podpredseda CSS Endre Horváth a vedúca kabinetu CSS Orsoja Szabová); poslanec NR SR a predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Milan Vetrák; poradkyňu premiéra Vlády SR pre krajanské otázky Iveta Galbavá; predstavitelia slovenských samospráv v zahraničí, Nadácia Národný pamätník slovenského vysťahovalectva; Slovenská samospráva v Budapešti, Kultúrny spolok za Mlynky, Združenie pilíšskych Slovákov (Marta Demjénová, Róza Glücková), Slovenská národnostná samospráva mesta Rétság, Slovenský folklórny spolok Lipa, Slovenská národnostná samospráva mesta Senondrej (Gábor Vanyák a Alžbeta Vanyáková), Folklórny spolok Furmička (Aniko Horváth a Bence Pittner), Spolok Slovákov v Bulharsku (predsedníčka Spolku Katarína Koláriková), novinárka, publicistka a predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová a mnohí ďalší (zoznam účastníkov poskytla pre potreby článku Milina Sklabinski). Zuzanu Pavelcovú z Krajanského múzea Matice slovenskej a Domu J. C. Hronského zastúpil na podujatí Lukáš Perný, ktorý je zároveň autorom tohto krátkeho reportu.
Následne mal slovo predseda ÚSŽZ Milan Ján Pilip. Opätovne zaspievala spevácka skupina s Rijeky a nasledovali príhovory krajanov: Miroslava Gržinićová, predsedníčka MS Rijeka, Chorvátsko; Martin Juraj Oscitý, akademický maliar a grafik, Nemecko; reverend dr. Dušan Tóth, bývalý gen. tajomník Svetového kongresu Slovákov, Toronto, Canada. Následne zaznela vysťahovalecká pieseň z povodia Galgy od Csibaj Bandy a kladenie kytíc k pamätnému kameňu.
Súčasťou podujatia bolo aj uvedenie knihy Kronika Slovákov, ktorú pripravilo Združenie nezávislých expertov pre otázky dejín a života zahraničných Slovákov. Knihu uviedol Dušan Mikolaj – spisovateľ, člen Správnej rady Nadácie Pamätník Slovenského vysťahovalectva, člen Spolku slovenských spisovateľov a zároveň recenzent uvedenej publikácie. Kniha bola na podujatí zdarma k dispozícii.
VYSTÚPILI SLOVÁCI ZO SLOVANSKÝCH AJ NESLOVANSKÝCH KRAJÍN
Na večernom podujatí vystúpili FS Furmička z maďarského Čemera, chorvátsko-slovenská spevácka a tanečná skupina Slovenka z Matice slovenskej Rijeka, folklórny súbor Vinica z Rakúska; folklórny súbor Sálašan z Rumunska (Nadlak), detský folklórny súbor Sovička pôsobiaci vo Veľkej Británii.
Vystúpili aj interpretky ľudových piesní: Anna Zorňanová-Kulíková zo Srbska, Viktória Godó z Maďarska, Teodora Hírešová z Rumunska a interpreti populárnych žánrov: Samuel Kováč a Iveta Kováčová, Una Amidžićová, Sabina Trbarová a Zlatko Klinovský zo Srbska, Orchester Csibaj banda z Maďarska, Festivalový orchester z Nadlaku z Rumunska, operná speváčka Katarína Kalmárová zo Srbska. Výkony umelcov boli excelentné, čo ukazuje aj priložené video.
Podujatia sa zúčastnila aj ministerka kultúry Slovenskej republiky Natália Milanová. Zostáva nám iba veriť, že toto podujatie (na ktorom značne spolupracovali aj zahraničné odbočky Matice slovenskej) bude inšpirovať pani ministerku k prehodnoteniu postojov k Matici slovenskej.
Matica slovenská nezabúda ani na krajanskú problematiku… napokon je to súčasťou aj matičnej histórie. Zúčastňuje sa podujatí, spoluorganizuje podujatia a vydáva tiež dva časopisy s krajanskou tematikou – vedecký časopis Slováci v zahraničí a popularizačný časopis Slovanský obzor. Problematike sa aktívne venuje najmä Zuzana Pavelcová z Krajanského múzea Matice slovenskej a Domu J. C. Hronského.
PhDr. Lukáš Perný, PhD.
VIDEOZÁZNAM Z PODUJATIA: