Kam to kráčaš, Slovensko?


//Kam to kráčaš, Slovensko?

Nad touto otázkou sa zamýšľam už pomerne dlhšiu dobu, a to zvlášť v tomto aktuálnom čase pandémie koronavírusu. Vo chvíli, kedy sa pokúšam dať na papier čo možno najviac myšlienok, ktoré mi víria hlavou, smutne z okna mojej izby pozerám na davy ľudí čakajúcich od sobotňajšieho upršaného rána v dlhých radoch, aby sa otestovali antigénovými testami na prítomnosť koronavírusu. Premýšľam, koľkí z nich, ktorí tam stoja možno aj vyše dvoch hodín, ide naozaj dobrovoľne a koľkí preto, že musia? A tu už narážam na prvý vážny a podľa môjho názoru politológa na dosť nebezpečný precedens do budúcnosti, a to najmä pokiaľ ide o dodržiavanie a rešpektovanie základných ľudských práv a slobôd občanov SR.

Myslím si, a to nielen ja, dokonca je toho názoru aj pani prezidentka SR (aj keď nerozumiem, prečo sa v takej rozhodujúcej chvíli pre Slovensko nakoniec opäť stiahla a nezastavila ako jediná možná veliteľka ozbrojených síl SR túto najväčšiu logistickú operáciu v histórii samostatnej SR), že ak je niečo dobrovoľné, nemôže byť SANKCIONOVATEĽNÉ. Z mnohých strán sme boli svedkami neskutočného zavádzania občanov SR, a to dokonca aj z letáku, ktorý si každý našiel vo svojej poštovej schránke. Aj v ňom sa totiž uvádza, že celoplošné testovanie je dobrovoľné. Kladiem si otázku, či to myslia naozaj. Aspoň tí, ktorí občas sledujú celospoločenské dianie, vedia, aké konkrétne sankcie za to hrozia ‒ buď sa preukážeš negatívnym testom zamestnávateľovi alebo pôjdeš do karantény, ale ak nepôjdeš na testovanie, musíš ísť tiež do karantény. Pýtam sa sám seba, prečo sa minulý víkend na Orave prišlo dať otestovať oveľa viac ľudí ako chodí na rôzne typy volieb? Čo myslíte? Ja už odpoveď na túto otázku mám. Nie preto, že by chceli, ale predovšetkým preto, že MUSELI. A takých ľudí je, domnievam sa, podstatná väčšina. Ako som už spomenul vyššie, na tento nebezpečný precedens nepoukazujem iba ja, ale zhodujú sa na ňom aj viacerí ústavní právnici, ktorí tvrdia, že hroziť niekomu akoukoľvek sankciou za to, že sa na „dobrovoľnom“ testovaní nezúčastní, je buď úplne na hranici ústavnosti alebo protiústavné.

Povedzme si teda pravdu a tiež to, ako to celé vnímam ja. Určite nie som proti celoplošnému testovaniu a samozrejme by som ho veľmi rád podporil a zúčastnil sa na ňom. Ale za akých podmienok a okolností? Po prvé, ak by bolo naozaj úplne dobrovoľné bez akýchkoľvek sankcií, po druhé, ak by sa testovalo PCR kvalitnými testami a nie antigénovými, ktoré podľa renomovaných odborníkov a dokonca aj premiéra SR zachytia jedného z troch pozitívne testovaných, a po tretie, ak by boli eliminované riziká nakazenia v daných miestnostiach na možné minimum (je priam až úsmevné mať zákaz vychádzania a všetky obmedzenia, ľuďom dokonca aj s negatívnym výsledkom testu zakázať ísť napríklad na cintorín zapáliť sviečku svojim najbližším, a na druhej strane je dovolené nás všetkých „povinne dobrovoľne“ nahnať cez oba víkendy na testovanie do miestností). Ja osobne som sa preto celoplošného testovania nezúčastnil vzhľadom na vyššie uvedené dôvody. Dal som sa tak otestovať kvalitným PCR testom, ktorý ukáže skoro na 100 % správny výsledok a nie je nijakým spôsobom skreslený. Tiež som sa nevystavil možnému riziku nakazenia.

Rozmýšľam nad tým, koľkí z vás, občanov SR, uvažujú rovnako ako ja? Rozumiem aj argumentu a uvedomujem si, že nie každý, či už z finančného hľadiska alebo iných dôvodov, si môže dovoliť zaobstarať kvalitný PCR test, čo je, samozrejme, v poriadku. Ale nikoho viac nič netrápi, sme so všetkým spokojní, veď čo, hlavne, že budem mať negatívny výsledok testu, budem „slobodný“ a môžem si už robiť, čo chcem. Veď čo je na tom také zlé? Tie dve hodinky si oba víkendy v pohode postojím niekde v rade, budem mať konečne pokoj nielen ja, ale aj môj zamestnávateľ, nebudem sa už ničoho báť a neprídem tak možno o príjem či prácu. Asi tak nejako by som zhrnul viacero názorov na túto problematiku v mojom okolí. Existuje však aj druhá skupina ľudí a domnievam sa, že ich nie je vôbec málo, ktorí sa celý víkend vo svojom vnútri veľmi trápili, boli už zo všetkého veľmi unavení, sklamaní, znechutení, a čo je najhoršie, niektorí sa cítili aj ponížení. A to z dôvodu, že sa nakoniec predsa len museli podvoliť testovaniu aj napriek ich nevôli, hoci s testovaním vôbec neboli vnútorne stotožnení. Poznám aj tretiu skupinu ľudí a dokonca manželstiev, ktoré majú doteraz kvôli najväčšej „povinne dobrovoľnej“ operácii oddelené spálne. Opäť premýšľam a kladiem si otázku: V ktorej skupine ste sa teda našli vy?

