Jozef Bučko a protifašistický odboj


//Jozef Bučko a protifašistický odboj

Dňa 19. februára 2020 sa v A4 – priestore súčasnej kultúry konala prednáška „Jozef Bučko a protifašistický odboj“ z cyklu „Odkazy“. Dramaturg a prednášateľ tohto podujatia, Lukáš Krajčír zo Slovenského historického ústavu Matice slovenskej, priblížil život a prečítal mnohé nadčasové úvahy tohto činorodého evanjelického farára, publicistu, osvetového činiteľa a zakladajúceho člena Matice slovenskej. Na podujatí vystúpil aj vzácny hosť, dcéra, pani Jela Bučková. Publiku ozrejmila otcovu životnú cestu na základe získaných spomienok jeho priateľov, kolegov a rodiny.

Jozef Bučko (1907-1945) kaplánčil v cirkevnom zbore u farára, národniara Otta Škrovinu v Turčianskom Sv. Martine. Následne duchovne pôsobil vo Vrbovom a od roku 1940, po smrti Škrovinu, ako farár v martinskom cirkevnom zbore. Celý jeho život sa niesol v znamení hodnôt demokracie, slobody a kresťanského humanizmu. Vyrastal v období 1. Československej republiky, ktorej systém, režim a princípy si značne osvojil. V období slovenskej autonómie (1938-1939) a Slovenskej republiky (1939-1945) nedokázal „ohnúť chrbát“, poddať sa väčšine a radšej si zvolil cestu, dláždenú slobodou slova.

Autokratické vládnutie, zverstvá komunizmu a fašizmu, potláčanie slobody slova, mediálne dezinformácie, militarizácia mládeže, vojenské besnenie, materializmus, ortodoxné prejavy kresťanstva, totalitarizácia režimu a spoločnosti. Napriek hrozbám perzekúcií sa kriticky vyjadroval k mnohým dobovým témam v kázňach a na stránkach Národných novín a Cirkevných listov.

V roku 1942 bol krátko väznený v Ilave a v Prešove. Zapojil sa do Slovenského národného povstania (SNP) ako člen okresného revolučného výboru v Turčianskom Sv. Martine. Zúčastňoval sa vojenských porád Emila Perka, neskôr v Banskej Bystrici zdravotne vypomáhal ako sanitár a duchovne zaopatroval povstaleckých vojakov. Po potlačení SNP sa pokúšal presunúť na bezpečnejšie miesta, ale nemeckými bezpečnostnými orgánmi boli zadržaný. Odmietol použiť pred nimi falošnú legitimáciu, lebo svedomie mu nedovoľovalo klamať.

Okúsil vypočúvanie v Banskej Bystrici a Bratislave, ale aj pobyty v koncentračných táboroch Melk, Mauthausen, Amstetten a Ebensee. Jozef Bučko napokon zomrel dňa 6. mája 1945, na následky z extrémnych pracovných a hygienických podmienok, bezprostredne po oslobodení tábora Ebensee americkou armádou.

Život poskytuje dostatok obrazov, kde ľudia s krvavými rukami, sebeckými záujmami až do hĺbky duše chcú mať lepšiu budúcnosť. Ako – klamstvom, podvodom? Denný život nám dáva veľa príkladov, že trvalé šťastie nemožno ani krvou ani útrapami dosiahnuť.“ Jozef Bučko, 1944. Z konceptu kázne z bratislavskej väznice.

Mgr. Lukáš Krajčír, PhD.

Autor fotografií: Samuel Okkel

2020-02-25T15:50:34+00:0025 februára 2020 |Bratislavský kraj|
X