Po dlhšej odmlke Klubu Milana Rúfusa sa 26. septembra obnovila jeho činnosť prednesom duchovnej poézie pod názvom „Je také miesto“, a to v sakrálnej expozícii Podtatranského múzea v Spišskej Sobote.
Poskytnuté miesto vytvorilo jedinečnú atmosféru milovníkom poézie a téme. V sakrálnom priestore poetické slovo Ľudmily Hrehorčákovej vyznelo ako vyznanie, modlitba a nakoniec aj ako výkrik do chaosu času.
Duchovné verše zrejúcej viery predniesli Jozefína Ilavská a Rastislav Dalecký.
V zmysle rúfusovskej myšlienky, že báseň je predovšetkým vnútornou súkromnou potrebou úľavy.
Leitmotívom pásma bola myšlienka o viere, ktorá dáva nášmu životu zmysel spolu s prienikom modlitby.
Štefan Krčméry to vyjadril slovami, že „niet piesne, ktorá zanikla by vo vesmírnej pláni, niet piesne, ktorá zapadla by v prach. Náš dom je vesmír a Boh je náš hrad.“
Na poetickom večere zazneli témy duchovného života, jesenné motívy a témy ohrozenia spoločenského bytia. Hudba Vivaldiho štyroch ročných období sa súzvučne spájala s básnickým textom.
Sugestívnym zavŕšením bol Staroslovenský Otčenáš s požehnaním Otca Miroslava Bartoša.
Keď slovo oslovilo účastníkov jesenného stetnutia a obohatilo ich, tak sa naplnila myšlienka klubových stretnutí, ktorých dušou bol v predchádzajúcich rokoch Jozef Janigloš s manželkou. Vďaka nim boli podujatia príťažlivé a zaujímavé.
Poďakovanie patrí všetkým, ktorí prišli za slovom do jesennej nádhery Spišskej Soboty, ďalej recitátorom, ako aj pani riaditeľke Magdaléne Bekessovej a Monike Naštickej.
Beáta Kalinová