Divadelné návraty



Ochotnícke divadlo bolo na Slovensku jedným z prvých spôsobov organizovania kultúry. Šíriteľmi spoločenského života v obciach boli učitelia, zastávajúci rôzne posty v dedinskej hierarchii. Boli to cudzí ľudia, ktorí sa museli zžiť s mentalitou miestnych usadlíkov, ale zároveň im nenásilnou formou predostrieť oblasti života dosiaľ nepoznané. Po vzniku Československej republiky sa zaviedla do škôl slovenčina a objavilo sa niekoľko autorov slovenských divadelných hier.

V Hrušove sa prvé predstavenia väčšinou s náboženskou tematikou hrávali už v 20. rokoch minulého storočia, pričom organizačnú úlohu v tom období zohrala angažovanosť miestnych učiteľov. Do diania zapájali nielen deti, ale i miestnych jednoduchých ľudí, pre ktorých to znamenalo významný podiel zlepšenia neľahkej doby. Po druhej svetovej vojne sa dedinské divadlá dostávali do kompetencie osvetových besied, Matice slovenskej, ale i miestnych spolkov a organizácií (Slovenský červený kríž, dobrovoľní hasiči, záhradkári, invalidi, dôchodcovia a pod). Mali pritom nielen spoločensko-kultúrny, ale aj, i keď nepatrne, ekonomický prínos. Nástupom elektronických médií, kín a iných atraktívnejších prenášačov kultúrnych javov sa ochotnícke divadlo, okrem výnimiek, v dedinách i mestách dostávalo do úzadia. Nemalý vplyv na to mal aj ideologický vplyv a cenzúra autorov či diel. Po roku 1989 povolením dovtedajších obmedzení nastal opätovný úspešný pokus o obrodenie významu záujmovej činnosti a spestrenie kultúrneho spektra.

Obnovením činnosti Miestneho odboru Matice slovenskej v Hrušove bolo okrem iných úloh aj oživenie ochotníckeho divadla. Prvotinou bola komédia Trampoty s láskou a ďalšími hrami boli Pytliakova žena, Ženský zákon, Ulička, Len aby sme v hanbe neostali, Náš pán minister… V roku 2015 a 2016 sa Hrušovčania prostredníctvom hercov mladej generácie presadili aj vlastnou tvorbou hier Všade dobre doma najistejšie a Bodka, ktoré napísal Ján Brloš. Bol to poväčšine veseloherný žáner s ľahkým nádychom sebareflexie. Aby bolo zadosťučinené i iným žánrom, rozhodol sa kolektív hercov a organizátorov aj pre vážnejšie témy. Hrušov ako iné obce počas vojny zažil množstvo príbehov, z ktorých niektoré takmer upadli do zabudnutia. Jedným z nich bolo aj nezmyselné vystrieľanie pohraničnej hliadky (za Slovenského štátu financov) v katastri obce v roku 1944. Podľa rozprávania pamätníkov nacvičili hru Jano z mlyna, ktorú s veľkým úspechom predstavili v roku 2018. Nakoľko roky 2019 a 2020 sú rokmi významných vojnových výročí, opäť siahli po tejto téme. Koncom roka 1944 sa v dedine takmer odohrala desivá dráma, keď hrozilo vypálenie dediny a vystrieľanie obyvateľov. Podnetom bol útok partizánov na nemeckú hliadku a následná reakcia fašistov, ktorí obsadili dedinu s cieľom uskutočniť jej lividáciu. Pred touto hrozivou situáciou všetko zachránil vtedajší pán farár Štefan Mikuška, ktorý s nadľudským úsilím presvedčil vedenie okopujúcej jednotky, aby od strašného zámeru ustúpili. V 2. svetovej vojne padlo alebo bolo zajatých niekoľko hrušovských obyvateľov. Jedným z nich bol aj brat p. farára, Michal Mikuška, ktorého v zajatí kruto mučili a zabili. Divadelný kolektív z úcty týchto udalostí, ale hlavne kvôli neoceniteľnému činu človeka, skompletizoval spomienky a naštudoval hru Bratia zo Žakýľa. Názov vyplýva z rodnej dediny oboch bratov (súčasné Podhorie pri Banskej Štiavnici), pričom jedna z premiér sa mala uskotočniť práve v tejto obci. Bohužiaľ, pandémia koronavírusu plány prekazila a uskutočnilo sa len predstavenie v Hrušove. V predstavení boli využité možnosti sály kultúrneho domu i na vedľajšie pódium, mimo javiskových scén vrátane svetelných a zvukových efektov. Predstavitelia postáv veľmi dobre pristupovali k svojim postom a zodpovedne i presvedčivo stvárnili svoje úlohy, za čo si zaslúžia veľké uznanie.

Mladí hrušovskí herci, organizátori, ale aj všetci priaznivci veria, že ciele projektu celkom naplnia a svoj záväzok vzdať úctu vzácnym ľuďom v ich rodnom prostredí i na ďalších miestach sa podarí ešte uskutočniť.

Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Foto: Dominik Drozdík

Popis fotiek:

1 – Herci, šepkári a technika. Zľava dole – J. Brindza, D. Kamasová, M. Stankovič, J. Hajdúch, P. Stankovič. Stojaci zľava – J. Brloš (autor scenára), P. Fašang, T. Kamasová, S. Stankovičová, M. Fekiač, J. Červenák, A. Kelemenová, A. Benko, S. Bendíková, A. Brlošová, V. Mihálik, A. Augustín, J. Korpáš, R. Červenák, M. Benková, P. Fischer

2 – V dedine vítajú nového farára

3 – Pokora pred príchodom frontu

4 – Dramatické prehováranie veliteľa Nemcov za záchranu dediny

2020-12-10T15:34:01+00:0010 decembra 2020 |Banskobystrický kraj, Správy z krajov|
X