Jubileum rodáka zo Zemplína MUDr. Pavla Vencela


//Jubileum rodáka zo Zemplína MUDr. Pavla Vencela

90 ročný? To bude asi nejaký omyl – povedali by ste pri rozhovore s týmto naším významným rodákom. Ako lekárka som prišla do kontaktu s viacerými ľuďmi v jeho veku,  ale tak mentálne a duchovne „mladého“ človeka som nestretla. Ak sa ho spýtam na nejakú osobnosť, ktorá ma zaujíma a on by  ju mohol poznať, hneď promptne zareaguje, „vysype z rukáva“ množstvo časových súvislostí s presnými dátumami, spomenie ďalšie významné osobnosti spojené s touto osobou alebo udalosťou, a ja len žasnem nad  jeho pamäťou a rýchlosťou jej reakcie. Ak by ste s ním  komunikovali písomne, a to doslova – písmom, prekvapí vás jeho krasopis, s akým sa dnes v ére ťukania do  klávesnice a mobilu  už nestretnete.

Možno ho tak zocelil jeho život – určite neľahké detstvo,  túžba po vzdelaní, dobrodružná povaha, vojenský režim, snaha pomáhať raneným a bezbranným, viera v Boha, hlboké  národné cítenie a nesporne aj literárne vlohy.

Plukovník vo výslužbe MUDr. Pavol Vencel -sa narodil 25. januára 1933. Základnú školu absolvoval v Lutychu v Belgicku. Vojnové roky ho donútili vrátiť sa už len v spoločnosti matky k starým rodičom do rodnej obce Žbince  (okres Michalovce). Maturoval v roku 1951 na gymnáziu  v Michalovciach. (Gymnázium  P. Horova ho pri svojom 100. výročí založenia právom zaradilo medzi svojich významných absolventov). Promoval na Karlovej  univerzite v Hradci Králové ako vojenský lekár. Svoju životnú kariéru začal ako náčelník zdravotnej služby výsadkového vojska, veliteľ zdravotníckeho učilišťa, vysokoškolský učiteľ, primár infekčného oddelenia a primár interného oddelenia Vojenskej nemocnice v Bratislave. Posledné roky svojej lekárskej praxe, dlho nadsluhujúc v dôchodkovom veku, sa venoval geriatrickým pacientom ako zamestnanec polikliniky v Karlovej Vsi.

Vráťme sa však ešte k jeho  zaujímavým aktivitám vojenského lekára.  V 60-tych rokoch zakladal poľné nemocnice v Afganistane. V rokoch 1978- 1982 vykonával funkciu hlavného lekára československých vojsk v Líbyi a osobného lekára  významných líbyjských predstaviteľov. Vzhľadom na jeho liečebno-preventívne úspechy bol  dokonca aj osobným lekárom Muammara  al-Kaddafího, keď predtým zachránil život jeho otca. Ako člen organizácie Lekári bez hraníc sa podieľal na organizovaní zdravotného zabezpečenia v Čade,  pôsobil aj Nigérii, Mauretánii  a Sudáne.  Až do svojho odchodu do zálohy bol hlavným slovenským  vojenským odborníkom pre internú medicínu. Je autorom stovky odborných publikácií a 25 kníh s rôznou tematikou.

Ako je zaujímavá a pútavá táto biografia, tak sú zaujímavé aj jeho  knižné publikácie – napríklad V blízkosti Kaddáfiho alebo Kaddáfiho osobný lekár. Čitateľ tu získa aj trochu odlišný, nekonformný pohľad na udalosti očami lekára – vojaka,  a najmä humánne cítiaceho človeka, ktorý  udalosti prežil v centre diania a veľmi pútavo  ich podal vo svojich knihách , bohato ilustrovaných fotografiami a popisom  mnohých  súvisiacich historických, politických a kultúrnych udalostí či významných osôb. ktoré vás ešte viac vtiahnu do deja.

Jeho národné cítenie ,túžbu odkrývať nepoznané veľmi pekne dokumentuje aj na slovenské pomery  nezvyčajná kniha – Zabudnutý génius. Autor vyslovene ako detektív pátra po živote a diele Júliusa Carmena, rodáka zo Spiša (vlastným menom Alfonz Zhorský). Jeho pozoruhodné dielo, napísané prevažne v rokoch 1918 až 1925 v slovenskom jazyku, sa venuje zdravotno – osvetovej tematike.  Július Carmen patrí  medzi významných slovenských migrantov v USA, jeho knihy sa nachádzali takmer v každej slovenskej domácnosti v Amerike a po Biblii boli najčítanejšou spisbou.

Za zmienku stoja už aj samotné názvy jeho kníh: Anatómia alebo budova ľudského tela, Pomoc pri nešťastiach a nehodách, návody umelého dýchania, Ránhojičké nemoce, Pohlavný život a manželstvo, Venerické nemoce, Gymnastika, Masáže, Slovenský herbár, Huby, Lekárnictvo, Ľudské šťastie a jeho zraniteľnosť, Výroba vín, Octárstvo , Kosmetika – rady ku pestovaniu ženskej krásy a vôbec  tela ženy, Atlas znovuzrodenia človeka, Etika a pravidlá slušného správania v spoločnosti.  V podtexte MUDr.  Vencela sa dozvieme veľa nielen o ťažkom živote vysťahovalcov, ale aj ich spolkovom živote, vydávaní slovenských novín, činnosti  Matice slovenskej v Amerike.

Určite aj Vy čitatelia spolu so mnou žasnete, že sme sa nikdy o osobnosti  Júliusa Carmena v dejepise neučili, a práve MUDr. Vencel ju pomohol po niekoľkoročnom  náročnom bádaní odhaliť a priblížiť čitateľovi. Muselo to byť pre amerických Slovákov veľmi nápomocné dielo po zdravotnej i duchovnej stránke.

Na znak vďaky za pomoc americkým Slovákom a jeho národné cítenie  Kongregácia sestier sv. Cyrila a Metoda v kláštore v Danville (Pensylvania) zriadila MUDr. Vencelovi pamätnú izbu, kde sú okrem iných významných dokumentov aj všetky jeho knižné publikácie.

Doktor Vencel  bol dlhoročným členom Matice slovenskej, aj prispievateľom do Slovenských národných novín, spomeniem napríklad jeho článok Zaznávaný aj vyzdvihovaný nezmar Vavro Šrobár (2019).

Som veľmi rada,  že mám možnosť obohatiť sa zaujímavými myšlienkami tohto vzácneho človeka, a tak udržiavam priateľské puto, ktoré sa vytvorilo ešte medzi mojimi rodičmi a týmto manželským párom. Hoci dlhé desaťročia strávil v zahraničí  a v Bratislave, vždy sa hrdo hlásil, že je Zemplínčan, nikdy na svoj rodný kraj nezabudol, čo aj  často spomína vo svojich knihách, myšlienky na rodný kraj sú  popretkávané aj v jeho veršoch, písaných v zemplínskom nárečí.

Mnohí Michalovčania sú s ním stále v kontakte a často na neho spomínajú. V mene všetkých, ktorí ho poznajú (alebo spoznajú po prečítaní niektorých jeho kníh) nášmu jubilantovi prajem veľa duchovných, duševných a fyzických síl.

 Ad multos annos!

MUDr.  Sylvia Borzová, Michalovce

2023-01-13T14:42:33+00:0013 januára 2023 |Košický kraj|
X