Hlavná veliteľka ozbrojených síl SR p. Z. Čaputová jasne poukázala na skutočnosť, že vstupenku k „slobode“ nemôže mať ten, ktorý sa na celoplošnom testovaní zúčastní, a tiež na to, že nemôžeme kategorizovať ľudí na dobrých a zlých, na zodpovedných a nezodpovedných. Žiaľ, pán predseda vlády SR túto žiadosť opäť nezobral na vedomie a prostredníctvom médií jej v sobotu večer odkázal nasledovné: Odporúčanie a žiadosť prezidentky SR zrušiť sankcie považuje za nemiestne a nebude ho rešpektovať. Prečo by aj mal? On jej totiž prisudzuje „iba“ ceremoniálnu funkciu.

V tejto chvíli však narážam na druhý, a domnievam sa, že omnoho vážnejší problém do budúcnosti z pohľadu smerovania našej drahej vlasti. Tým je aj v tomto období veľmi slabá vzdelanostná úroveň našej spoločnosti a predovšetkým mladej generácie. V týchto, pre všetkých z nás náročných časoch, nám veľmi chýbajú významné osobnosti a predovšetkým praví štátnici a predstavitelia štátu, akými boli napríklad Ľ. Štúr, M. R. Štefánik a mnoho ďalších. Preto si myslím, že máme do budúcnosti iba dve cesty, ktorými sa môže Slovensko vydať. Buď zohneme chrbát, podvolíme sa vôli politika, ktorý nepočúva žiadne rady a argumenty mnohých významných kapacít, odborníkov, lekárov, epidemiológov a ani prezidentku SR. A tak hlava-nehlava ide postupne za svojím cieľom, a to vyniknúť za každú cenu, byť na titulkách všetkých svetových i zahraničných médií, pretože sila velikášstva je pre neho to hlavné. Slováci už mnohokrát vo svojich dejinách zohli chrbát a boli schopní svojho poníženia až natoľko, že celé obdobia žili v porobe a niekom područí. Viem, že mnoho ľudí si to ešte teraz možno vôbec celkom neuvedomuje, ale kladiem si otázku: Toto chceme? Chceme po 30. rokoch slobody okúsiť opäť totalitu? Prečo sa my, predovšetkým mladá generácia, nepoučíme od tej staršej, ktorá tú skutočnú totalitu zažila na vlastnej koži? Pýtam sa vás, moji drahí priatelia a rovesníci, prečo nevyužijeme svoj potenciál, elán a chuť niečo urobiť? Sme pripravení zobrať zodpovednosť za osud našej drahej vlasti či sa radšej vždy niekomu podvolíme? Pýtam sa, keby naši velikáni, ktorých som už spomenul vyššie, zohli vždy chrbát a zvolili by si tú ľahšiu cestu, kde by bolo Slovensko dnes? Existovalo by vôbec? Boli by sme tu aj my? Našiel by sa tu teraz vôbec niekto, ako bol spomínaný M. R. Štefánik, ktorý obetoval celý svoj život rodnej vlasti a jeho životným krédom bolo: „Pravde veriť, pravdu žiť a pravdu brániť“? Žiaľ, že to musím skonštatovať, ale domnievam sa, že by sa tu dnes nenašiel asi nikto, čo je veľmi smutné… A práve v tomto čase vidím zmysel a opodstatnenosť napríklad aj našej najstaršej kultúrnej ustanovizne, a to Matice slovenskej. Možno sa teraz mnohí pýtate, či to myslím naozaj vážne. Aj súčasná ministerka kultúry SR ju považuje za staromódnu a chce ju svojimi krokmi (znížením štátnej účelovej dotácie) postupne zlikvidovať. Áno, samozrejme, aj Matica slovenská mala a aj má svoje problémy a chyby, z ktorých sa snaží poučiť a postupnými krokmi sa mení na modernú inštitúciu 21. storočia. Domnievam sa, že práve v súčasnosti by mala Matica slovenská zohrať významnú úlohu. Mala by tu byť predovšetkým na to, aby nielen upozorňovala na mnohé problémy, napríklad v oblasti školstva a vzdelávania slovenskej spoločnosti, ale predovšetkým preto, aby postupne dokázala vychovať také elity národa a osobnosti, ktoré som už spomenul. Zamyslime sa, kam sme to až dospeli, že o existencii najstaršej kultúrnej ustanovizne bude okrem iných rozhodovať aj pán zabávač, teraz už poslanec NR SR p. J. Pročko, ktorý ešte prednedávnom pobehoval nahý po slovenských uliciach v relácii Jožo Pročko pokúša?

Čo dodať na záver? Po „povinne dobrovoľnom“ testovaní, kedy o Slovensku budú čoskoro písať všetky zahraničné a svetové médiá, kedy sa budeme „vytešovať“ z nášho prvenstva úspešnej logistickej operácie, možno príde a možno nie, vytriezvenie ‒ úplný lockdown. Nemuselo by ale k nemu vôbec prísť, ak by niekto, kto vymyslel toto celoplošné testovanie, počúval nielen seba, ale aj ostatných, najmä odborníkov a epidemiológov. No kiežby som sa mýlil. Svoju úvahu ukončím výstižným a dnes pre mňa aktuálnym citátom bývalého amerického prezidenta Thomasa Jeffersona: „Pokiaľ sa vláda obáva občanov, máme slobodu. Pokiaľ sa ale občania obávajú vlády, máme tyraniu.“

Mgr. Rastislav Zacher, PhD.

politológ, riaditeľ DMS Spišská Nová Ves

2020-11-03T18:32:29+00:003 novembra 2020 |Košický kraj|
X